Pohlavie: M [x] F [] - tak jednoduché?

Sedemdesiat spodiek mal - a čím bol pod nimi?

Všetkým, ktorí nevedia kto sú.
Všetkým, ktorí nevedia pochopiť, prečo sú druhí tým kým/čím sú.
Všetkým, ktorí sú skalopevne presvedčení, že vedia kto sú.

Toto je skrátená argumentácia k trom článkom v kategórii "Zo života samcov".

Základné vzdelanie

Pohlavie: Biologická úloha jedinca v pohlavom rozmnožovaní (darca / príjemkyňa).

Vonkajšie pohlavné znaky: Zjavné orgány, ktoré fyziologicky definujú úlohu a možnosti jedinca v pohlavnom rozmnožovaní. Penis a semenníky, vagína a maternica, prípadne hermafroditické kombinácie.

Pohlavná identita: Duševné povedomie človeka o svojej biologickej úlohe v pohlavom rozmnožovaní (sexuálnom styku). Obvykle súhlasí s vonkajšími pohlavnými znakmi, no nemusí.

Transsexuál: Človek u ktorého pohlavná identita a vonkajšie pohlavné znaky nekorešpondujú. V širšom poňatí človek, ktorý sa usiluje o chirurgickú zmenu v.p.z. aby súhlasili s jeho pohlavnou identitou.

Rod: Gramatická kategória - umelý jazykový konštrukt. V spoločnosti - širšie synonymum pre pohlavie.

Rodové zaradenie: Pohlavné a podružné úlohy jedinca definované spoločnosťou, tradíciou. "Byť mužom, byť ženou, správať sa ako muž, správať sa ako žena."

Rodové stereotypy: Spoločenské predsudky o tom, aké oblečenie, farby, pohyby, charakteristiky, úpravy tela, podstúpené rituály, spoločenská úloha, a obmedzenia prináležia k tomu ktorému pohlaviu.

Transvestita: Človek ktorý sa (za účelom show, z provokácie, či pre svoj pôžitok) pohráva s rodovými stereotypmi opačného pohlavia (najmä šaty, gestá).

Gender-blender: Človek ktorý svojim zjavom úmyslne stiera hranice medzi pohlaviami tým, že stavia rodové stareotypy naruby. Pretože sú mu nepríjemné, alebo ich pokladá za hlúpe a provokuje spoločnosť k diskusii.

Transgender: Transsexuál, alebo transvestita, alebo gender-blender.

Sexuálna orientácia: Vrodená fyzická a citová (sexuálna) príťažlivosť k jedincom rovnakého či opačného pohlavia.

Úchylka: Sexuálna príťažlivosť s podmienkou. Príťažlivosť spúšťaná prednostne podružným faktorom pomimo pohlavie - napríklad: vek (pedofília, gerontofília), neživosť (nekrofília), živočíšny druh (zoofília), bolesť (algolagnia, sadizmus a masochizmus).
Úchylky posudzujem na základe toho, či ubližujú alebo prospievajú človeku, či ubližujú, alebo prospievajú (alebo sa nejako týkajú) iných, či dochádza k porušeniu slobodnej vôle alebo k zneužitu bezbrannosti.

Fetiš: Sexuálna dráždivosť pociťovaná vo vzťahu k nejakému predmetu, či už v bežnom živote, alebo ako súčasť sexuálnej hry (koža, guma, latex, kov, biče, oheň, zeleň, chlpy, ...). Zámena masky či kostýmu a jeho nositeľa, zámena prostredia s príbehom.

Identita: Širšia identita je súbor vlastností, ktorých kombinácia spoludefinuje človeka. Pocit "Ja" - a s ním súvisejúcej jedinečnosti, výnimočnosti. Pohlavná a sexuálna identita je jej malá súčasť.

Človek: Duša (city a pocity, potreby, iracionálno), duch (ideály a túžby), ego (ambície, názory, predsudky), rozum (logika, súdnosť, pamäť), spomienky, telo (zmyslové vnemy, pudy) a pohlavná, sexuálna a širšia identita v prevedení ľudskej bytosti.

Kategória 1: Normalita a norma

"Normálny je muž, ktorý vyzerá ako muž a správa sa ako muž, normálna je žena, ktorá vyzerá ako žena a správa sa ako žena."
"Normálna je neperverzná heterosexualita."

Vždy keď sa povie slovo normálny, treba sa spýtať, podľa akej, kým definovanej, kedy, kde a za akým účelom vymyslenej normy.

Norma je dobový trend, móda, spoločensky vymyslené pravidlo, ktoré ma za úlohu nútiť človeka do istej formy konania. Mení sa od sezóny ku sezóne. Často sa vzpiera fyzickému zdraviu, duševným potrebám i ľudskosti.

Normalitou väčšinou ľudia označujú vôľu správať sa ako ostatní - avšak bez ohľadu na správnosť a zmysluplnosť takéhoto správania. Iným pomenovaním tohto javu je davová hystéria. Obvykle má negatívne dôsledky i prejavy.

Čo "nenormálne" nepochybne je, je označovať takto všetko, čo je iné ako ja.

Normálne je v skutočnom zmysle slova všetko čo jestvuje, pretože normu definuje všetko čo jestvuje. Normálne je všetko vrátane nenormálnych vecí. Pravidlo je pravidlom vrátane svojej výnimky. Sloboda je slobodou vrátane zodpovednosti. Heterosexuál je heterosexuálom vrátane homosexuálneho protipólu. Mužskosť je mužnosť vrátane nemužnosti.

Rovnakosť je dôsledkom strachu odlišovať sa. V extrémnych (no nie výnimočných) prípadoch vedie k uniformite (strate individuality), vojenskému typu spoločnosti a k jej rozpadu. Rôznosť ľudí obohacuje o nové pohľady na veci, zabraňuje skĺznutiu k uniformite.

Nie je odôvodnenie, prečo by sa mali ľudia správať podľa vymyslenej dekoratívnej normy, ak to nenapomáha mierovému spolužitiu. Nemá zmysel uprednostňovať normalitu pred prirodzenosťou.

Prirodzenosť je - naproti umelo vymyslenej normalite - správanie sa podľa vlastných daností a schopností. Byť samým sebou. Prirodzená morálka je schopnosť využiť tieto danosti a schopnosti na prospech sebe, druhým, zo slobodnej vôle a na ničí úkor.

To čo je neprirodzené, aj keď je to norma, je neľudské. Ľudské je správať sa prirodzene, napriek diktátu normality.

Kategória 2: Samec a jeho biologická úloha

"Muž je od prírody samec, preto je aký je a iný už nebude."

V živočísnej ríši je v ľudskom presvedčení obvyklé (no nie výlučné), že samec je ten, kto zaseje semeno, samica donosí a stará sa o dieťa, kým samec loví. Samcov pud je orientovaný na čo najpočetnejšie rozosiatie semena (rozšírenie genofondu), samičí na prežitie aktuálneho potomstva. Samica nechá samca predvádzať sa a zaujať ju, vyberá si, no potom sa stáva samcovi podriadenou. Obvyklé je "mnohoženstvo" a patriarchát. Heterosexualita je väčšinová.

Ľudské pozorovania zvierat sú zaťažené ľudským videním, pojmami a slovníkom. Premietame doň vlastnú identitu a často i názory a predsudky. Vidíme to čo chceme vidieť, nevidíme to čo nechceme viedieť - realitu filtrujeme, sme subjektívni.

Týmto pozorvaním ospravedlňujeme predsudky, že samci sú výlučne penetrujúci, aktívni, fyzicky silnejší, od prírody neverní/záletní, tolerujeme ich vystatovačnosť, súťaživosť a majetníctvo, z ktorého vzchádza patriarchát a polygamia. Tieto predsudky nie sú pravdivé, len odrážajú pretrvávajúci systém.

V živočísnej ríši jestvujú samci, ktorí donosia dieťa, samci slabší, pasívni, samci ktorí sú požieraní samicou, samci ktrí sa starajú, alebo sa spolupodieľajú na starosti o mláďatá, samci akceptujúci matriarchát, spoločenstvá kde nevládne súťaživosť, ale spolupráca.

Kategória 3: Identita človeka a muža

I. Alfred Kinsey

Podľa jeho (prekonaného, biasom zaťaženého) výskumu sú 4 percentá populácie celý život výlučne homosexuálne, ostatní sú obyčajne-niekedy-zriedka homosexuálni (teda bisexuáli), alebo výlučne heterosexuálni.

Čo z jeho výskumu zostáva, je že sexuálna orientácia nie je dvoj či trojprvková množina. Sexualita je kontinuum (súvislá množina), čo znamená, že človek môže byť napríklad 77:23 heterosexuál:homosexuál. Umiestnenie človeka v nej sa v čase mení. Všetci sme bisexuáli, viac či menej blízko jednému z extrémov.

Sexuálnu orientáciu môžeme definovať na rôznych fyzických a citových vzťahov k pohlaviam (schopnosť pohľadu, dotyku, bozku, objatia - s oblečeným alebo nahým človekom, sexuálnych praktík - orálnych, análnych, spoločnej masturbácie, či iných, schopnosť prechovávania citov k človeku - priateľských, partnerských).

Sexuálnu orientáciu nemožno skúmať, ak o sexualite a sexe majú ľudia problém pôsobiť - kvoli umelo vštepenj hanbe, náboženským normám a strachu priznať druhým i sebe samému vlastné túžby spadajúce mimo pózu mužnosti.

II. Elisabeth Badinter

Tak ako sa muž musí mužom zo ženy stať v maternici (pôsobením hormónov), podobne i v spoločnosti muž nie je od narodenia hotovým pohlavím.

V mnohých (nie všetkých) svetových tradíciách musí svoju mužnosť dokazovať rôznymi "rituálmi prechodu", musí nabrať odvahu, podniknúť riskantné dobrodružstvo, prekonať bolesť bez známky slabosti, citovo zatvrdnúť.

"Žena jednoducho je, ale muž sa musí stať. Mužnosť je riskantná a nepolapiteľná. Je dosiahovaná revoltou proti žene a je potvrdzovaná iba ostatnými mužmi."

Z toho vzniká pocit mužskej nadradenosti nad ženami - ktorý prerástol do patriarchátu, kde sú v tomto duchu nerovnosti a nerovnoprávnosti pohlavia vychovávané. Napriek relatívnemu zlepšeniu tohto stavu vo svojej dobe, pomáhajú monoteistické náboženstvá udržovať túto nerovnosť.

Neexistuje univerzálna definícia čo je to byť mužom a čo je mužné. Ani na celom svete, ani v epochách.

Tým, že neexistuje definícia čím muž je, mužsi sa často definujú negatívne - kto nie sú. Nie sú baby, buzeranti, slabosi, zbabelci - pričom tieto pojmy prekrúcajú - tak ako im pasuje. V dôsledku toho vlastne muž nie je. Neexistuje. Muž by bol rád mužom, no nikdy sa ním nestane, ak ním nie je.

III. Leslie Feinberg

Rozlíšil pohlavnú identitu od vonkajších pohlavných znakov, od rodových stareotypov a od sexuálnej orientácie. Identita človeka sa realizuje v ich mnohých kombináciách. Zmyslom týchto kategórií je oddeliť prirodzenosť človeka, od toho čo je mu zvonku vnútené, danosť od pózy.

Kategória 4: Dejiny sexuality (a mužstva)

"Muži (a ľudia) vždy boli a všade sú rovnakí."

V starovekom svete bol sexuálny styk s rovnakým pohlavím tak na okraji spoločnosti, ako aj akceptovaný a široko praktizovaný. V grécku bola pederastia (mentorsko-sexuálny vzťah medzi starším a mladším mužom) normou. Mnohé národy a kmene pristupovali k pohlaviam podľa chuti, nie podľa normy.

Pretože kmeňové náboženstvo židov odsúdilo homosexuálov (úmysel prežitia kmeňa?), prenieslo sa do schizofrenického kresťanstva (Starý zákon = norma / Nový zákon = láska, súcit a odpustenie) i do islamu, kde však v dobe rozkvetu prevládal názor "čo sa deje doma je súkromná vec".

Dnešné normy ohľadom sexuality, striktného rozdelenia pohlaví, hanby z nahoty a nečistoty sexuality, rodové stareotypy - pochádzajú z nedávnej viktoriánskej a buržoáznej epochy. Stredná trieda si vymyslela normy striktnejšie, než mali aristokrati, poddaní i cirkev.

Homosexualita je nový pojem, tak ako heterosexualita (18.-19. stor.), je to medicínska kategória, z doby keď sa homosexualita liečila ako choroba, názor ktorý bola prekonaný (viď Graaf, Kinsey, Badinter, Feinberg a mnohí ďalší).

I rodové stareotypy sú otázkou módy. Starovek a stredovek volil pre muža odev (šaty), ktoré sú v inej dobe výlučne ženským úborom. Stredovek mal svoje prejemnelé afektované obdobia. V niektorých krajinách sa muži bozkávajú, prekladajú nohy v kolene, sú z pohľadu európana zženštilí (arabi, aziati).

Často pozorujeme penetračný paradox: Muž (mužnosť) je ten, kto sexuálne penetruje. Ak muž penetruje muža, je to považované za hypermaskulinitu, púhy zlozvyk. Ak sa muž nechá penetrovať - je to zženštilosť, hriech a hanba.

Čo ak je byť penetrovaný pre muža príjemné, ale nemôže aby si zachoval škatuľku "mužnosti"? Z toho plynie zvrhlá definícia: Muž je ten, ktorý je tým čím je (muž je mužom), pretože nerobí to, čo mu je príjemné - len preto, aby bol tým kým je. Začarovaný kruh.

Aký zmysel má mať nálepku "mužný", ak je to mužovi nepríjemné, ak ho to ochudobňuje o zážitky? Muž je mužom i bez nálepky "mužný", respektíve pravidiel, ktoré by mal spĺňať. Nálepka človeka neuspokojuje, neprináša žiadnu radosť, je to nezmysel.

Kategória 5: Mužnosť

Rodový stereotyp, póza, nálepka

Muž sa definuje na základe vonkajšieho vystupovania, oblečenia, mimiky a gest. Pohybuje sa ako pravítko, chodí naširoko, vypína ramená, nevrtí bokmi. Nosí "mužské topánky" "mužské nohavice", "mužské košele". Idúc po ulici vrhá zlostné alebo zhnusené pohľady.

Muž vykonáva mužské práce a úlohy (silové, tam kde treba používať svaly namiesto rozumu, alebo racionálnu logiku namiesto vkusu a citu). Na tieto práce je pyšný, nepripúšťa k nim ženy a definuje na nich svoju mužnosť. So "ženskými" prácami nepomáha, pretože to považuje za nemužné. (Póza dôležitejšia než ochota.)

Muž sa zaoberá mužskými hrami. Hrá sa celý život - športy sú orientované na silu, súťaž a boj. Extrémny individualizmus strieda s davovosťou. Za šport pokladá, aj keď niekto športuje zaňho - pokladá ho za "našich". Vížazstvo "svojho" tímu si prisvojuje. Za mužskú zábavu pokladá pozeranie zápasov v hľadisku a v televízii.

Mužná sexuálna orienácia je heterosexualita. Homosexuálov nenávidí, pretože je to mužné nenávidieť ich (aj keď nemá iný dôvod). Predstavuje si zbytočne čo homosexuál robí a pretože jemu sa to nepáči, chce to zakázať aj homosexuálovi. Toho s kým nesúhlasí potrebuje zbiť, alebo zabiť. Homosexuála nevidí ako človeka, ale ako zneprietelenú ideu. Homosexuál je nebezpečný tým, že sleduje vlastnú prirodzenosť, nemusí sa hrať na mužného a znevažuje pózu.

Spoločenský kontakt muža je rozdelený podľa pohlaví. Ženy zvádza (účelovo im klame o láske) a snaží sa ich čo najviac pretiahnúť (aby sa predviedol pred ostatnými). Mužov rozdeľuje na priateľov (spolubojovníkov) a nepriateľov.

Jeho duševný svet je pritom zakrnelý, zandbaný, zdanlivo nejestvujúci. Je mĺkvy, neprejavuje a neverbalizuje svoje city ani pocity, sám pred sebou ich potláča - uprenosťňuje silu, efekt a pudy. Prežívanie, vyjadrovanie a zdieľanie citov pokladá za zženštilé.

V celkovom obraze pôsobí potom neprirodzene, smiešne a hlúpo. Je očividné, že sa na niečo hrá, že mu je nepríjemné byť tým, na čo sa hrá, že mu toto hranie sa nejde a že vôbec nepozná dôvod, prečo sa musí na niečo hrať - robí to čo ostatní, robí to čo si myslí že musí.

Muž nie je slaboch (prejavovať city, plakať, báť sa) - teda je tvrdý, arogantný, bezhlavý, nie je baba (teda prijíma hrá mužnú pózu), nie je buzerant. Muž nie je.

Aj macho aj buzerant sú dve formy mužskej pózy. Opierajú sa o neexistujúce fyzické predispozície (sila, príroda), vedú k muža k sileniu sa a hraniu sa na niečo pred ostatnými a voči sebe samému k neprirodzenosti a frustrácii.

Pridružené znaky správania charakterizujúce mužnú pózu

Hanblivosť - nahota je zakázaná. Muž sa naučil hanbiť pred ženami za svoje pohlavie, ktoré sám chápe a opisuje s prehnanou vážnosťou, žena a spoločnosť ho zasa zosmiešňuje. Uzmyslel si, že nahota druhých je smiešna (povinný silený smiech), svoja je ponižujúca.

Pohľad do očí s iným mužom je zakázaný. Muž je povinný odvrátiť zrak s viditeľným odporom, alebo zhnusením. Opakovaný pohľad je výzva na útok. V spoločnej sprche, napriek svojej zvedavosti a porovnávaniu, sa musí tváriť, že sa nepozerá.

Fyzický kontakt s druhým mužom je zakázaný. Bozky, objatia a pohladenia sú zženštilé, neprípustné. V ich prípade musí povedať "fuj", "buzerant", "zmizni" a podobne (povinné prejavy). Tieto prejavy opakuje i bezdôvodne, preventívne, aby udržal svoju povesť mužnosti. Musí sa im vyhýbať, diať sa môžu len za podmienky opitosti a do rána sa musia pokladať za zabudnuté (selektívna pamäť).

Zhodnotiť druhého muža ako pekného je zakázané. Muži sú silní, ženy sú pekné. Pokladať samého seba (muža) za pekného a dbať na svoj vzhľad v mužskej posilňovni, holením a strihaním je prípustné. Dbať na svoj vzhľad ženským spôsobom (šaty, pilovanie nechtov, tvár, makeup) je zakázané.

Sexuálny kontakt s druhými mužmi je zakázaný. Sexuálny kontakt s vlastným penisom (pokladať ho za pekný, úžasný a sexi) je povolené.

Rozhovor o pocitoch, strachoch a túžbach je zakázaný. Mužský rozhovor sa môže viesť len v rámci mužských tém - autá, šport, ženy (sex), technika, alkohol - dookola o tom istom. Mužský rozhovor je slintanie a prikyvovanie. Neschopnosť povedať čokoľvek nové či záživné sa zapíja alkoholom.

Nepiť je zakázané. Muž je povinný piť a svoje hrdinstvo meria v množstve vypitého alkoholu. Triezvy stav pokladá za nežiadúci, triezvi členovia sú vylúčení z kolektívu, triezvosť je hanba. Opitosť je nutná podmienka k schopnosti baviť sa, alebo nazvať dianie (čokoľvek) za zábavu.

Ženské záľuby sú zakázané. Muž sa má venovať len mužským hrám a koníčkom. V detstve autíčka, v mladosti hra na vojakov, v dospelosti športový boj a racionálna technika. Nezmyselné akty pokladá za hrdinstvo, alebo úspech (kopnúť do lopty ako malý - dať gól ako veľký, rozbiť čosi, poraziť niekoho, vyhrať).

Muž je tak čosi umelé, je to atrapa, reklama na seba sama.

Kategória 6: Nezmyselné princípy na pozadí

"Muži jednoducho sú súťaživí a majetnícki."

Súťaživosť je pokladaná za "prirodzene ľudskú, alebo mužskú vlastnosť". Pritom je to dynamika naučená. Na základe nej muž rozdeľuje ľudí na víťazov a porazených - aj keď je toto rozdelenie nezmyselné. No a čo keď niekto vyhrá?

Muž je kvantitatívne pohlavie, ktoré všetko meria a porovnáva, na základe súťaživého princípu. V jeho slovníku sú všetky komparatívy - lepšie, väčšie, dlhšie, spratnejšie, tvrdšie, rýchlejšie - no nedokáže posúdiť kvalitu, krásu a iné iracionálne hodnoty. Konkurencia, boj a vojna vychádzajú zo súťaživosti. Je to súboj o víťazstvo.

Majetníckosť je druhým údajne prirodzeným princípom, na základe ktorých rozdeľuje veci na svoje a cudzie - napriek tomu, že sa na ich vzniku podieľa spoločne, alebo nepodieľa vôbec.

Na základe toho tvorí pojem "súkromné vlastníctvo", do ktorého si privlastňuje nielen to, čo vytvoril sám, ale aj nikomu nepatriace suroviny a spoločné diela. Veci potrebné všetkým odmieta zdieľať.

Na týchto princípoch bola postavená trhová ekonomika - súťaž s cieľom poraziť konkurenciu, vyhrať majetok, zhromaždiť hodnoty v súkromnom vlastníctve na úkor druhých. Na týchto princípoch pristupuje ku ženám - súťaží o ne a keď ich vyhrá, vlastní ich. Nevera ho môže rozložiť, alebo rozzúriť. Nevera ja pojem vychádzajúci z majetníckosti. Je to krádež/strata majetku.

Vlastníme to čo vytvoríme. To čo spoluvytvoríme, to spoluvlastníme. Manželstvo spoluvlastníme, ženu nevlastníme. Umenie spoluvlastníme, umlcov nemôžem vlastniť. Vlastniť nie je hodnota, tak ako súťažiť ani vyhrať. Neprináša to radosť ani naplnenie. Nie je to nič, len umelý koncept.

Kategória 7: Nedospelé pohlavie

Muž ako večné dieťa, súhrn infantilných vlastností.

Muž nikdy nedospeje, pretože je prehlásený za muža predčasne, už ako dieťa, na základe povrchných znakov a rituálov - ostatnými nikdy nedospelými mužmi. Už ako dieťa je prehlásený za muža, detské vlastnosti pokladá za mužné a dospelé za zženštilé.

Je panovačný. Má vždy pravdu. Ostatní ho musia počúvať. Nechce počuť argumenty ani pravdu druhých. Nikdy sa nemýli a nemení názory. Je fanatik.

Všetkým sa snaží šéfovať. Ostatní ho musia poslúchať.

Keď nedosiahne čo chce, položí ho to (plač, zúfalstvo), alebo sa stavia za sukňu silnejších. Môj tatko Ti ukáže.

Uprenostňuje silové riešenia pred argumentami. Silovú prevahu (alebo efekt) pokladá na roveň argumentu.

Neváha ospravedlniť porušenie pravidiel, sebectvo, klamstvo či zločiny účelnosťou.

Nerozumie pravidlu "Nerob iným to, čo nechceš aby robili Tebe".

Nič neberie vážne - ani utrpenie či smrť druhých.

Všetko je preň hra. Neustále sa hrá, prácu musí mať definovanú ako hru (s pravidlami a cieľom). Hru berie smrteľne vážne, ale v prípade chyby k smrteľným nehodám pristupuje ako k hre.

Chce mať hračky. Chce mať veľa hračiek, chce mať hračky ostatných, chce mať hračky aké iní nemajú. Je nenásytný, je sebec. To je surová majetníckosť - výchovou neokresaná.

Kopíruje správanie od druhých, namiesto hľadania svojej cesty. Vyznáva svoje idoly a aby presvedčil seba o pravde, núti ich vyznávať aj ostatných. Pravda je preň v početnosti. (Väčšina má pravdu.)

Dôležité je preň, ako v situácii vyzerá, nie ako sa správa. Či je víťaz a nie férový. Chce byť vždy útočníkom, pretože útočník je viac chlap než napadnutý. Útok je preň prvým víťazstvom.

Nad spornými otázkami, vyvráteniami argumentov, pochybnosťami, inteligentnými myšlienkami a citovosťou sa detinský silene smeje - tak ako sa smeje z nahoty, inej sexuality. Pretože vysmiať sa preň je útokom a výhrou.

Vyznáva nevinnosť, čistotu, mladosť, nepoškvrnenosť, drzosť, priebojnosť. Teda detstvo.

Neposlúcha rodičov, nedá sa vychovávať, trucuje a vzdoruje.

Pritom sú to základné body prevýchovy, ktoré by mala zvládnuť rodina i škola v rannom veku - aby sa dieťaťa stal dospelý človek.

Všetky tieto charakterové črty majú súčasní muži jednotlivci, patriarchálne monotesitické náboženstvá, trhová ekonomika orientovaná na zisk a moc i zlovoľné uniformné militaristické spoločnosti.

Kategória 8: Mužnosť - hra na lži pre troch účastníkov

(metrosexuál, barbie a buzna)

Muž je nedefinovateľný pojem - sú to jeho predstavy o sebe samom, aký by mal byť, predstavy žien i teplých a gender-blenderov. Muž je mýtus (Herkules - hrdina, Odyseus - bojovník, Abrahám - patriarcha...). Muž je aj vízia, ideál, ku ktorému sa obraciame, aj keď nie je v ľudskej povahe naň dosiahnúť.

Muž sám seba spútal do škatuľky a pózy mužnosti - z vlastnej pohodlnosti, pýchy, chtivosti a iných detských rozmarov.

Muž závidí ženám (a teplým) ich otvorenú citlivosť a citovosť, ktorú sám sebe zakázal.

Ženy napomáhali stvoriť rodové stareotypy - muži sú silní a škaredí (čo im ale nevyhovuje) a ženy pekné a slabé (čo im ale nevyhovuje). Spravili z muža samca určeného na náročné úlohy a zo seba pasívnu okrasnú kvetiku, ktorú treba živiť a zdobiť. Divia sa, že muži (investori) ich potom chcú vlastniť. Pripravili sa o silu a potom keď ju potrebujú na obranu, nemajú ju.

Rovnako by chceli ženy mať muža silného, priebojného, odvážneho, impozantného a nespútaného - a pritom ho chcú zavrieť doma a priviazať kravatou k rodine, hypotéke, bytovým doplnkom a dvolonekám. Chcú ho slobodného, a na reťazi.

Muž závidí buznám ich právo definovať samého seba podľa seba, byť tým čím človek je - pričom s toto právo zobrali sami.

Muž nenávidí buzny - pretože odhaľujeme ich mužnosť ako pózu. Prezrádzame ich tajné rozhovory, kde svoje "lásenky" nazývajú "štetkami", kde namiesto básní o láske rozprávajú o sexe, vlastnení a ponižovaní.

Buzny na oplátku z muža spravili metrosexuála - fyzicky ho "zženštili", hoci vnútri zostal homofóbnym mizogýnskym dieťaťom. Metrosexuál si pri tom myslí, že "cool" zjavom a hranou tolerantnosťou si nakloní srdcia žien... a bude ich môcť pretiahnúť.

Namiesto hľadania mužnosti - lži a manipulácia. Hra na manželstvo, svadobná maškaráda, citové vydieranie, umelo vymyslená nevera, skrytá chuť všetkých pretiahnúť.

Nič proti hlbokým ľudským potrebám, problém je keď sa zo zvykov stali prázdne rituály a nič už nič neznamená. Robíme veci preto, aby sme vyzerali pred ostatnými dobre a zakryli vlastné chyby.

Kategória 9: Skutočný chlap

Vízia do budúcna, nedosiahnuteľný ideál, alebo ignorovaný fakt?

Mužnosť je odvaha a schopnosť hľadať si svoje mužstvo sám za seba. Odvaha byť svojský, jedinečný a aj odlišný. Schopnosť pýtať sa, pochybovať, skúmať a objavovať. Vôľa byť sám sebou, urobiť zadosť svojej prirodzenosti, ísť po vlastnej ceste.

Mužnosť môže čerpať i z pozitívnych detských kvalít - zachovať si zdravú dravosť, hravosť a zvedavosť. To zamedzí ovčej pasivite, znudenosti, pózerstvu, kopírovaniu zavedených šablón a tupej masovosti.

Muž je. Nemusí sa definovať skrz vlastnosti, nemusí sa definovať negatívne, nemusí sa snažiť o to byť mužom, nemusí poslúchať rodové stereotypy, nemusí sa na nič hrať. Muž nemusí.

Muž nemusí nenávidieť ženy ani teplých. Môže vyjadriť fyzickú i citovú náklonnosť ku komu ju cíti, spôsobom ako sa mu páči. Ak necíti náklonnosť môže povedať "ďakujem" a odísť, nemusí prejavovať nezáujem nenávisťou.

Muž nemusí pestovať svoju ženu ako kvetinku v sklenníku. Môže s ňou žit v rovnoprávnom vzťahu. Nemusí byť silný a škaredý, tvrdý a hlúpy. Môže mať svoje slabosti, starať sa o seba, byť citlivý a nežný a premýšľať.

Mužstvo sa určite neskrýva v povrchných črtách ani v póze. Mužstvo sa skýva v hĺbke duše. Za všetkými chorobnými príznakmi dnešného macha môže hľadať skutočné, zatiaľ neuspokojené potreby. Túžbu po dobrodružstve, pôžitku a rozmanitosti života.

Len muž, ktorý si prizná svoje slabosti aj chyby a vie povedať "prepáč" - "mýlil som sa" - "mám ťa rád" - nebude frustrovaný muž.

Len muž ktorý vie pracovať so svojimi citmi, odpovedať na ne, vnímať, tráviť a rozmnožovať krásu a umenie - tvoriť a tvorivo žiť - môže byť šťastný muž.

Muž nemusí byť úspešný, nemusí súťažiť, vyhrať a vlastniť. Muž môže skúmať a skúšať. Muž smie byť šťastný.

*

Ak ťa zaujíma poznať súvislosti a dozvedieť sa o tejto téme viac, prečítaj si úplnú verziu článku Vtáka poznáš po perí a muža po... ,
alebo súvisejúci všeobecný článok o súčasnom chápaní mužnosti.