5.0.01

Film je pre mnohých ľudí komerčný produkt, ktorý vzniká na trhu, aby zarobil - s týmto vedomím sa chodia do kina jednoducho zabaviť. Film má silu vplývať - byť osvetou alebo propagandou. Film je "eklektickým" žánrom umenia - ktorý kombinuje literatúru, fotografiu aj hudbu v jedinečnej podobe - hoci diváka (a poslucháča) neraz oberá o prácu s vlastnou predstavivosťou. Na plátne sa neraz odohrávajú mytologické príbehy, podobné rozprávkam alebo bájam, ktoré majú svoje prvoplánové ponaučenie, ale aj obrazný rozmer, kde prostredníctvom metafory sprostredkujú vedomosť. Sledovať film je takmer ako podstúpiť skúsenosť, učiť sa zážitkom. Môžeme si vybrať - sledovať film doma, nerušene, v intimite vlastnej samoty - alebo na veľkom plátne, zdieľať zážitok s ostatnými. Práve tento rozmer predstavuje zvláštnu potrebu duše. Návšteva kina pripomína účasť na omši - ľudia sa stretávajú v "chráme", odohrávajú sa rituály, posvätné formy, rozpráva sa o živote, duša sa sýti krásou i príbehami, duch inými pohľadmi, rozum novými poznatkami, človek zažíva premenu - vychádza zo sály iný. Film môžeme poňať ako náboženstvo modernej doby - a samozrejme, nemusí ním vôbec byť, ak sa ho človek neúčastní duchom a dušou.

Existuje veľa zoznamov, ktoré predstavujú toľko a toľko filmov, ktoré človek musí vidieť skôr, než opustí svet. Do tak dramatickej polohy sa nechcem stavať, hoci hovoríme o dramatickom umení. Sú filmy ktoré nemajú zámer nič svetoborné povedať, iné sa naopak snažia človeka osloviť. Tiež nájdeme také, ktorým sa darí čosi dôležité vyjadriť aj bez zámeru tvorcu. Niektoré "vo svojom práve" chcú len potešiť krásou, iné si ako prioritu kladú obsah a rozhovor s divákom. Tu ponúkam výber diel, ktoré v nejakej črte - či je to estetika alebo posolstvo - nad všetky ostatné vynikajú. Obzvlášť sú pre mňa cenné tie, ktoré rozprávajú na témy a dotýkajú sa pojmov, ktoré (v priereze vlastnej práce) považujem za nesmierne dôležité, a ktoré sa v rozhovoroch sveta objavujú len veľmi vzácne. Jednotlivé sekcie ani samotné filmy neradím od "naj" po menej zaujímavé, ale prepájam ich formou asociatívneho radu.

Pri filmoch ponúkam odkazy na Internet Movie Database, kde možno nájsť ďalšie informácie o tvorcoch, technické údaje, ale aj hodnotenia. Tie sú výsledkom celosvetového diváckeho hlasovania, s rôznym počtom priemerovaných hlasov. Hodnotia ich ľudia tak s komerčným vkusom, ako aj priaznivci umeleckého filmu - výsledky teda nemusia vôbec odrážať kvalitu diela. Naviac, i ten "najhorší" film môže mať v niektorom rozmere výnimočné kvality.

Filmy uvádzam v nasledovnom formáte: Originálny názov s linkou (rok vzniku) [anglický n. ak existuje, slovenský alebo český n. ak existuje] r. Režisér(i) :: popis.

I. K veci - film vo svojej plnej kráse

Najzaujímavejšie filmy, ktoré človek prelomu tisícročí môže vidieť. Sú výnimočné tak svojim odkazom, ako umeleckou kvalitou. Pokladám ich za "čítanku" k životu tu a teraz - v dnešnom usporiadaní sveta, charaktere spoločnosti aj príbehov jednotlivcov. Predstavujú odraz (reflexiu) doby, ktorá sa rada pozerá do zrkadla, ale nerada sa v ňom vidí.

II. Convivio - rodina, priatelia a komunita ako potreba duše

Vzácne filmy, ktoré sa dotýkajú tém žitia, užívania a spoluzažívania života, zdieľania zážitkov, ale aj rodiny - nie v podobe frázy - ale komunity (priateľov) ktorá predstavuje pre každého jej člena ochranu, podporu a potvrdenie jeho jedinečnosti. Jedným z častých podobenstiev týchto príbehov je symbolická hostina - ako obraz spoločného vychutnávania života - na ktorej sa dobré jedlo stretáva s umením a oduševnelými rozhovormi.

III. Duchovný život, Boh, božstvá, viera, náboženstvo, cirkev, dogma

Starať sa o dušu - žiť duchovný život, veriť na zázraky, vyznávať náboženstvo a nasledovať nemenné dogmy - sú tak rôzne, no často zamieňané pojmy. S dobrými úmyslami ľudia už celé tisícročia páchajú na druhých násilie a idey o lepšej spoločnosti sa stávajú v rukách sebeckých a sebavedomých ľudí nástrojom zla. V neomylnej horlivosti sa viac prejavuje pýcha a sebastrednosť, než skutočný duchovný vhľad. Pohanský polyteizmus a východné náuky zodpovedajú prirodzenosti sveta viac a sú duši neraz bližšie, než panovačne detinský a machisticky patriarchálny monoteizmus židov, kresťanov a moslimov.

IV. Prales ... alebo naspäť do džungľe, k stromom a ku koreňom

Od duchovna nie je ďaleko k dychu - pľúcami Zeme sú tak nedotknuté pralesy, ako aj celá zelená príroda, ktorej rozmanitosť tvorí krehkú rovnováhu. Pôvodné kmene žijú v jej tajomných zákutiach v súlade s ekosystémom - z čoho by sa civilizovaný človek mohol poučiť presne tak, ako oceniť možné bohatstvo, ktoré predstavuje poznanie domorodcov a samotný liečivý potenciál, ktoré džungľa ukrýva. Skôr než ju zničia neústupné ekonomické dogmy (v mnohom podobné tým náboženským) - rastu, pohybu a práva šikovnejšieho.

V. Anime - animácia s odkazom pre dospelých

Animovaný film nie je žáner vyhradený deťom. Naopak, postoj "ja som dospelý, ja už na rozprávky nepozerám" je príkladne detinský. Animácia je forma, podobne ako maliarstvo, hudba, alebo literatúra - ktorá prináša isté tvorivé obmedzenia, ale na druhej strane i slobodu vytvoriť fantastické svety, ktoré hravo konkurujú science-fiction veku počítačovej grafiky. Japonská animácia predstavuje nielen svet dospelých videný očami detí, ale aj žánre vyhradené výlučne zrelému divákovi. Nejedno kreslené dielo ponúka vízie, posolstvá a rozhovory pre naozaj inteligentných a dospelých ľudí - aké chýbajú väčšine hranej produkcie.

VI. Science-fiction - vesmír, mimozemšťania, budúcnosť, sny a nočné-mory

Vedeckofantastický film ohuruje víziami svetov budúcnosti, láka nás na uctievanie technického pokroku, ale zároveň varuje pred jeho nebepzečným potenciálom. Kdesi v pozadí predstavuje sny (nočné mory), kam nás môže doviesť dnešné konanie. Aké zhubné následky môžu mať naše nekontrolované ambície v krajných situáciách. Ústrednou témou sci-fi zostáva súčasný človek.

VII. Distópie - alternatívna história, súčasnosť, alebo budúcnosť

Prečo vôbec vznikajú tieto zvrátené fantázie o strašidelnej budúcnosti, v ktorej sa sny ľudstva zmenili na nočné mory? Distopická literatúra a filmy sú prirodzene varujú ľudstvo, kam by ho jeho súčasné smerovanie mohlo v extrémnych prípadoch doviesť. Davová hystéria, prekrútené ideológie a nezodpovedné obchodovanie so slobodou a zodpovednosťou - robia súčasný stav krehký a zároveň nepozorovateľný. Ľahko sa možno pošmyknúť, ako aj ocitnúť v úplne "inej" realite, bez toho, aby sme si to všimli. Distópie vytvárajú zdravé napätie medzi optimistickou a pesimistickou víziou budúcnosti, medzi vedomím temného potenciálu ľudského spoločenstva a jeho vznešenými ideálmi. Aj ony hľadajú lepší svet, ich jazykom je však opis, ako by nemal vyzerať.

VIII. Dnes - alebo všetko o čom sa nerozpráva

Aktuálne témy, prielomové filmy, obraz reality, na ktorý si "objektívne" a "nezávislé" súkromné médiá netrúfajú. Umenie sa síce neopiera o emócií zbavené neutrálne fakty, no jeho obraz doby a jej pojmov je neraz omnoho pravdivejší a celistvejší. Je to práve atmosféra, nálada, city zvalcované číslami, individuálne ľudské príbehy a osobný zážitok reality, ktoré stavajú fakty do úplne iného svetla. Film ponúka vhľad do situácií z uhlov, na ktoré nie sú diváci televíznych novín zvyknutí.


IX. História menej známa

O trpkej histórii, ktorá zadupala nejedného osamoteného človeka do zeme, dnes rozprávame vo veľkolepých šermovačkách. Namiesto tých, ktorí sa snažili naučiť svet tolerancii, milosrdnosti a dať mu poriadok - velebíme prorokov, uctievame víťazov a spievame ódy na hrdinov. Viac než udalosti a ich súvislosti, príčiny a dôsledky, nás zaujímajú detaily - modely zbraní a popisné výjavy násilia a smrti. "Pamäť" sú pre nás číselné údaje - roky, počty vojakov a obetí, monumenty - nie odkaz pre dnešného človeka. Dokážeme ešte dejiny vnímať dušou - ako opakujúce sa podobenstvo - nanajvýš aktuálne pre súčasné dianie?


X. Vojny 20. storočia - život v kontraste so smrťou, ľudskosť a krutosť

Vojny sú bohužiaľ najčastejším "výrazovým prostriedkom" ľudskej histórie. Je to ozvena bojov o samice, teritórium, vodcovstvo v svorke - ktorá nám pripomína náš zvierací pôvod? Napriek tomu, nejedno krviprelievanie má na svedomí naše "duchovno", teda to čím sa od ostatných zvierat dištancujeme. Môžeme vojnu nazvať nežiadúcim účinkom machizmu - súťaživosti a vlastníctva - ktoré sú základom našich zákonov, organizácie spoločnosti, ekonomiky, pokroku a dobrých vzťahov? Prečo teda majú toľkokrát viac obetí, než choroby - prejav zaostalosti, nevedeckého spiatočníctva, chudoby, špiny a chaosu? Je Zem zároveň povestnou Vallhalou - miestom kam sa narodíme aby sme bojovali (za vlasť, rodinu, vieru či o život), hrdinsky padli a druhý deň sa znova narodili?

XI. Sila a slabosť - Násilie, zločin, trest, pomsta, krutosť

Tenká červená čiara oddeľuje súdnosť od šialenstva presne tak v čase vojny, ako mieru. Svet zákonného poriadku a násilných činov spája sivá zóna - v ktorej sa ani jedna strana nejaví výlučne dobrá či zlá. Práve krehké a hmlisté hranice priťahujú pozornosť filmárov - väčšinu uvedených snímkov prepája práve téma násilia - hrozného, obdivovaného i zdôvodňovaného.


XII. "It's a man's world" - machizmus, mužnosť a svet podľa mužov

Od vojen a násilia nie je ďaleko k mužom. Ich ideálom seba sama je neohrozený hrdinský bojovník, ktorý víťazí, dobýja, podmaňuje si, získava, vlastní, ovláda a panuje. Súťaživosť sa kombinuje s majetníckosťou a vytvára tak dobre známy komplex machizmu, ktorý nájdeme v jadre väčšiny pozemských problémov. Za týmito vlastnosťami málokto hľadá skutočné črty ozajstného chlapa - vyvážené a ako také prispievajúce k rovnováhe sveta - zodpovednú slobodu ako kontrast k domácej rutine a zamestnaneckému otroctvu, rozvážnu odvahu ako chuť objavovať a skúšať nové, schopnosť fyzicky sa brániť a preusporiadať svet pre bezpečie a pohodlie všetkých, racionálnosť a praktickosť v kontraste s emóciami, aktívneho ducha popri pasívnej duši. Nedostatok sily sa prejavuje hrubým siláctvom a brutálnym násilím, nedostatok tvorivej hravosti zasa prázdnym dospeláctvom, neistota sebavedomou drzosťou, nezrelosť detinskou panovačnosťou, strach maskou necitlivej tvrdosti, ... Možno i surovosť je neschopnosťou (hanbou) priznať si a prejaviť potrebu lásky.


XIII. Medzi mužom a...

Najväčším strachom chlapa je - ironicky - prekročiť hranice "tak ako to robia všetci" a vymaniť sa z povinných dôkazov vlastnej mužnosti. Takmer "akt zrady" - pretože prezrádza nezmyselnú pózu - sa napriek tomu deje často. Výlety do prirodzenosti si však muži príležitostne doprajú počas celej známej histórie - veľa sa o nich nehovorí a preto vďaka za filmy, ktoré ich odvážne pripomínajú.

XIV. Queer alebo divne - sexuálna orientácia, zapovedané city, zakázané pôžitky a život inak

Queer a LGBT sú relatívne nové pomenovania a tiež uchopenia odvekej a univerzálnej náklonnosti k rovnakému pohlaviu. Spôsob označovania a prijatia sa v priebehu storočí mení - "lásku, ktorá sa neodváži vysloviť svoje meno" (Oscar Wilde) pomenovali lekári homosexualitou v čase, keď sa ešte domnievali že je to liečiteľná choroba, lesby odvodzujú svoju identitu od gréckeho ostrova Lesbos, gayovia od novodobého posmešku, z ktorého časom spravili pozitívny výraz. S novým slovníkom, ktorý je stále nemotorný, prichádzajú obmedzujúce identity (výlučný heterosexuál, výlučný homosexuál) a aura "predpísaného spôsobu života" celej subkultúry. Snáď preto sa týchto nálepok boja mnohí "normálni" viac než smrti. Či už zaradení, alebo mimo týchto konceptov, s pozitívnou alebo negatívnou životnou skúenosťou, postavy nasledujúcich príbehov zdieľajú náklonnosť k rovnakému pohlaviu:


XV. Láska bez ohľadu...

"Láska kvitne v každom veku", "láska spája živly", "láska nepozná hranice" - to sú všetko známe frázy. Omnoho zaujímavejšie je pozorovať ako sa najskloňovanejší cit, ktorý dodnes nevieme definovať, prejavuje v rôznych podobách. Vonkajšie udalosti - nepriazeň doby, úklady ľudí, prekážky, odlúčenie, utrpenie - to všetko tak môžeme poňať ako "filtre", v ktorých sa vykresľujú rôzne črty lásky a umožňujú nám tak po kúskoch, v rôznych situáciách a kontextoch, poznať "čo to láska je". Láska v zvláštnych polohách, láska prekonávajúca rozdiely, láska meniaca priority, hodnoty aj spôsob života, experimenty s láskou, láska romantická, láska v kontraste s násilím...


XVI. Človek - (ne)ľudskosť a surové nežnosti

Inteligentný a zároveň najnepochopiteľnejší živočíšny druh - umenie, láska, viera a na druhej strane paradoxné dejiny krutosti, surovosti, násilia. Ľudskosť je viac než len genetickou výbavou tohto zvera - ako píše Sa'adí: "Ak necítiš bolesť v utrpení druhých, nemáš právo nazývať sa človekom." Toto je krátky výber filmov, v ktorých sa črtá skica známeho i neznámeho ideálu.


XVII. Cestovanie pravdami a pobyty v ilúziach

Vôňa ďalekých krajín a atmosféra dávnych časov - tak ako pred ním literatúra, aj umenie obrazu a zvuku pomáhalo počas svojej krátkej histórie pestovať tieto ilúzie, na ktoré sa nechal nalákať nejeden cestovateľ. Zároveň však má možnosť - hoci nie vždy odvahu - postaviť sa k nim kriticky a ironicky. Niekedy exotiku dopovedá krutosťou - inokedy sú to práve nepríjemné udalosti, ktoré vytvoria uprostred nedotknuteľnej krásy skutočný zážitok.


XVIII. Rodný môj kraj (a rodáci v krajných situáciách)

V strednej Európe sa stretáva technizovaná a racionálna civilizovanosť západu so širokou dušou a emocionálnym duchom východu. Pre kultúry "z okraja" je to nezaujímavý priestor - nie dostatočne exotický, ba ani príkladne úspešný. To európska "ríša stredu" má čo ponúknuť nielen okolitým spoločnostiam - len si to niekedy ťažko uvedomuje. Práve k tomu jej môžu dopomôcť miestne umelecké portréty.

XIX. Umenie o umení, umelci umelcom

Umeleci nie sú len tichými pozorovateľmi, dokumentaristami a portrétistami reality "bežných ľudí". Vytvárajú svet sám o sebe, "vo vlastnom práve", ktorý si zaslúži svoju poctu a neraz aj nastavené zrkadlo. Často sa uzatvára do seba a nechá sa opantať ilúziami, ktoré tvorí pre ostatných "bežných" ľudí - a tak stráca kontakt so životom smrteľníkov a jeho témami. Rozpráva už iba o sebe a prestáva plniť úlohu vydedenca, kritika a satirika skutočného sveta. Aj začarovanie do vlastných snov je svojim spôsobom paralelou, podobenstvom o dnešnej spoločnosti. Stále sa však nájdu tvorivé duše, ktoré sa naň dokážu pozrieť zo všetkých týchto uhlov - a možno i z nejakého prekvapujúco nového.

XX. Smej sa aj keď je ti do plaču

Komédie sa zdajú byť dokonalým príkladom ilúzie - sú komerčnou odpoveďou na objednávku masy - "chceme sa baviť!". No za veselým povrchom sa neraz skrýva cielená, ale aj nechtiac vnesená trpkosť. Tak ako šašovia na stredovekom dvore, často sú to komici, ktorí si môžu na plné ústa povedať to, čo si o svete - ktorý nechce a nevie počúvať kritiku - myslia. Práve to, čo si ľud pýta a čomu sa vnútorne otvára - zábavu a smiech - môže byť médiom, ktoré pomôže vpašovať do duše ľudí hlbšie myšlienky. Surreálna absurdita je neraz bližšie skutočnosti, než dokument faktov.