5.0.04

na zaujímavé stránky

Inšpiratívne pohľady, spôsoby života, nové nápady, svet postavený na ruby, obraz doby - jednotlivci, združenia, portály. Prevažná väčšina liniek smeruje na stránky, ktoré umožňujú dovedieť sa o téme viac z pohľadu ľudí, ktorí sa ňou zaoberajú, prípadne využiť možnosť súvisejúcich služieb (nekomerčných či komerčných). Základné, relatívne-neutrálne informácie k väčšine z tém odporúčam hľadať napr. na Wikipédii, prípadne i jej slovenskej verzii.

Nasledujúce odkazy vedú na rôzne webové lokácie, mimo stránok Dúhový most. Linky však autor považuje za dôveryhodné. V každom prípade odporúčam čitateľovi dodržiavať zásady internetovej bezpečnosti (spoľahlivý firewall, antivírovú ochranu, prehliadač - alebo alternatívny operačný systém s minimálnym rizikom napadnutia vírusmi).

I. Ekológia, rovnováha ekosystému, zdravý život, záhady, konšpiračné teórie, (novo)pohanstvo, mágia, new age, pôvodné americké kultúry

"Alternatíva." Z tohto slova mnohým naskakuje husia koža a podvedomo sa mu bránia. Evokuje snáď vstup do sekty, uzavretý spolok horlivých idealistov, kde sa všetci budú pozerať na to, či máš šaty zo správneho vlákna a s náležitým kvetinkovým vzorom... Pózovitý vzdor voči technike, všetkému modernému, návrat na polia. V istom zmysle, novovytvorený predsudok, ktorý preberáme nielen z nevedomosti, ale aj pohodlnosti prispôsobivého života. Alternatíva ktorú predstavujem sú živí ľudia, ktorí sa snažia žiť uvedomelo (ekologicky, spoločensky, politicky, duchovne, či umelecky) a v harmonickom vzťahu so svojim životným prostredím a prírodou. Alternatíva sú živí ľudia, so svojimi prednosťami a chybami, ktorí sa snažia skúšať robiť veci inak než väčšina, myslieť trochu viac než članovia stáda, niekedy sa im darí a inokedy menej. Učia sa na vlastných prešľapoch. Niekedy z modernity úspešne unikajú, niekedy sa vracajú (trochu potupene, ale s novým poznatkom), často sa snažia hľadať stred - medzi "prispôsobiť sa" (prírode) a "prispôsobiť si" (svet), medzi modernitou a starými spôsobmi, medzi technikou a vidlami.

Ekoporadňa Živica sa môže stať vstupnou bránou do komunity ľudí pokúšajúcich sa o jednoduchú praktickú cestu ekologickejšieho života - ktorý je možné žiť aj v meste. Nezávadný čistiaci prostriedok, fair-trade čokoláda, alebo zopár praktických rád na tému "veľa voňavých bubliniek škodí" môže byť tým prvým "kompromisom" s Prírodou a druhými, ktorými vyjadríme svoj ľudský rozmer a postoj voči nim.

S ekoporadňou spojená komunita Sekier (Zaježová) na strednom Slovensku umožňuje niekoľkokrát ročne oboznámiť sa s príkladom alternatívneho života v komunite, remeselnou výrobou, staronovými architektonickými postupmi, bežnými vidieckými hospodárskymi prácami - vo forme organizovaných a finačne pomerne nenákladných programov.

So skúsenosťami s iným (uvedomelejším) spôsobom života sa delia členovia mnohých podobných združení, spoločenstiev i jednotlivci v internetovom a tlačenom magazíne Kruh života v podobe rozhovorov, inšpirujúcich osobných príbehov, aj osvetovej popularizácie ekologických tém.

Veľmi inteligentným čítaním (vychádzajúcim rovnako na webe, ako aj v tlačenej forme) je český "otvorene-komunitný" magazín Sedmá generace (7.G) inšpirovaný v názve starobylým krédom, že konanie človeka by malo brať ohľad nielen na neho a jeho súčasníkov, ale aj dopad na ďalších 7 generácií po ňom.

Po svet existuje mnoho ekologických/alternatívnych komunít (ako napr. známa dánska Christiania), ktoré sa združujú do svetovej eko-dediny Global Ecovillage. Okrem zaujímavých článkov na témy približne v rozsahu úvodného nadpisu tejto časti, ponúka GEN aj vyhľadávač komunít po celom svete.

Príkladom projektu s veľkolepými humanistickými ideálmi je Auroville Mesto Úsvitu, v ktorom sa na rozdiel od nášho Svitu nevyrába chémia, ale v duchu symbiózy s prírodou i druhými ľuďmi ponúka domov tým, ktorí ho v priemyselnom "vyspelom" svete nevedia pocítiť či nájsť.

Vysvetlenie pojmu "ekologická stopa" spomedzi mnohých ponúka napríklad FootPrintNetwork, s rôznymi popismi ako vnímať a merať dopady v podobe prechodných a trvalých zmien, ktoré jednotlivci i národy zanechávajú na Zemi svojim konkrétnym spôsobom života. Konfrontuje tak neústupnosť (voči vlastnému štandardu) s myšlienkami trvalo udržateľné rozvoja ľudstva aj trvalo udržateľného života na planéte.

(Ne)ekologický rozmer rôznych spôsobov cestovania umožňuje vypočítať, popri rôznych kalkulačkác podporovaných európskymi inštitúciami a korporáciami, aj EcoPassenger - človek si tu môže porovnať, ako zaťaží životné prostredie na ceste z jedného mesta do druhého autom, autobusom, vlakom, alebo so "superlacnou" letenkou.

Jednoduché uvedenie do sveta alternatívnych zdrojov energie (pojmy, rozdelenie, stručné predstavenie) ponúka portál InfoVek vznikajúci v spolupráci s Univerzitou Komenského, pre všetkých ktorí sa boja tak korporátneho zavádzania, ako aj aktivistického preháňania.

K týmto témam nemožno zabudnúť pripočítať pútavo spracovanú stránku o greenwashingu (korporátnom marketingovom zavádzaní - vymývaní mozgov s ekologickým/zeleným podtextom), česko-slovenský rozcestník o permakultúre (prirodzenom pestovaní úžitkových plodín v rámci širších rastlinných spoločenstiev) a praktické rady typu domácej ekológie zasa ponúka napríklad uvedená linka na portál mystického charakteru. Ekologické a spirituálne komunity sa často (nie nutne) prelínajú - užitočné rady, či cenné pohľady tak medzi "mystikou a záhadami" môže nájsť i človek bez hlbšieho duchovného založenia.

Zaujímavé projekty v oblasti organickej, krajinotvorne príjemnej a ekologicky ohľaduplnej architektúry predstavuje americký architekt Mike Reynolds a jeho Earthships (pozemné koráby) stavané zčasti z odpadov, zčasti z na mieste stavby dostupných materiálov, ktorého diela (výnimočné v rovine ekológie, architektúry i umenia), aj neľahký zápas s regulačnými úradmi a zaujatými politikmi predstavuje i dokument Architekt Odpadu (Garbage Warrior), dostupný v recyklovanom DVD obale napríklad vo filmovom obchode Terryho ponožky v Prahe.

Ekológia sa dotýka nielen abstraktného prežitia ľudského druhu, ale hlavne bezprostrednej kvality života a zdravia každého jedného človeka. Moderný spôsob života sa vyznačuje na jednej strane dostupnejšou zdravotnou starostlivosťou a hi-tech medicínskymi postupmi - na druhej strane výrazne zhoršeným životným prostredím, nezdravým spôsobom života a nevídaným výskytom nových civilizačných ochorení. V istom pohľade sa zdá, že sa pohybujeme v začarovanom kruhu: tvrdo pracujeme a zarábame na lieky a techniku, aby sme mohli liečiť ochorenia, ktoré zapríčiňuje spôsob práce a zarábania. Popri tom tápame v záplave rôznych "domácich receptov" a nesprávnych poňatí zdravého fungovania tela a duše. V tomto bloku ponúkam menej štandardné, ale zato osvedčené techniky nápravy, posilnenia či udržiavania zdravej rovnováhy.

Jedným z najčastejších problémov, ktorými moderný človek trpí je nesprávne držanie a ovládanie svojho tela, ktoré silené snaženie a povely ako "vystri sa" iba zhoršujú. Dôsledkami sú rôzne vnútrotelové bolesti - svalov, chrbta, krku, migrény. Naozaj fungujúcim spôsobom, ako prostredníctvom sebauvedomenia týmto ťažkostiam čeliť je Alexandrova technika (stránka v slovenčine, výber z dostupných zdrojov). Modernému človeku, nedôverujúcemu rôznym "spirituálnym metódam" bude o to bližšie, že bola vypracovaná uprostred západnej kultúry F.M. Alexandrom a J. Deweym na začiatku 20. storočia, ako racionálna filozofia a zároveň fyzioterapeutický nástroj, ktorý možno využiť pre rôzne zlepšenia - od zdravého postoja, cez ľahkosť pohybových úkonov, až po sebaistý rečnícky prejav. Vysvetlenie čo to Alexandrova technika je, z pohľadu fyziky, fyziológie, filozofie - v podaní rôznych odborníkov - ponúka nespočet článkov na portáloch Alexander Technique a Alexander Center. Ďalšie informácie, ale aj kontakty na učiteľov v rôznych krajinách ponúka aj Alexander Technique International. Veľmi užitočné články s praktickými cvičeniami pre všetkých pracujúcich v kresle možno nájsť na Free Your Neck. Sedenie, tak ako ho poznáme, nie je pre telo prirodzené a zdravé. Preto dopĺňam zoznam o stránky venujúce sa alternatívnemu ponímaniu nábytku, stoličiek a sedenia vôbec - v duchu ergonómie.

Kto sa nebojí, alebo vyslovene hľadá nástroj, ktorý nestavia len na tele (mysli), ale má aj duchovný a duševný rozmer, bez výhrad odporúčam Jógu. Táto starobylá technika je dnes rozšírená po celom svete, stáva sa súčasťou bežnej výuky (najmä pre tých, ktorým nevyhovujú agresívne, súťaživé, silové, či bezduché športy), je jedným zo základov súčasného tanca, zdravou alternatívou k umelej posilňovni, či nezdravým cvikom z telesnej výchovy. Na uvážení každého človeka je, ako veľmi do záberu jógy prenikne - od fyzických cvikov, cez dychové cvičenia, meditácie, životný štýl až po duchovnú náuku. Úplný balík ponúka v našich končinách napríklad systém Jóga v dennom živote - v podobe portálu, knihy, ale aj organizovaných cvičení, ktoré vedie Paramhans Svámi Mahéšvaránanda. Menej spirituálnym, menej komplexným a menej náročným, ale určite príjemným "mestským" variantom môže byť Hot Nude Yoga - inými slovami prepojenie jógy a nahoty, ktoré do podoby domácich videoprogramov zostavil Aaron Star. Zdravé cvičenia sa dopĺňajú s fyzickou prirodzenosťou, uvoľnenosťou bez masky šiat, sloboda tela evokuje slobodu ducha. Netreba byť ani členom nudistickej či naturistickej komunity, stačí sa vysporiadať s vlastnou nahotou doma, pri individuálnom cvičení. Komu sa zdá jóga príliš "oddychová", môže vyskúšať na západe vytvorený systém Power Yoga, ktorého inštruktor Bryan Kest vypracoval viacstupňový náročný program, no ako to pri jóge neodmysliteľne platí, vždy prispôsobiteľný fyzickým dispozíciam jednotlivca i s výzvou na postup. Pri power jóge sa človek neraz zapotí viac než v posilňovni, no cviky sú zdravé, bez izolácie svalových skupín, telo sa precvičuje komplexne, v celej šírke i hĺbke. Odtiaľ si už človek môže vybrať, ktorými ďalšími smermi sa uberie, niektorou z tradičných typov jógy (rádža, karma, džnana, bhakti, hatha), vyskúša presah telesného uvedomenia do oblasti sexuality (tantra), nazrie do iných ázijských techník a bojových umení (qigong, tai chi chuan, kung fu, japonské školy), alebo sa uberie západnou cestou (napr. pilates).

Najmä tie alternatívne techniky, ktoré majú viditeľný fyziologický efekt - inými slovami: jednoducho fungujú - sa stali predmetom podnikania, ako nadstavbové či doplnkové postupy k medicínskej terapii. V rámci podnikania samozrejme nemožno zabúdať, že cenotvorba (marže) a reklamná kampaň (účinnosť) podliehajú zákonom trhu, ktoré si musí každý zákazník ustrážiť sám, prípadne dať na priateľské doporučenie. To ponúknuť na diaľku ako tvorca stránok nemôžem, no chcem upozorniť na spoločnosti, ktoré sa u mňa osvedčili:

Rôzne typy masáži, od klasických a športových - cez kraniosakrálnu biodynamiku - až po menej známe shiatsu a reiki ponúka niekoľko masérov z Centra Ozon, v rámci priestorov Sokola Pražského.

Ako vnútrotelovú liečbu môžem doporučiť bioinformačné produkty firmy Diochi ktoré možno využívať ako alternatívu k chemickým preparátom farmaceutického priemyslu, pričom sú rovnako overené náležitými testami. Spoločnosť vydáva aj pravidelný magazín Sféra, s množstvom tém so súhrným záberom "fyzické i duševné zdravie, pohodlie a rovnováha človeka".

Podobne sa mi osvedčila očisťovacia zostava Colonix, ktorú v regióne ponúka firma Dr. Natura , či koloidné striebro MesoSilver aj ďalšie prípravky, liečivá a doplnky stravy (indiánské čaje, íly, psyllium, tradičná ruská medicína, tradičná čínska medicína...), ktoré možno nájsť v mnohých predajniach s bio produktami, fair-trade či alternatívnou medicínou. Čo musí mať zákazník-pacient vždy na pamäti je, že "bio", tak ako "alternatíva" sa stali trendom, takmer fenoménom, ktorý je neraz ľahké zneužiť a speňažiť na dôverčivom spotrebiteľovi. Nezabúdajme ani na fakt, že cieľom liečiteľa-podnikateľa je zarobiť a k zárobku potrebuje nezdravých ľudí. Aký úmysel a efekt má takáto liečba musí každý dôkladne zvážiť. Vzťah lekára a pacienta je vždy podfarbený nevedomosťou a dôverou.

Svoje liečené účinky má i samo pitie čaju, veľmi odborne ho zákazníkovi predstavia a veľmi kultúrne mu ho umožnia vychnutnať v špecializovanej čajovni Tea Tao (Praha). Výnimočným zážitkom bude určite aj návšteva čajovne Klopačka v Banskej Štiavnici, v dome s hrubočiznými múrmi pod vežou z ktorej zvolávali klopaním banníkov do práce.

Ďalšiu skupinu predstavujú portály zamerané na zdravie nezastrešené (aspoň na prvý pohľad) konkrétnymi značkami - zbierajúce domáce rady, tipy na prípravky homeopatie, prírodnej a alternatívnej medicíny, duchovné súvislosti chorôb, atď. Spolupráca s nimi často znamená i neistotu "experimentovania na sebe", na ktorom však neraz stojí aj oficiálna moderná západná medicína. Nebudem tu však kopírovať zoznam, ktorý ponúkne jednoducho zadané vyhľadávanie v google.

Veľmi populárnu oblasť alternatívnej medicíny dnes predstavujú takzvané "duchovné príčiny chorôb", iná podoba psychosomatiky, ktorú klasická západná medicína dobre pozná. Ako alternatíva sa tu ponúkajú mnohé neobvyklé súvislosti, ale aj omnoho širšie prepojenia medzi duševným svetom (a často spôsobom života) a jeho fyzickým spodobením do stavov tela. Zaujímavé články ponúkajú stránky ako: Alternativní terapie, autori známej knihy D.P.Ch. Josef Staněk a Jana Brzobohatá (1999), Iveta Burianeková, alebo "Ľudmila". V súvislosťou s touto témou je treba mať na pamäti, že osobná symbolika sa od človeka k človeku líši, porozumenie reči svojho tela je z veľkej časti individuálnou záležitosťou. Mnohé z týchto článkov ponúkajú akési slovníkové "vysvetlenia", pripomínajúc tak snáre, či recepty na použitie. Mnohokrát odrážajú vyzrelosť ale aj predsudky autora. Pre mňa je vždy zaujímavé/zarážajúce čítať o "duchovných príčinách homosexuality", pričom autor podsúva, že ide o nejakú chorobu, vadu, alebo problém. Obzvlášť by som chcel varovať pred veľmi módnou vlnou ruskej alternatívnej medicíny (napr. Valerij Silneľnikov) prelínajúcej vedeckú medicínu, tradičné šamanské postupy, pseudohistorické fantastično a ortodoxné kresťanské názory.

O čosi nevinnejšou, ale zaujímavou pomôckou k zdravému životu je pohľad tradičnej čínskej medicíny a koncept orgánových hodín, dostupný napríklad na tomto, tomto a tomto zdroji. Nie je na škodu upozorniť, že hoci niektoré čiastkové poznatky cudzích tradičných medicín sú prenosné, celá veda ako taká dáva vždy zmysel len v rámci zvykov, metológie, poznania, jazyka, rozumenia svoje vlastnej kultúry. Vo vzájomnom preklade sa mnohé z významov strácajú.

Alternatívna medicína si (medzi niektorými jej zástancami) nekladie zámer nahradiť klasickú, len rozširuje jej záber, aby mal človek viac možností znovunastoliť rovnováhu a svoje zdravie. Príkladom projektu, ktorý sa snaží známe i menej známe postupy zhrnúť je Positive Health. Nakoniec, často to tak býva, že západná medicína "objavuje" to, čo bolo tradičným či alternatívnym liečiteľom dávno známe, len to popisovali iným jazykom. O niekoľko storočí neskôr tak vysvetľujeme "zázračné lieky" rečou prísne vedeckej chémie a fyziky. Príkladom preľnutia starodávnej techniky a technokratického vysvetlenia nech je článok zaoberajúci sa vplyvom meditácie na imunitu človeka.

Na polceste medzi ekológiou (logos - veda) a duchovnými smermi stojí teória Gaie - ponímajúca Zem ako celok, kde jednotlivé organizmy (rastliny, zvieratá, ľudia), prípadne neživé časti (prirodzený habitat) predstavujú orgány/bunky tela organizmu, ktorým je celá planéta. Nehovoríme pritom o polovičatom šarlatánstve - potravinové reťazce, súvzťažnosť organizmov, ekosystém - sú legitímne a pozorovateľné pojmy. Túto teóriu možno poňať tak v bilogickom, ekonomickom, ako aj v duchovnom rozmere (kde hovoríme o duši Zeme). V každom prípade, to čo sa každého človeka bezprostredne týka je, že žiaden orgán nemôže prežiť sám o sebe, potrebuje spolupracovať s ostatnými orgánmi, prežíva výlučne v rámci tela.

Stránkami kde sa možno s týmto poňatím sveta a života oboznámiť podrobnejšie sú napríklad Gaian Variations, alebo Gaia Theory, formou populárnej formy predstavuje túto teóriu napríklad aj počítačovo-animovaný vedecko-fantastický film Final Fantasy a najnovšie dielo Jamesa Camerona - Avatar.

Tak sa dostávame k portálom nielen duchovnejším a mystickejším, ale aj svojím spôsobom senzačným a huráspiritualistickým. Ich články môžu pôsobiť na niekoho dôveryhodne - slepá dôverčivosť je jeden extrém - pričom opačným hraničným postojom môže byť paušálne zaradenie medzi "konšpiračné teórie", či "tmárske bludy". Alternatívna medicína, negatívne vplyvy moderných výdobytkov techniky (od mobilných telefónov, mikrovlniek po vysokonapäťové káblea, autá, zbrane), senzačné objavy (a utajenia) nových lacných zdrojov energie, vplyvné lobby, tajné spolky, ufóni, Atlantída - súdny pevný bod si musí nájsť čitateľ sám. Pravdu môžeme hľadať uprostred, v podstate a nie forme textu, alebo jednoducho pripustiť, že predstavované "fakty" sú jednou z možností, ktorú síce sami nevieme dokázať, ale ani vyvrátiť. Tak ako je chorobná paranoia, tak nebezpečné je kráčať ako ovca so stádom - nevediac či do bezpečia starostlivého pastiera, alebo na porážku.

Veľmi populárnym periodikom a portálom, ktorý mnohé zo zmienených tém uviedol je Magazín WM vychádzajúci v českom jazyku. Nadšencov záhad môžu zaujať "tajomné pyramídy v Bosne", skeptik by určite nemal obísť polemiku o "bezpečnosti" mikrovlnných rúr, škodlivosti umelých sladidiel a nejestvujúcej osvete o prírodných alternatívach. Dôležité nie je ani tak, "či to tak naozaj je", ale náš nezáujem, pohodlná dôverčivosť, neexistujúci mechanizmus kontroly "ak by to tak predsa bolo".

Podobne široký je záber portálu Tajomstvá, ktorý venuje priestor mnohým témam od a(lternatívy) po z(áhady), zaujímavé je prečítať si napríklad článok o kreatívnej práci, ktorá pre mnohých kancelárskych robotov zostáva stále iba "trúfalým" a "neadekvátnym" snom, alternatívnych zdrojoch energie, či fenoméne 2012 a očakávaní konca sveta, ktorý je len iným pomenovaním nádeje na premenu zdanlivo nezmeniteľného spôsobu života.

Civilnejší a o čosi viac "pri zemi" (nie v zlom) je portál V sieti zastupujúci i niekoľko altenatívnych komunít, (napríklad aj Kruh života), venovaný ekologickým, ekonomickým, mediálnym aj politickým témam.

Viac na záhady a konšpirácie sa zasa orientujú stránky Cez okno, kde som však našiel napríklad zaujímavý článok na tému nemennej kresťanskej dogmy.

Pohanským témam sa venuje aj Tomáš Kubisa, na svojom blogu, za všetky uvádzam pojednanie Pohanstvo verzus Kresťanstvo, téma o ktorej sa bez hanby mlčí a ktorú nahradilo niekoľko donemoty opakovaných oficiálnych fráz.

Ďalšie linky smerujú na portály novopohanské, zamerané špeciálne na (novo)pohanstvo slovanské, ktoré sa snažia ponúknuť alternatívu ku kresťanskému výkladu dejín Slovanov, ktoré akoby sa začínali príchodom prvých misionárov. Kultúra dávnych časov, ktorú predstavujú, je síce zmesou historických faktov, dohadov a mystifikácii - no s dejinami kresťanskými, či oficiálnou históriou to nie je o nič lepšie. Výjavy zo zabudnutej minulosti si skladajú autori na svoj obraz. Pokladám za dobré upozorniť, že niektoré novopohanské kulty či spoločenstvá tiahnu k istým formám pocitu nadradenosti (i k ultrapravicovým hnutiam), často podliehajú fetišu zbraní a súbojov - s ničím z toho sa autor Dúhového mosta nestotožňuje. Osobne ma pohanstvo zaujíma ako zabudnuté poznanie, duchovný život spojený s prírodou a kultúra bližšia ozajstnej prirodzenosti, než monoteistická dogma.

Medzi najznámejšie portály patria Krug Peruna a Rodolesie, pričom tu by som rád upozornil na nesmierne zaujímavý článok o sexualite starých Slovanov, ktorého inšpiratívny obsah možno povýšiť nad spor pravdy a mystifikácie. (Je prístupný z oboch uvedených portálov, čitateľ si môže vybrať, či chce "čierne na bielom", alebo naopak.)

Pravdepodobne kontroverzný, určite nekonformný, ale rovnako zaujímavý článok o tom čo to znamená byť Slovanom a čo je to vlastne "slovanstvo", ponúka Sergej Chelemendik pod titulom Slovanský pochod. Najmä v dobe politickej korektnosti ponúka osviežujúce postrehy, ktoré sa v slušnej multi-kulti spoločnosti spomínať nepatrí. Článok novopohanstvu venovali aj Hospodárske noviny, pravdepodobne od autora liberálnejšieho založenia.

Popri obsiahlom materiáli na Wikipédii, (novo)pohanstvu v Česku sa venuje portál Pohanství, v angličtine si možno niečo o slovanskom božskom panteóne prečítať napríklad na uvedenej linke.

O tom že časť dostupných materiálov o pohanstve je mystifikácia niet pochýb, väčším problémom je pozadie doby, ktorá sa do týchto fantázii otláča. Vyše tisícročný vplyv kresťanstva a jeho duality (dobro-zlo) je zakorenený v spôsobe myslenia ateistov, samozrejme kresťanov, ale aj tých, ktorí zdanlivo kráčajú opačným smerom - viď príklad Crnobog a jeho vymyslený protiklad Belobog.

O téme čarodejníctva a mágie doporučujem pred všetkými ostatnými materiálmi prečítať si najprv knihu Pozitívna mágia od Marion Weinstein (dostupná v rôznych verizách v lacných knihách, aj bežných kníhkupectvách), či Magická Wicca od Scotta Cunninghama. Tejto literatúre by sa človek nemal vyhnúť nech sa vydáva akýmkoľvek neštandardným spirituálnym smerom (pohania, čarodejníci, šamanisti, jogíni, ...), ale ani prívrženci tradičných veľkých náboženstiev.

Na Slovensku otvára tento priestor napríklad Kraj čarodejníc, pričom pri čítaní odporúčam neobísť filozofiu wicca a najmä "rede" - neodmysliteľné pravidlá - nech je jedno, dve či tri, alebo viac - musí ponímať podstatu slobodného a zodpovedného konania: "rob čo chceš, pokiaľ tým nikomu neublížiš".

Svoj príspevok k New Age, novopohanstvu a ekológii ponúka aj celosvetové dúhové hnutie, ktorého európska odnož už niekoľko rokov usporiadava pravidelné stretnutia. Dúhová rodina sa neobmedzuje len na LGBT účastníkov a témy, ale má podstatne širší záber: uvedomelý spôsob života v súlade s prírodou a v harmónii s ostatnými ľuďmi. Výročné stretnutia (každý rok v inej krajine, nielen v shengenskej EU) umožňujú nadviazať prvé kontakty s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi, ale i zakúsiť trecie plochy v pestrej a širokej komunite.

Tu sa možno dočítať o dúhovom stretnutí, ktoré hostila Ukrajina (2009), zoznam starších udalostí ponúka napr. Wikipédia, informácie o aktuálne pripravovaných akciách je nutné hľadať na webe.

Porevolučná stredná Európa trpí akousi fóbiou z východu, najmä v kruhoch vyššej strednej vrstvy (ktorá sama seba slepo považuje za intelektuálnu elitu). Krajiny tohto priestoru sú takmer paralyzované kultúrou zo západu, či aspoň západného typu (za všetko napríklad formáty zábavných show, či správy orientované na Západnú Európu a USA). Fóbia však rozdeľuje aj Slovensko - prejavuje sa v tichom napätí medzi jeho okrajmi - Západom a Východom, starým Prešporkom a východom "bez kultúry a minulosti", hlavným mestom a vidieckým východom, ekonomickou racionálnou a svetskou Bratislavou - a šaľenym východom.

Akúsi nenásilnú, nemystifikujúcu a najmä súčasnú formu slovanskej vzájomnosti ponúka aj tlačený/internetový štvrťročník Na východ, hoci je paleta jeho tém omnoho širšia a záber krajín predstavuje všetko na východ od Západnej Európy. Čitateľ má tak možnosť navštíviť celý zapovedaný priestor, východne najmä od mentálnej hranice.

Najvýstižnejšou a najvtipnejšou reakciou na strach ba až nenávisť voči slovenským východniarom, rozšírenú najmä v Bratislave, zverejnil magazín Slovákov v ČR Dotyky, ktorý oslovil niekoľkých rodákov z východu zpomedzi známich osobností. Aj bez aury celebrít, či kultúrnych autorít, mnohé odpovede naozaj stoja za všetky nekonečné diskusie.

Ďalšiu časť venujem nemnohým slovenským skutočným osobnostiam, píšucim na témy spoločenské i politické - ktorých neradím ani medzi ľavicu ani pravicu, zelených ani šedých, homofilných ani homofóbnych, ale mysliacu a triezvo uvažujúcu menšinu uprostred. Obávam sa, že slovo menšina je príliš veľké...

Slovenský historik, mediálny analytik a občiansky aktivista, zazývajú ho aj !popredným ľavicovým intelektuálom", ale Eduard Chmelár toto označenie odmieta, jeho pôsobenie a tvorba mu dávajú za pravdu. Nie je ani zatrpknutým intelektuálom (má na konte úspešné a potrebné občianské kampane), ani ukričaným marxistom či oportunistom (ako mnohí členovia "ľavicových" strán) a jeho kandidatúra v Strane Zelených nenasvedčuje záujmu dostať sa ku korytu na vlne populárnej témy.

Možno menej intelektuálska, zato pragmatická a odhodlaná občianská aktivistka Oľga Pietruchová zastáva právo žien na možnosť voľby aj LGBT komunitu ako jedna z jej najaktívnejších a najznámejších obrancov, no nie je jej cudzie ani tabu sexuality a vehementne zápasí i s tmárstvom a cirkevným vplyvom na Slovensku.

Pomimo "osamelého kovboja a nebojácnej indiánky" je hľadanie inteligentných komentárov a nestranných (nebudem sa domáhať ilúzie "objektívnych") zdrojov informácii na Slovensku bezútešná cesta. Na Slovensku, ktoré považuje pravicové televízne i tlačené noviny za zrkdlo stavu, v akom sme, či dokonca neokonzervatívne, ale populárne .týždenníky za "objektívne", nezriedka "autority" a "renomované značky" cez ktoré si potvrdzuje prináležanie k "inteligencii". Nehovoriac o bulvári, ktorý sa sa stal časopisom "osobností" a "udalostí" nových čias.

Jednou z alternatív k hrdinným a nebojácnym žurnalistom stredného prúdu i nadania je napríklad server Je to tak z ktorého upriamujem pozornosť na článok, ktorý na príklade ilustruje, že klam nemusí tkvieť v tom, aký názor k téme kto zaujme, ale v samotnej ilúzii dôležitosti témy ako takej.

Kto má permanentne zdvihnutú žlč z vulgárnych "diskusií" anonymných ľudí z ľudu s neblomným názorom, môže skúsiť staré dobré Hej rup, hoci sa tentoraz neposilí rukami, ale hlavou.

Schopnosť samostatne myslieť je kľúčová, no kto si predsa len nevie predstaviť život bez vzorov v podobe osobností, musí ich najprv vedieť rozpoznať v záplave celebrít, aj bez samozvaných odborníkov na ne.

Zatiaľ čo u slovenských osobností musíme mať na pamäti to, že boli ľuďmi - so zásluhami i chybami - často len s miestnym, súdobým, alebo na jeden vynález/počin obmedzeným významom - novopohanské mystifkácie hľadáme na dôkladne vypálenej zemi pod kostolmi. Ponúkam preto iný vzor - v podobe celých kultúr, ktoré sú pre mňa skutočne hodnými pamäti. Medzi ukričanejšími, velikášskymi a morálne namyslenými megakultúrami dneška ich nenápadne umiera na dennom poriadku mnoho, predstavujem pre mňa tie najzaujímavejšie.

Pôvodní Američania (Indiáni) z kmeňa Hopi možno nezodpovedajú vymyslenému ideálu udatných bojovníkov z románov Karla Maya - predstavujú však jednu z najmierumilovnejších známich prežívajúcich kultúr (vo vzájomných vzťahoch, ale aj vo vzťahu k prostrediu, prírode, Zemi). Pre väčšinovú populáciu úplne neznámi (nevlastnia ropu, vodu, ani nemajú vlastnú krajinu), no v kruhu spiritualistov asi najdiskutovanejší. Ich mytológia je v istých ohľadoch blízka pohanstvu, v iných možno nájsť príbuznosť aj s monoteistickými náboženstvami, obsiahla však podstatne väčšie časové rozpätie, než v akom sú aj tí naodvážnejší zo západných mystikov zvyknutí uvažovať. Najmä dnes, keď očakávania konca sveta, či prielomu v smerovaní ľudstva naberajú na intenzite, s týmito náladami a hnutiami silno rezonuje ich predpoveď, zaznamenaná na tabuliach ktorých vek ohúril aj vedcov. Ich volanie po návrate k prostému životu v harmónii so Zemou si získava sympatie ekologických hnutí. Oboznámenie sa s ich kozmológiou (víziou materiálneho a duchovného sveta, stvorenia a zmyslu bytia) neublíži ani človeku, ktorý neobľubuje "záhady" - prinajmenšom uvidí svet, zdanlivo dokonale dokonale popísaný mapami a cirkvami, z trochu inej perspektívy.

Len ten, kto sa naučil iný jazyk a nahliadol do inej kultúry tuší, že vo fráze, skladbe slov, či usporiadaní vety, sa môže skrývať úplne odlišný spôsob myslenia, chápania vecí a života. Jazyky, ktoré hlučne dominujú svetu, pochádzajú poväčšinou zo susedstva v Európe. Reč kmeňa Navajo (alebo v ich jazyku Diné - ľudia) poznáme možno z filmu, ako jeden z najkomplikovanejších jazykov sveta, ktorý využili USA počas 2. svetovej vojny ako nerozlúštiteľný kódovací jazyk. Z "indiánov" sa stali živé stroje, za neprezradenie ručili vlastným životom a vďaky od parazitnej kultúry, ktorá si bez pýtania privlastnila ich zem, sa im dostalo málo. Ich myslenie a duchovné cítenie krásne načrtáva obľúbený výrok: "Nech je krása pred mnou. Nech je krása za mnou. Nech je krása nado mnou. Nech je krása podo mnou. Nech kráčam v kráse." Môžeme v tom nájsť pozitívne myslenie (mágia), ekologickú ohľaduplnosť (dávaj si pozor kam šliapeš a čo za sebou zanechávaš), morálny imperatív (vyberaj si kam smeruješ), sociálne usporiadanie (tí hore spolupracujúci s tými dole k vzájomnému prospechu), alebo jednoducho iný spôsob bytia, než ten známy z kresťanstva, či materiálneho pôžitkárstva. Zem ľudí - Dinétah - dnešným jazykom "rezerváciu" možno navštíviť ako atrakciu (kurióznych zaostalých ľudkov v divných háboch), ako národný park, ale skutočné bohatstvo tohto národa - pomimo dnes už známeho, aj keď ironicky vymierajúceho jazyka - spočíva v kultúre a mytológii. Osudy Diné boli i vďaka intervencii západu tragické (Dlhý pochod), ich kultúra nalomená (násilné pokresťančovanie, vplyv machizmu, alkohol), ale vďaka práci a popularizačnej novele Two Spirits ktorú napísali spolu Walter L. Williams a Toby Johnson, sa k nám vracia polozabudnutý koncept "two spirits" (dvoch duchov, berdache), ktorý je živým príkladom unikátneho spôsobu, akým kultúra prijala ľudí, ktorí dnes spadajú do LGBT kategórie. Dala im miesto nielen v praktickom, ale aj v spirituálnom živote a vo svojej mytológii - dokonca miesto významné a nenahraditeľné.

Na rozdiel od našej vlastnej "slovanskej minulosti", mytológia pôvodných američanov, kmeňov v amazonke, či v ruskej tajge ešte stále žije. Je pre nás cudzia, ale istým spôsobom bližšia, môžeme sa jej stále dotknúť - skôr než vymrie, alebo ju nepoznateľne pozmení dualita súčasných dominantných kultúr hmoty - prostý materializmus, či ten naoko vyznávajúci abrahámovho Boha.

II. Inverzia, diverzia, perverzia

Voľnomyšlienkárstvo má v morálnom slovníku slovenčiny neznámo prečo negatívny nádych. Pričom sloboda myslenia sa prehlásenému duchu doby neprieči. Viac či menej verejná a viac či menej organizovaná nahota pri aktivitách - nudizmus - a hnutie prirodzenosti - naturizmus - umožňujú príjemným spôsobom prepojiť slobodu ducha a tela, rešpekt k prírode s prirodzenosťou fyzickou, tešiť sa z krásy ľudského tela v jeho úplnosti bez vnútených a naučených pocitov hanby.

Skutočne aktívnym združením je česká komunita naturistov nakoľko kultúra prirodzenosti tu má široko zapustené podhubie. Tento národ "husitov", "švejkov" a dnes i ateistov sa ľahko vysporiadava s morálnymi imperatívmi a často je priekopníkom liberálnych myšlienok v bývalej "východnej Európe". Nudistickú pláž tu možno nájsť skoro na každom jazere, komunita pravidelne usporiadava stretnutia, kempy a nahé kúpanie v akvaparkoch i verejných bazénoch.

Na domácej pôde pôsobí Asociácia Naturistov Slovenska, ktorá oficiálne zastupuje, podporuje a verejne prezentuje myšlienky naturizmu, pričom sa snaží aj o organizovanie komunity. Tá je však nepočetná a málo ochotná prispievať k aktivitám, čomu zodpovedá ich rozsah. Stránka predstavuje lokality na Slovensku (prírodné i kúpaliska) a upozorňuje na pripravované akcie.

Kto má záujem zoznámiť sa s rekreačným nudizmom vo svetovej mierke, prípadne vyhľadať združenia a aktivity v iných krajinách, môže začať napríklad s otvoreným zoznamom . Rozdiel medzi nudizmom a naturizmom nie je často známy ani ich prívržencom, preto možno obvykle nájsť jedno vedľa druhého. Web je plný stránok národných organizácií i blogov jednotlivcov, na ktorých možno nájsť všetko od praktických informácií po inšpirujúce obrázky.

Vyhľadať kruh inak zmýšľajúcich či inak orientovaných ľudí nie je ľahká úloha, odhodlať sa vstúpiť doň pre mnohých neprekonateľná bariéra. Kým rôzne malé diskusné stretnutia, kluby, bary, diskotéky, môžu odradiť veľmi nepríjemnou atmosférou - od pocitu uzavretosti, cez bytie stredobodom pozornosti, po nedostatok tém na počiatočný rozhovor (najmä v umelých prostrediach) - hromadné akcie umožňujú účastníkovi anonymne pozorovať, vybrať si s kým chce nadviazať kontakt, alebo uľahčiť rozhovor cez aktivitu, často nenáročnú, pretože je pripravená pre veľký počet rôznych ľudí.

Veľmi zaujímavým projektom je každý rok pripravovaný Burning Man (horiaci muž) v nevadskej púšti v USA, kde sa schádzajú rôzne výstredné i zvedavé typy, umenie sa tu kríži s bláznivým absurdnom v akomsi modernom takmer hippie happeningu, hudobnom festivale, alebo novopohanskej oslave. Fiktívny "kmeň" priťahuje tak sexuálne, ako i hudobne, štýlovo či myšlienkovo nekonformných ľudí, pričom nevnucuje žiadne náboženstvo, no ponúka prinajmenšom ilúziu rituálu, ktorý tak veľmi modrnej dobe chýba.

Americké festivaly, často bez vzťahu k prírode (benzín tečie prúdom, plytvá sa materiálmi), môžu byť Európanovi, naviac ekologicky založenému, vzdialené - alternatívou na domácom dvore sú dúhové stretnutia (Rainbow gatherings) ktoré takisto vyznávajú rôznosť, ale i spoluprácu a ohľaduplnosť - medzi ľuďmi aj k prírode.

Pre tých, ktorí sa chcú zoznámiť priamo s LGBT komunitou, jednou z ciest nevynútenej komunikácie môže byť účasť na queer športe (od turistiky, po súťažne hry), s možnosťou účasti na svetovej či európskej "olympiáde", ktorá je zároveň otvorená všetkým bez ohľadu na sexuálnu orientáciu či rodové zaradenie. Zámer týchto stretnutí nie je poznačený tak silnou agresivitou pri zápolení (machizmom), ani komerčným tlakom, čo môže priťahovať všetkých, ktorým duch profesionálneho športu ľudsky nevyhovuje. V Česku sa usporiadavajú pravidelné medzinárodné turnaje Prague Spring, pôsobí tu niekoľko queer športových klubov, napr. Pratety či Aquamen.

Než úplne otvorím tému sexuality, je dobré uviesť vzťah (sexuálnej) menšiny a väčšiny na pravú mieru - v súlade s aktuálnym poznaním. Ako dôkazy a jednoduché vysvetlenia právoplatnosti, prirodzenosti a morálnej nenapadnuteľnosti sexuálnej či rodovej inakosti ponúkam výsledky vedeckej štúdie a odpoveď na náboženstvom vytvorené predsudky.

Alfred Kinsey sa v 40. rokoch 20. storočia ako priekopník podujal na prevratný prieskum správania sexuality amerických mužov a neskôr i žien. Jeho význam spočíva nielen v prekvapujúcich výsledkoch, ale v úplne novom poňatí sexuality, ktorý dnes vo vedeckej obci už takmer zastaral, ale laická populácia ešte stále nedozrela ani na jeho úroveň. Výsledky tejto i novších štúdií zverejňuje Kinseyho inštitút, popri nich zároveň hľadá účastníkov nových výskumov. Kinseyho pôvodné štúdie boli síce napadnuté pre nedostatočne reprezentatívnu vzorku spytovaných, no opravy vzoriek a nové výskumy jeho výsledky podporujú. Dôležité je najmä poňatie sexuality ako spojitej množiny medzi hetero- a homo-sexuálnymi extrémami, ktorá sa naviac mení v čase.

Časť populácie sa nedokáže odraziť od vedeckej štúdie, argumentuje citáciami zo svätých kníh - ktoré napísali ľudia, poznačení predsudkami i tmárstvom svojej doby, o ktorých napojení na "vyššie bytosti" dnes nemáme žiaden dôkaz. Sväté knihy ako také ponímajú mnoho iných (nielen sexuálnych) rozporov s poznaním dneška - ako je to v prípade knihy Leviticus, ktorou kresťania najčastejšie argumentujú proti homosexualite. Toto jednoduché a výstižné vyvrátenie kresťanskej dogmy možno zároveň použiť ako odrazový mostík k zápasu s ďalšími veľkými netolerantnými náukami ľudstva.

Slovensko je v istom zmysle sexuality prosté, téma ako taká sa tu nerozoberá, nieto ešte sexualita iného druhu. Pretrvávajú len kresťanské dogmy, malomestský moralizmus a machistické predsudky. Ako východisko sa ponúka porovnanie rôznych prístupov k sexualite inde vo svete, pričom často treba hľadať pod povrchom. Kľúčový je pritom výber zdrojov, pretože bežný človek má vo svojom jednoduchom pohľade na svet tendenciu v ňom inakosť nevidieť.

Príkladom za všetky je Medzinárodná Encyklopédia Sexuality ktorá skúma sexuálne správanie uprostred jednotlivých krajín a národností, pričom popis jeho pestrosti je tu podstatná, neobmedzuje sa len na povrchné porovnanie "nakoľko to u nich vyzerá ako u nás".

Z pohľadu homosexuality - či už ako tiahnutia, citu, aktu, alebo identity - je zaujímavý projekt GlobalGayz, ktorý zoskupuje oficiálne tlačové správy i pozorovania rôznych organizácií vo vzťahu k menšinove sexuálnej orientácii, ale aj intímne správanie medzi mužmi bez ohľadu na preferencie - ktoré vybočuje z európskeho štandardu alfa-samcov. Zaujímavé sú najmä správy z málo známich kultúr a krajín.

Napriek asi najodmietavejšiemu postoju, islamskému svetu nie je to čo dnes nazývame homosexualita (či už ako bytostná podstata, alebo správanie) cudzia, dokonca svojho času patrila medzi povestné neresti moslimského impéria. Napriek krutej perzekúcii v mnohých krajinách polmesiaca, vznikajú prvé združenia gay moslimov a lesbických moslimiek, ako Al-Báb, alebo Al-Fatihá. Pre asi najviac prenasledovaných a ohrozených gayov a lezby pracuje Iránska Trať pre Queer Utečencov, vydávajúca aj svoj kultúrno-aktivistický časopis Čerágh (Lampa) v perzskom jazyku. Spomedzi osobností iránskych LGBT utečencov vyniká napríklad Aršam Pársí. Nemenej zaujímavým pohľadom zvonku, ktorý ponúka newyorkský ocenený novinár a spisovateľ Michael Luongo, je projekt Gay Afganistan, ktorý prekvapí mierou vzájomnej emocionálnej aj fyzickej intimity medzi mužmi v krajine, ktorá donedávna na "sodomitov" zhadzovala steny a ktorá zatiaľ poriadne netuší, čo naozaj heterosexualita a homosexualita v západnom ponímaní znamená.

Vzdialenou krajinou pre nás je dvadsať rokov po revolúcii aj Rusko ktoré sa s LGBT/queer tematikou vysporiadava - v tieni minulého stalinizmu, po ktorom prítomné prázdno rýchlo zaplnili dogmy ortodoxnej cirkvi - len pomaly a ťažko. Zmienený stručný text načrtáva históriu postojov k "iným" od carizmu, cez "pokrokovú a vedeckú" toleranciu za rannej revolúcie a Lenina, prudký obrat za machistického stalinizmu i premenlivé porevolučné obdobie.

Zmienky hodnou krajinou je i Japonsko, s minulosti s vlastným miestom pre homosexualitu, neskôr "modernizované" západným moralizmom, ale aj komerciou prudkého kapitalizmu - všetko uchopilo po svojom. Animácia nie je v Japonsku len detským žánrom, ale umením, ktoré rozpráva na dospelé témy a neraz je formou i pre samotnú pornografiu. Subžáner Yaoi predstavuje gay animovaný film pre teenagerov i dospelých na celej škále - od romantických historiek medzi submisívnym/jemným/mladším a dominantným/mužným/starším partnerom (podobných gréckemu modelu pederastie), až po výsostne erotické variácie, alebo príbehy podobné gay subkultúre západu.

Či sa niekomu páči vyhraňovať sa s queer (sub)kultúrou, alebo nie, "inakí" boli nepopierateľne vytlačení z väčšinovej spoločnosti a i preto si vytvorili svoje vlastné komunity, neraz až príliš uzavretý (polo)svet. Ten odráža a chvalabohu i prekračuje queer umenie. Stranou od diskusií, či je gay kultúra ako taká dobrá, alebo nie, ona existuje...

Veľmi obsiahlý a úctyhodne spracovaný je projekt GLBTQ - encyklopédia GLBT/queer kultúry, ktorá približuje autorov a diela súčasnosti aj minulosti, ktorí buď ku zmienenej kultúre prináležali, tvorili ju, alebo si ich táto dnes ctí i privlastňuje - pretože aj v časoch horiacich hraníc, táborov, "hriechu" či "úchylky" - rozprávali na témy spôsobom, o akom väčšinová spoločnosť nerada počúva.

V časoch, keď inakosť (sexuálna, rodová) nie je stále prijímaná, ani považovaná za prirodzenú - a keď k rovnoprávnosti medzi pohlaviami a indentitami musíme ešte stále prejsť kus cesty, je vždy dobré pripomenúť si gay históriu a umenie, ktoré odráža pocity odlišných ľudí v rôznych časoch a kultúrnych prostrediach (islam, kresťanstvo, starovek, stredovek, viktoriánska éra, moderná doba) a má čo povedať aj dnešnému človeku. Potvrdzuje zároveň že GLBT/queer nie sú len moderné vynálezy súčasnosti, ale identita tých, ktorí túžia po rovnakom pohlaví sa tiahne bez prestania celou históriou ľudstva. Pre queer ľudí je dobré mať ikony/autority presahujúce popularitou komunitu, o ktoré sa môže oprieť - a pre väčšinu je zasa dobré vedieť, že mnohé z uctievaných idolov umenia či politiky okrem iného túžili (aj) po rovnakom pohlaví.

Queer magazíny a weby vznikajú a zanikajú v tekavom mediálnom priestore pomerne rýchlo, človek s alternatívnou identitou zostáva v akomsi vzduchoprázdne ("bez minulosti"), odkázaný len na aktuálne iniciatívy, ktorých suma vystihuje len časť z queer skúsenosti. Veľmi pekným je z tohto pohľadu projekt QZAP, ktorý sa snaží mapovať nielen súčasnosť, ale archivovať aj minulosť queer webov. Teplí tak môžu napríklad objaviť, že o mnohých témach, na ktoré akoby ľudstvo stále nedozrelo sa už dávno diskutovalo.

Komunita nie je jednoliata spoločnosť vyznávajúca jedinú komerčnú gay kultúru. Sú tu gay pankáči, gay športovci, gay medvedi, gay kožeňáci, bdsm komunita, body modification komunita, gay spiritualisti, gay buddhisti, gay kresťania a rôzne iné menšiny v menšine, viac či menej uzavreté spoločnosti (ako napríklad zobrazil J.C. Mitchell vo filme Shortbus, inšpirovaný podobnými newyorkskými akciami, napr. DUMBA). Príkladom je komunita a spoločenstvo HOMOCORE, venovaná gay punks, podobne ako fanorama, ktorú vydávalo združenie REB orientované nielen na punkovú subkultúru, ale hlavne na ľudí za mrežami. Pre gayov nekonformných, mimo mainstreamu vychádza časopis RFD, venovaný gay životu na vidieku, mimo mestských ghett a komerčných diskoték, aj alternatívnej gay kultúre vôbec. Náročnejšiemu, možno intelektuálnemu a na umenie orientovanému publiku je venovaný portál Gay Wisdom (gay múdrosť/vedenie) so svojim magazínom White Crane (Biely Žeriav).

Najznámejším z periodík mimo stredný prúd je istotne Butt Magazine (Zadok) vydávaný na povestný ružových stránkach, s veľmi nekonformným postojom, ktorý síce vzdoruje norme, moralite a hlavne póze slušnosti, no jeho otvorenosť voči sexuálnym témam, nehanbenie sa za nahotu/sex/pornografiu (čo možno len pochváliť) často preteká do bezcitne materialistickej povrchnosti. Čo tento fakt vyvažuje sú rozhovory s nesmierne známimi osobnosťami (často i váženými kultúrnymi ikonami), ktoré sa neraz predstavia v úplne novom svetle.

Spomedzi pultov komerčného predaja možno vytiahnút napríklad britský magazín Attitude (Postoj), ponúkajúci popri stovke reklamných stránok, trendov, módy, luxusného tovaru a služieb pre znudených zámožných mestských homosexuálov, aj niekoľko stĺpčekov na zamyslenie - neraz veľmi vysokej kvality s naozaj zaujímavými postojmi. A ktovie, možno i rozhovor s niektorou z celebrít aktuálnej minúty môže prekvapiť. V angličtine zdatný čitateľ sa tak môže zamyslieť aj nad niečím iným, než je tradičná "som iný - som hrdý" agenda východoeurópskych LGBT hnutí.

Ateistický materializmus je i pre mnohých homosexuálov prázdny - nestačí im popri sexe počúvať populárne hity, nakupovať, byť "trendy" a zdobiť svet. Skríženie sexuálnej inakosti s tradične odmietavými náboženstvami (gay kresťania) je pomerne extrémna a schizofrenická forma reakcie na tento nedostatok. Človeku hľadajúcemu v živote zmysel, miesto, poslanie, pridanú hodnotu - sa však ponúka i niekoľko duchovných smerov, ktoré ho prijmú taký aký je a neraz ponúkajú aj zvláštnu úlohu.

Inšpirované novopohanstvom, modernou mágiou, ale aj two-spirit tradíciou pôvodných američanov, hnutie Radical Faeries rozvíja koncept wicca (ktorý sa v niektorých tradičnejích vetvách začal príliš ponášať na dogmatické abrahamické viery) do úplne nových rozmerov. Objíma pestrosť rodových, pohlavných a sexuálnych identít, podporuje ju a odvodzuje magickú silu práve od jedinečnosti každej bytosti. Radical faeries sú sviežou a nekonformnou alternatívou k mestskej gay kultúre, ale aj k hypermaskulinite a agresívnej fóbii voči zženštilosti. Rodovo neurčité črty prejavu nechávajú zaznieť, tak ako niekdajší tradiční kmeňoví šamani. Európska odnož "radikálnych víl" organizuje vlastné stretnutia, kde sa rozmanitosť a sexualita prelína s magickým svetom a kde každý člen môže hľadať naplnenie svojich duchovných potrieb, ale aj úprimnú podstatu slova komunita. Folterre je jednou zo stálych komunít, konkrétne vo Francúzsku, ktoré organizujú stretnutia typu Radical Faeries. Ako kuriozitu pripájam americký "rád" Sestier Perpetuálnej Bezuzdnosti, ktoré zmiešali nehanebne okázalú pestrosť travesty, maskulínnej feminity (či femínnej maskulinity), radikálneho aktivizmu s paródiou na kresťanskú formu a už od konca sedemdesiatych rokov udržujú pri živote komunitné povedmie a spestrujú nejeden pochod hrdosti.

Menej transvestitnou a okázalou, akosi civilnejšou formou su klasickí čarodejníci (wicca) spomedzi GLBT minority. Vyslovene gay zameraním sa vyhraňuje portál Gay Witch, medzi "bežnou" čarodejníckou komunitou sexuálnu osvetu šíri a prijatie výnimočnosti queer ľudí nájde gay wiccan napríklad na Wicca Spirituality, alebo na Witch Vox (hlase čarodejníc), pričom zaujímavý pohľad na gay poňatie pohanstva (vyťažiť vlastnú sexuálnu jedinečnosť, vymedzenie k väčšine ako dar a istý typ duchovnej cesty) ponúka napríklad tento autor.

Duchovných ciest sa pre queer ľudí ponúka samozrejme mnoho, aj spôsobov, ako prepojiť svoju sexualitu s duchovným svetom, dať jej ďalší rozmer, dúhová meditácia vyfarbuje pestrú paletu možností v priestore, ktorý sa na prvý pohľad môže zdať pre LGBT ľudí uzavretý.

Vynechať nemožno ani voči queer ľuďom zatiaľ najotvorenejšiu duchovnú kultúru spomedzi tých pôvodných (umelo nevytvorených) - podľa tradície rôznych amerických kmeňov - ktoré vytvorili sexuálne nekonformným ľuďom výnimočný priestor (a úlohy) v spoločnosti, koncept ktorý dnes nazývame súhrnným pojmom two-spirit, stručne ju načrtáva napríklad tento úryvok z medzikultúrnych štúdií. Napriek značnej miere poameričtenia a pokresťančenia, aktivisti sa snažia na pozabudnutú tradíciu nadviazať a znovu vytvoriť pre "LGBT indiánov" (ako sa dnes nazývajú), ale nielen pre nich miesto.

Vytvoriť svojpomocnú komunitu ochraňujúcu menšinu pred väčšinou je jedna vec, druhá je sexuálna výchova väčšiny, tak, aby sme časom prekonali koncept "heteresexuáli proti homosexuálom" (normálni proti divným), ktorý je tak zastaralý, ako umelý. Ostré rozhranie v sexualite exituje len v kultúre a náboženstve, nie v ľudskej podstate. V tuzemskej minulosti, ale v rôznych iných kultúrach aj dnes sa muži nebáli dotýkať, objímať, držať za ruky, vymieňať si nežnosti, rozprávať sa o svojich pocitoch, alebo si - s trochou žartovného odstupu - "prekrížiť nohy v kolene". Neustále prežívanie v mužnej póze je nepochybne únavné pre "pravých chlapov", ale aj pre ľudí okolo nich.

Nielen pre amerických mužov je intimita problém - machizmus je zatiaľ najrozšírenejšie poňatie mužnosti vo svete. Prečo sa muži boja vzájomnej intimity? Je to dedičstvo puritanizmu, kovbojov, alebo kde sa berie pravzor mĺkveho, neprístupného a agresívneho "chlapa"?

Navzdory naježenému, konfliktnému prejavu mladých mužov, niektoré fóra prezrádzajú, že v skutočnosti sú omnoho zvedavejší a otvorenejší, než im káže "dobrý štandard" ich otcov a starších bratov.

Komplexné preskúmanie mužnej sexuality bez štylizovania sa do pózy, role, či škatuľky ponúka napríklad portál White Lotus, ktorý zbiera informácie tak z modernej medicíny (sexuológie), ako aj spirituálnych náuk (čakry, tantra) a ponúka tak možnosť vychutnať si vlastnú sexualitu mimo doposiaľ známej výkonnostnej atletiky a súťaže alfa-samcov o trofeje - v palete od sebauspokojenia po prehĺbené a opakované orgazmy.

O gayoch sa vraví že znovubjavili sex pre svet. Mnohokrát sa však zdá, že len uľahčili jednoduché športové citmi-nezaťažené sexuálne odbavenie odstránením lepkavého ženského elementu. Popri "mať sex" tak koncept milovania zostáva vyhradený pre ženské pohlavie.

Druhým extrémom je kopírovanie škatuliek a konceptov spoločnosti, v snahe zapáčiť sa väčšine, aj v rovine vzťahov, ktoré sa stali púhou kópiou formy heterosexuálnych manželstiev. Teplí tak zahadzujú jedinečnú možnosť vyskúšať iné spôsoby spolužitia a intímneho kontaktu, ktoré by ako skúsenosť mohli odovzdať väčšinovej populácii, nakoľko tá asi medzi manželskými zmluvami a splodenými záväzkami nemá na experimentovanie veľký priestor.

Tými skutočne odvážnymi priekopníkmi medzi "inými" nie sú kópie motorkárov, skinheadov a kovbojov, ale práve ľudia, ktorí deklarovanou identitou aj zjavom prekračujú tradičné rodové normy - transgender ľudia. Androgýnni ľudia často čelia predsudkom nielen od väčšiny, ale aj vo "vlastnej" menšine.

Príkladom nekonformného aktivistu je Leslie Feinberg - lesbický transgender spisovateľ, ktorého inšpirujúca knižka Pohlavní štvanci vyšla aj v slovenčine.

Na Slovensku vznikajú, pretrvávajú a zanikajú najmä osobné gay a lesbické stránky (blogy) a bežné informačné portály (diskotéky, bary, sauny, cruising, aktivisti) orientované na stredný prúd v rámci strednej vrstvy, komerčnú subkultúru a spotrebné sexuálne vyžitie, pričom sú neraz i v týchto kategóriach neaktuálne. Tu je niekoľko výnimočnejších.

V politike a médiách slovenskú LGBT komunitu zastupuje Iniciatíva Inakosť, ktorá vystriedala už takmer zabudnuté združenia ako HaBiO či Ganymedes. V ich histórii je treba spomenúť osvetovo-kultúrne magazíny: intelektuálnejší A3bút a "laickejší" a pútavejšie spracovaný Queer Archív.

Iniciatíva je aj jedným z partnerov pre Filmový Festival Inakosti, ktorý sa usporiadava s pomerne slušnou návštevnosťou (i s preplnenými sálami) od roku 2008, striedajúc tak Gay filmový festival, ktorý zanikol v roku 2001. Ponúka tak niekoľko komerčnejších a osvetových podujatí, ako aj zaujímavé nekonformné diela z minulosti i súčasnosti k aktuálnym témam.

Staršou "sestrou" festivalu sú české Mezipatra, ktorých vlažné ozveny sa zvyknú premietať aj na Slovensku a v rámci FFI, ako aj sekcia "Jiný břeh" v rámci festivalu Febio, ktorá sa však koná len v česku, na rozdiel od slovenskej odnože, ktorá je oveľa stručnejšia a väčšinovo zameraná. Svoj príspevok k LGBT témam zväčša každoročne ponúka aj festival na tému ľudských práv Jeden svet, ktorý usporiadava hnutie Človek v ohrození.

Výnimočným počinom v rámci ČS médií je aj Queer magazín Českej Televízie, alebo Q, ktorý sa podujal nielen na tradičnú menšinovú osvetovú činnosť, ale víri stojaté vody aj v rámci komerčnej gay subkultúry. Jeho zámerom je prezentácia inakosti, podivnosti a alternatívy v podstatne širšom rozsahu, než je púha sexuálna orientácia. Queer história a kultúra, popri cestovaní a aktualitách sú základné témy, ale reč bola už aj o alternatívnych komunitách, squate, piercingoch, isláme, či vidieku - všetko z pohľadu nekonformnosti oboma smermi.

Komerčný česko-slovenský GLBT (queer) infomačný portál ColourPlanet ponúka aktuálne informácie z domova i zo sveta, upozornenia na aktivistické, kultúrne a umelecké udalosti vo vzťahu k LGBT menšine, aj prejavy a počiny celebrít s odkazom otvoreným voči sexualite.

Ostatné weby, či už mládežnícke turistické spolky, alebo zoznamovacie portály, prenechávam "všehoschopným" vyhľadávačom.

III. Nástroje (s pomocou ktorých bol vytvorený aj tento projekt)

Open source software predstavuje alternatívu k ekonomickej teórii, že len voľný trh, cenový mechanizmus (a poučky pravicových liberálnych ekonómov) umožňujú slobodnú (nenútenú) spoluprácu tvorivých a pracujúcich ľudí s výsledkom pestrej ponuky tovarov a služieb optimálnej kvality (cena/výkon, bežnosť/luxusnosť, zastarávanie/inovácia). Open source software vytvárajú ľudia dobrovoľne, bez nároku na finančnú protihodnotu, zadarmo ho zdieľajú s ostatnými v komunite, rešpektujúc pritom právo na zásluhy (uvedenie mena ako spolutvorcu), pričom výsledok kvalitatívne prekonáva nespoľahlivé komerčné produkty plné zbytočných a obťažujúcich funkcií (bloatware).

Hoci operačný systém Linux predstavuje pre počítačovo a technicky menej znalých "tajomnú krajinu hrôzy", vyhradenú len pre expertov (profíkov, maníkov a kocky), jeho distribúcia Ubuntu sa snaží byť laicky prístupnou formou, ktorá - hoci s mierne odlišným usporiadaním - kombinuje grafické rozhrania známeho typu (plocha, okná, ikony) s výhodami unixovského operačného systému (zodpovedajúceho medzinárodnému štandardu) - výkon, minimálnosť, funkčnosť, spoľahlivosť. V oboch kategóriach naviac používateľovi predstavuje "novinky" - umožňuje úkony neslýchané u komerčných produktov. Filozofiu Ubuntu vystihuje samotný názov, v africkom jazyku (kontinent najmenej spájaný s technikou, ekonomickým pokrokom a modernou dobou) znamená "ľudskosť druhým", inými slovami "som to čo som, pretože ty si to čo si". Vyznáva tak nielen toleranciu odlišnosti, ale inakosť predstavuje ako hodnotu a bohatstvo. Spolupráca v rôznosti umožňuje dosiahnúť nebývalé úrovne života.

Open source software a FreeWare: Open Office (dokumenty, tabuľky, prezentácie) Gimp (grafika), K3B (napaľovanie), XnView (obrázky), VLC Media Player (filmy), Subtitle Workshop (titulky), pričom Open Source Software funguje pod všeobecnou verejnou licenciou GNU (GNU GPL) - s právom nielen používať, ale aj zadarmo šíriť ďalej, meniť a ponúkať ďalej pozmenené kódy programov (s cieľom odlaďovania chýba a ďalšieho vývoja software), zatiaľ čo freeware je software, ktorý je možné len používať zadarmo, tak ako bol tvorcom zhotovený.

Otvorená encyklopédia: Wikipédia je dobrým zdrojom počiatočných (relatívne neutrálnych) informácií k témam, ktorým sa mnohokrát žiaden iný web nevenuje. V časoch internetovej dostupnosti prestáva byť encyklopédia luxusnou záležitosťou, ktorá v obsahu popisuje každé heslo jednou rozvitou vetvou. Kapacity serverov v kombinácii s hypertextom umožňujú zdieľať medzi kultúrami naozaj obrovské množstvo poznatkov. Na spoľahlivosť populárnych "slobodných a nezávislých" nástrojov ako Google a Wikipédia existujú i kritické názory, ako v dokumente VPRO Backlight, v každom prípade pri čítaní treba mať na pamäti, že encyklopédiu píšu ľudia - s názormi i predsudkami - a upravovať ju má právo hocikto, aj mocenské a ekonomické záujmové skupiny.