Pre každého človeka - o veciach vnútorných, osobných aj intímnych.

Niektoré veci si musíme vyskúšať. Niektoré nás musia doma či v škole naučiť. O niektorých nás musia kňazi a ideológovia presvedčiť. Niektorým snáď treba len uveriť. Niektoré nám jakživ nejdú do hlavy. A iné sú zasa úplne zrejmé. Najmä tieto máme tendenciu zabúdať. Nedajú sa naučiť, nedajú sa pochopiť, nemusia sa dokazovať - stačí si ich len uvedomiť...

I. Na základnej škole sme ňou začali, po vysokej je čas znova si zapísať (najmä za uši) predmet Prvouka (2)

Bolo prvé vajce alebo sliepka? Treba vstať pravou nohou, alebo ľavou? Aký je zmysel života a máme ho vôbec hľadať? Tak na nič z toho určite neodpoviem. Popri všetkom, čím si ľudia lámu hlavu, zostáva mnoho jednoduchých a dôležitých otázok, ktoré si nikdy nepoložia. Z detstva vyrastieme a predsa nikdy nedospejeme. Riadime celú planétu a predsa nám chýbajú základné poznatky - ktoré nás v škole neučia. Hoci sa do lavíc ochotne vraciame snáď už len vo filme, nie každé učenie je mučenie. Učenie je vnútorná premena, mení sa všetko čo je živé, život je zažívanie a zážitky sú vedomosti. Viac než poúčať nedôverčivého čitateľa, ktorý učite "nemá čas", chcem sa v nasledujúcej zbierke úvah vydať cestou najmenšieho odporu, hľadaním a rozpoznávaním prirodzeného, čo máme dávno v sebe, čo sa nemusíme učiť. Možno sme si to nikdy nevšimli, možno sme to len pozabudli - stačí sa nám rozpamätať.

Si teplý a pýtaš sa prečo som to čo som? Si hetero a pýtaš sa, prečo sme tu my? Nepýtaš sa... a predsa som to čo som... a som tu, žijem vedľa teba. Som pre teba nebezpečný, alebo ťa môžem nejako obohatiť? Vieš si predstaviť svet aj bezo mňa? Oplatí sa ti míňať energiu - zniesť ma zo sveta, alebo naopak, pomôcť mi? A nemáme aj dôležitejšie problém, než... ?

II. Ak máme ako ľudia vôbec niečo spoločné, tak sme rovnakí vo svojej rôznosti

"Chlapec ako mnohí a predsa si iný." Možno si aj dievča. Alebo kdesi na pomedzí. Všetci sedíme na mädzi a čakáme na čierneho princa. Bude nás mať rád takých akí sme, vezme nás do zasľúbenej krajiny, kde budeme sami sebou a predsa nie sami. Nebudeme ako všetci ostatní a predsa budeme niekam patriť. Nemusíme byť za každú cenu normálni a predsa na nás nebudú pozerať ako na mimozemšťanov. Budeme možno divní, ale nikto nás nepošle liečiť sa. Budeme iní vo svojom práve - a zároveň iní pre druhých. Budú si nás ceniť, že vidíme veci inak - prinášame nový pohľad, ďalší kúsok Pravdy. Každý má vraj Svoju pravdu, niektorí ju však majú Vždy a niektorí dokonca tú Jedinú. Každý verí v niečo iné - ale takmer svorne, všetci nenávidia "buzerantov". Ale kto tu koho vlastne buzeruje?

Pre všetkých ktorým nestačí zaoberať sa celý život tým, kým sú - teplí, hetero, alebo bi - kresťania, moslimovia, židia, buddhisti, alebo ateisti - pravičiari, ľavičiari, športovci a intelektuáli - pre tých, ktorí chcú poznať hĺbku života. Kto sa chce ponoriť a pritom neutopiť v množstve výkladov - neponúkam snár ani slovník - ale cudzie i osobné príklady, ako čítať v symoloch ...

III. Možno hľadáš svoju cestu, blúdiš prstom na mape, možno sa rád túlaš, strácaš, hľadáš a nachádzaš v krajine vo vlastnom vnútri

Uprostred všetkého rozpoznávame seba. V nekonečne možností si hľadáme hranice. Niektorí si ich necháme nakresliť architektami náboženstiev, len zopár nás hľadá vlastné prirodzené obrysy. Chceme vedieť kto sme a prečo smetu, chceme vedieť aké veci sú, ako ich máme použiť a akú majú hodnotu. Hodnotový systém sa nehľadá ľahko - aké pohodlné je prečítať si ho v rozprávkach, učebniciach a svätých knihách. Príkazy a zákazy, rady a súdy. Manuál na použitie života. Kto však žije doslovne - umiera doslovne. Čítanie symbolov a obrazov je základná schopnosť v umení žiť - tak ako je pre telo základnou zručnosťou uchopiť predmet. Chceme žiť oduševnelo a duchovne - no väčšina ľudí nevie ako. Rozum rozumie a chápe, duša sa snaží vnímať, poňať a zažiť. Duša žije príbehmi a obrazmi, duša je olymp plný bohov - rozmarných a nepochopiteľných - všetci sa dožadujú pozornosti. Nepotrebujú uctievať, chcú len úctu. Nežijú z "mužskej cti", stačí im ľudská čestnosť k sebe.