Ako "mesto mieru" stráca zmysel pre mieru

Ktoré je vlastne moje mesto? Vyrastal som v Bratislave, no značnú časť detstva s myšlienkami upnutými skôr na kraj odkiaľ pochádzam - naj(po)zadnejší východ Slovenska. V meste som sa rád chválil, že som chlapec z dediny, na dedine som machroval ako frajer z mesta. Ako všetci frejeri - necítil som sa prináležať tu ani tam. Dnes som už "rozumný dospelák", no stále zápasím s pocitom, že nepatrím nikam. A tento pocit ma preháňa po svete, po krajinách, po mestách... ale to je už téma z iného okresu. Tak napoly cudzincami sme v Bratislave mnohí. To neznamená, že sa tu nemôžeme cítiť doma. "Správať sa ako doma" však neznamená "robiť si čo chceme". Spoločný priestor zdieľame - tak ako panelák - a rešpekt k susedom je vždy na mieste. A sviniť si na vlastný dvor...

Doma sa cítime tam, kde máme priateľov, kde si vieme nájsť kultúrne, športové, duchovné vyžitie, kde máme s kým zájsť na pivo, kde poznáme čarovné miesta, ktoré nás pohladia na duši, kde dokážeme načerpať nové sily. Ako domáci, podnájomníci, či návšteva - všade kde chvíľku pobudneme, nadviažeme s miestom vzťah... aj keď občas len negatívny. Každé mesto predstavuje javisko, kde sa odohrávali isté príbehy - s ľuďmi ktorých sme mali radi.... alebo nie. Odvtedy je pre nás čarovné alebo zakliate - stáva sa živou bytosťou - má svojho ducha. Každý kameň do ktorého kopneš môže mať pre niekoho duševnú hodnotu. Každý múr ktorý počarbeš, dom ktorý zbúraš, lúku ktorú zastaviaš, jazero ktoré zašpiníš. S každým takýmto hrubým zásahom strácajú ľudia kúsky svojich duší a mesto tú svoju rovnako. A ľudská duša nedokáže žiť na miestach "bez duše". Neustále ju vytvára a k vytvorenému sa potrebuje vracať.

Tieto články ja osobne venujem Bratislave, v ktorej som vyrastal a v ktorej stále žijem. No venujem ich aj všetkým mestám a miestam ktoré som navštívil a kde sa odohrával príbeh môjho života. Napokon aj všetkým ostatným - lebo každý bez výnimky žijeme s dušou svojho mesta. Netrúfam si ašpirovať na odbornú vedomosť Pánov Architektov, ktorí túto nadobudli piatimi rokmi ťažkého a usilovného bifľovania skrípt a skladania skúšok u triezvych i podnapitých profesorov FA. Je mi svätá každá individuálna tvorivosť a fantázia, neprefabrikovaný vkus a úprimné potreby. Nebudem rozprávať z pohľadu rúk, ktoré mestá formujú, ale z pohľadu duše, ktorá v nich musí žiť. Duša v meste, mesto v duši, mesto s dušou. Nebudem rozprávať len o uliciach a domoch a kostoloch a hradoch - ale aj o neobvyklých (a nemenej dôležitých) prvkoch (architektúry) mesta, ktoré možno vnímať všetkými zmyslami. Tak ako sa na celistvého človeka patrí. Som živá bytosť v meste - zdieľam ho s ďalšími živými ľuďmi - a aj mesto rešpektujem ako živú bytosť.

I. Zrak, alebo "dobre vidím?"

3001 I tak šedá i tak šedá

Snívanie vo farbách o meste, ktoré nevie či smie byť zelené, cíti, že by malo byť modré, ale i tak obľubuje červenú. Napriek tejto farebnej rozpoltenosti, alebo vďaka čierno-bielemu videniu sveta - zostáva väčšinu roka sivé - a siveje stále viac. Sú to starecké šediny, príznak skúsenosti, alebo je to len dajaká móda? Kde sa vzala a koľko ešte bude trvať?

3002 Mat obyvateľom na mestskej šachovnici

Krásavica na Dunaji si v poslednej dome obľúbila piškvorky a sudoku. Dekoračné štvorčeky sa rozleteli ulicami ako konfetti - ale je čo oslavovať? Naše pravouhlé myslenie, roztrhanie mesta na súkromné parcely, alebo všadeprítomné škatule? Hmoty, objemy, metre štvorcové sa dobre predávajú, erudovane znejú a rýchlo, lacno a pohodlne sa navrhujú. Ale ako sa medzi nimi prechádza, ako sa na ne díva, ako sa v nich a pri nich žije?

3003 Neber mi môj priestor!

Architektúra zapĺňa mesto instantnými divmi sveta, racionalistické ego sa snaží neobratne vytlačiť prázdno z duše. Na našich chodníčkoch a vo výhľadoch vyrastajú steny na počkanie. Stiesnení zo všetkých strán - cítime sa stále osamelí - zdá sa, že sa nás mesto samo snaží kamsi vytlačiť. Musí sa mesto zastavať, alebo ho možno zastaviť? Akými spôsobmi vyplniť priestor? Sú fyzikálne súradnice troch rozmerov spoločné, alebo súkromné?

II. Vypočuť, privoňať, ochutnať a dotknúť sa mesta

3004 Máš mi k tomu čo povedať?

Trhový realizmus je posadnutý textom. A texty sú všade - na budovách, na plagátoch - väčšina z nich nechcených. Či si ich dakto zaplatil, alebo jednoducho nasprejoval. Po demokratickej a informačnej revolúcii rozprávame všetci. Ale koho je napokon počuť? Aké sú naše témy a aký spôsob vyjadrovania? Ako sa ozýva mesto - z diaľky i zblízka, tvárou v tvár aj na pozadí?

3005 Čo sú to za (ne)zmysly?!

Vieme ako svet naookolo vyzerá - ale ako vonia, chutí, aký je na omak? Ako cítia mesto ostatné zmysly? A má zmysel sa tým zaoberať? Slovo "zmyselný" možno poznáme už len z filmu - "malo by to byť čosi so sexom"... Božstvo krásy, lásky a iných príťažlivostí je všade - a naša skúsenosť s mestom je vždy aj erotická. S mestom sa milujeme - či ho milujeme alebo nie.

III. Svaly a cievy, alebo "hrdina kapitalistickej práce"

3006 Si v meste, nie na chalupe - pohni zadkom!

Mesto sa hýbe. Doprava - a doľava - obyvatelia náhliaci sa za spotrebiteľskými právami a zľavami v shopping centrách. Po vlastných, na bicykloch, v autobusoch, ale najmä so svojimi osobnými ľahkými tankami. Obrnení ľahostajnosťou a vyzbrojení dravosťou - hor sa do boja! Komu patrí mesto a aký je jeho zmysel? Aký je zmysel pohybu v ňom - a za akými cieľmi sa to náhlime?

IV. Driečne telo a dračia osobnosť

3007 Prešporok, Pozsony, Pressburg, Braslau, Bratislava, ... no Blava-né?

Rozprávanie o prisťahovalcoch v kozmopolitnej metropole a tiež o lige za Bratislavu bez východniarov. Kto je tu doma, kto má právo zariaďovať a kto povinnosť upratovať? O tom prečo má či nemá mesto ducha a dušu. Sú duchovia len na strašenie a v ktorej vysvietenej veži to mátajú?

3008 Poznám jedno čarovné miesto

Čáry máry fuk - a mesto zmizlo. Čo robiť - alebo skôr nerobiť - aby sa nám mesto nestratilo pod nohami, alebo aby sme sa my nestratili v ňom. A dá sa v dnešnom meste ešte vôbec stratiť? Dumám, ako si v turistických katalógoch hľadáme unikavé dobrodružstvo - aj o zázrakoch v meste ukrytých za zrakom, mágii niektorých miest, hľadaní tajomna a prechádzkach mimo vyšliapané chodníčky.

V. Rast a život

3009 Návod na prežitie v meste bez života

Pozvanie na safari pre zombies, ktorí sa hostia na posledných zvyškoch života. Mŕtvoly sa vydávajú za živých, a krásavica od Dunaja sa vydala za developperov. Je manželstvo šťastné - a koľko vydrží? Rastie mesto do krásy, do veľkosti, alebo prerastá nám cez hlavu? Veď mesto nie sú len domy, ulice a autá - nie sú to len byty, obchody a firmy - ani veci. Sú to jeho ľudia, jeho dianie a jeho príbeh. Bude viac romantický, alebo skôr napínavý thriller?