Kto robí gay komunite zlé meno?

7.0.02

Vytočení, transky, úchyláci, povyzliekaní exhibicionisti, ... alebo "normálni a slušní" chlapci?

Toto je verzia článku s obrázkami. Niektoré zobrazujú explicitné výjavy (NSFW) s historickou a umeleckou hodnotou, obsah niektorých môže mať spoločensky senzitívny charakter. Zobrazenie obrázkov na mobilných zariadeniach môže byť náročnejšie na stiahnuté dáta. Pre čisto textovú verziu klikni prosím sem.

***

Hanba / Hrdosť

Zmyslom tohto smutného zábavníka nie je rozprávať o LGBTIAQ+ identite, no napriek tomu mám pocit, že väčšina virtuálnych nedorozumení pramení práve z toho, že ju ľudia nemajú pochopenú a "uchopenú". Áno, si Homosexuál (bi), gay, teplý, buzerant, bukvica, homoš, pupuš, úchyl, zvrhlík, perverzák, chytený, prihriaty, ... Rozumiem, že v spoločnosti v ktorej si vyrástol a pokúšal si sa nadväzovať vzťahy, "zapadnúť", vychádzať s rodinou, priateľmi, spolužiakmi a kolegami, mať aký-taký rešpekt, žiť dôstojne a bez pocitu ohrozenia, mimo hanby – tieto pojmy existujú a majú ponižujúci či dehonestujúci náboj. Ako do zrkadla, musíš sa na ne pozrieť, tvárou v tvár, byť s nimi, naučiť sa s nimi žiť, počúvať a možno aj meniť to čo v tebe vyvolávajú. Kým sa s tým ty sám nevysporiadaš (... "sú to len slová", "ľudia čo ma úprimne majú radi stoja za mnou", "viem kto som, je to fakt môjho života" ...), nepomôže ti ani zoznamka, ani svätená voda.

Vo východnej Európe (áno, aj na Slovensku, ktoré má nanešťastie kultúrne bližšie k Rusku, než k Únii ktorej je súčasťou) sa queer ľudia pokúšajú vysporiadať so svojou identitou, zoznamovať a nadväzovať vzťahy charakteristicky odlišným spôsobom, než v "civilizovanom svete". Tento spôsob vo väčšine prípadov charakteristicky zlyháva. Prečo to tak je človek pochopí, až keď získa vhľad do podstaty zmienenej odlišnosti. Na to nestačí vycestovať na dovolenku do Španielska, na klubový víkend v Londýne, ani spraviť si profil na Planetromeo či Gearfetish. Problém je tu omnoho hlbší – pochopiť, že ľudia môžu žiť inak, s inými hodnotami, inak sa vzťahovať k druhým ľudským bytostiam, inak k nim pristupovať, oslovovať ich, "narábať" s nimi, inak očakávať, inak posudzovať (alebo neposudzovať), žiť v iných vzorcoch, škatuľkách – alebo mimo nich. Je jedno či hľadáš vzťah, jednorazovku, alebo nejaký "kinky experience".

Rodíme sa do svojich rodín, ktoré žijú v našej kultúre. Tá nám vštepuje iné vzorce aj vzory, pocit fiktívnej identity "národa", obdivujeme iných "hrdinov", ktorí sa preslávili úplne iným spôsobom konania. Z tohto zajatia zvykov a stereotypov, ktoré nazývame "tradície" a na ktoré sme omylom dokonca hrdí - sa ťažko vyslobodzuje, problém je zaň čo i len dovidieť. Ako queer ľudia sme prevzali isté koncepty zo Západu – gay, queer, gender, LGBT, identita, hrdosť (pride), pochody, aktivizmus, registrované partnerstvá – používame ich, no nerozumieme im úplne, často ich dokonca schizofrenicky "nemáme radi". Osvojili sme si však často len slová, nie obsah tých slov. Kým na Západe každé to slovo, pojem, koncept - je výsledkom istého príbehu, histórie, mnohogeneračnej snahy – u nás sme ho len okopírovali po povrchu, ako jazyk ktorým sa dá, alebo "treba" komunikovať navonok, niečo čo sa nám politicky hodí alebo nie. Východná Európa je majstrom v povrchnej bezobsažnej imitácii.

Identita / Normalita

Pre ľudí, ktorí sa neradi identifikujú ako "gay" či "homosexuál" to bude znieť asi ako čisté kacírstvo: Medzi osobnosťami s rovnakou gay/queer identitou zazneli názory, ktoré queer ľudí pripodobnili k samostatnému národu (podobne ako židia, ktorí žili niekoľko storočí v diaspore, bez vlastného štátu, rozptýlení vo všetkých krajinách kde ich práve znášali) alebo k inému živočíšnemu druhu - jednoznačne nie nižšie v evolučnom vývoji než "breeders". (Áno, existuje aj hanlivé slovo pre hetero ideológov, ktorí si myslia, že jediným zmyslom existencie je množiť sa a zachovávať "vymierajúci" ľudský druh.) Pasujeme sa s inými problémami (homofóbia, coming out), máme iný životný príbeh, inak rozvinutú vnímavosť, citlivosť, predispozície.

Heterosexuálnom sa často snažíme votrieť do priazne frázami typu "sme rovnakí ako vy". V skutočnosti však všetci dobre vieme, že gaydar (teplý radar – intuícia vďaka ktorej sa vieme na ulici ľahko navzájom rozpoznať) naozaj funguje - a to práve preto, že máme iné nepatrné črty tela, pohybu, hlasu, hádžeme iné pohľady, máme v tvári záujem či prístupnosť, máme aj iné záľuby, spôsob vysporiadania sa so situáciami, sme menej odmeraní/chladní/agresívny k druhým samcom. Hoci mnohí vynakladajú celý život fascinujúce množstvo energie na to aby zapadli a splynuli (heteroimitácia) - zo strachu? kvôli hystérii normality? potreba schválenia od druhých? - to stále len potvrdzuje, že sa líšime.

Máme ako špecifický typ človeka svoje komunity, svoje kluby, svoje filmy – teda svoju kultúru. Takisto svoj slang – teda vlastný jazyk. Svoju históriu prijatia identít, prenasledovania a prežívania. Napriek tomu že často s nenávisťou, o homosexualite, homo-erotike, o faktickej existencii rovnako-pohlavných túžob a sexuálnych kontaktov – sa píše vo väčšine starodávnych náboženských textov (Tóra, Biblia, Korán, …). Indície i homosexuálne výjavy nájdeme tak v najstaršej dochovanej literatúre (Epos o Gilgamešovi) či v najstarších zachovaných maľbách.

Na tejto planéte sotva existuje menšina/identita/národ starší ako my. Ak počítame len s konzervatívnymi 4 percentami (t.j. výlučných homosexuálov), je to dnes 280 miliónov – teda 5. miesto za Čínou, Indiou, EÚ a USA (od populácie ktorých sme seba ani neodpočítali). Sprevádzame ľudstvo od nepamäti, nejako (lepšie – horšie) sa s touto ľudskou tému vysporiadali už starí Egypťania, Gréci, Rimania, Kelti, Indovia, Číňania, Aztéci, či civilizácie Stredného Východu. To, že to nespomínajú dnešní miestni politici, kňazi či seriáloví hrdinovia - neznamená, že nič ako homo-história neexistuje. To ticho a prázdno je umelé, neznamená že sme post-moderná novinka ľudskej spoločnosti. Existujú budovy nazývané "knižnice" – a v nich sú veci nazývané "knihy" s nespočtom historických materiálov - aj na túto tému. Čítaj!

Komunita / "Ja sám"

Vďaka tým ľuďom, ktorí chodili do klubov, ktorí chodili na Pride, ktorí boli výrazne iní – odlišnejší než väčšina "normálnych" gayov – máš dnes gay identitu, svoje práva, nikto ťa neprenasleduje, môžeš sa (kľudne aj diskrétne, úzkostlivo, zakomplexovane) zoznamovať – na Grindri, na Iboyse, anonymných weboch, na party (ktoré sú), alebo robiť celý život smutné oči na tvoje platonické lásky. Ľudia ktorí sa skrývali, hanbili, zapadali, neukazovali sa, neboli výstrední – nikdy nič pre nikoho nespravili. Ak by tu boli len oni, dnes by si sedel v base, na psychiatrii, alebo visel na šibenici. Len vďaka aktívnej komunite máš dnes možnosť byť jej súčasťou, alebo žiť na jej okraji, či zdanlivo "mimo". Ona sa stará aby si mohol. Žiť.

Komunita nevznikla z dnes módnych "intelektuálnych" otázok ako "veď čo okrem sexuality nás spája?". Sexualita nás spája. Máme spoločnú odlišnosť, sme najstaršou, najzraniteľnejšou, najutláčanejšou menšinou histórie a stále aj súčasného sveta. Máme – aj tu v zdanlivo bezpečnom područí EÚ - stále na vážkach. Zaiste, nie si iba "queer". Je to len jedna z tvojich identít. Niečo ťa spája s rodinou, niečo s hetero priateľmi, kolegami, ľuďmi so spoločnými hobby. Niečo však stále aj s ľuďmi inej sexuality. Nepopierateľne zásadne odlišná životná skúsenosť – vnútorný coming-out, nepochopenie, zamilovanie do hetero rovesníkov, osamelosť, ohrozenie, nutnosť skrývať sa ("neukazovať sa") v istých fázach života, neustále sa pripomínať a bojovať o svoje práva.

Aj ako dospelí sme do morku kostí iní. Inak myslíme. Inak cítime. Máme bližšie k zmierlivosti než k súťaživosti, empatii než k agresivite, umeniu než ideológii, službe než moci – a tieto dary spoločnosť potrebuje. Naši predchodcovia - two-spirit, mattachine, alebo bosorky – to boli ľudia vedomostí, udržiavatelia obradov, ceremoniári, šamani - tmeliaci a prepájajúci prvok medzi svetom mužov a ženami. Dnes sú to zasa často umelci, dekoratéri, kaderníci, návrhári, ošetrovatelia opatrovatelia, mohli by to byť aj duchovní (no nie v patriarchálnej hierarchickej štruktúre cirkví), ... teda všetci "queer" "vytočení", "intersex", "trans".)

LGBTIAQ+ komunita vznikla, prežila a pomohla si tým, že sa nechala vidieť a počuť. Jej hrdinami sú ľudia ktorí mali málo čo stratiť – tí najmarginálnejší, najvýstrednejší, najzraniteľnejší. Preto je tam, kde LGBT identita vznikla, jej vnútorná rozmanitosť komunitou úzkostlivo stráženým pokladom. Odpor voči tejto rozmanitosti – zo strany "normálnych", "slušných", skrývajúcich sa, zakomplexovaných, "hanbu nerobiacich" – sa označuje ako "internalizovaná homofóbia". Na Západe nie je táto póza v komunitnom diskurze väčšinou prijateľná. Na Východe je stále akousi normou, s pochybným statusom "tých slušných".

Západná LGBTIAQ+ Komunita rafinovane vyvlastnila všetky pôvodné urážky, posmešky a nadávky – homo, gay, queer, sissy, faerie, faggot – a s hrdosťou sa s nimi identifikovala. Stratili hanlivý nádych, stali sa faktickými popisnými slovami. To je jednou zo stratégií prežitia, ktoré umožnili pokľudný život so svojimi túžbami aj tým, ktorí sa s nimi neukazujú, držia si ich v súkromí "za zavretými dverami", "do ktorých nikoho nič nie je".

Akokoľvek absurdne znejú inzeráty typu "hľadám si niekoho kto žije mimo gay komunity, nechodí do gay podnikov a nestýka sa s inými gay ľuďmi" (čo teda robíš na gay zoznamke ty sám?), i tento surreálny spôsob života je jednou z možností, ktorú nám dáva sloboda. Sloboda, ktorú špecificky pre gayov vybojovala gay komunita. Žiť mimo nej, no vďaka nej - je zvláštne. Žiť v bezpečí ktoré vytvorila, ale pohŕdať ňou - je už zlomyseľne nevďačné.

Ozajstnou hanbou komunity sú ľudia, ktorí sa hanbia - a aj v 21. storočí sa stále pozerajú cez rameno.

Normalita, ideológia "slušnosti", malomeštiacky moralizmus – sú tým najbizarnejším fetišom, úchylkou, zameraním – a na rozdiel od tých ostatných škodia. Sú veľmi častým demagogickým nástrojom pochybných fašizoidných a populistických hnutí. Sú pojmami, s ktorými najčastejšie útočia rôzni šikanovaniachtiví grázli, ktorí chcú ovládať druhých, "čistiť" ulice, stoj-čo-stoj sa pobiť, je jedno za čo - poslúži čokoľvek (náboženstvo, izmus, hodnoty, heslá, idol) čo by ich agresivitu posvätilo. Na vágne slová ako "slušnosť" počúvajú všetci - unavení "skazeným svetom", "skorumpovanou politikou", či výstrednosťami ambicióznych mediálnych hviezdičiek. Normy sú však prechodnými a miestnymi konceptami, menia sa počas celých dejín ľudstva. Práve normalizátori a moralisti sú často tým skutočným zdrojom zla v príbehu tohto sveta.