Ľudia dvoch duchov

7.0.06

Two-spirit people

Tento článok existuje aj v obrázkovej verzii.

Two-spirit ("ľudia dvoch duchov", muža aj ženy v jednom tele) je moderný zastrešujúci koncept pre role, ktoré dnes nazývame "queer" alebo "neheterosexuálne", aké poznala veľká časť pôvodných americký kmeňov. V minulosti boli nazývané aj berdache. Kým v tradičnej kresťanskej kultúre boli queer ľudia stáročia perzekvovaní, v tradičných kmeňových kultúrach boli v rámci role two-spirit prijímaní, vážení a potrební. Invázia z Európy priniesla spolu s "civilizáciou" genocídu, násilnú náboženskú konverziu a tiež predsudky, ktoré im boli predtým cudzie. Dnešní asimilovaní členovia prežívajúcich "indiánskych" kmeňov trpia na naše civilizované neduhy – alkoholizmus, machizmus, aj homofóbiu.

Starý vtip hovorí, že tradičná indiánska rodina sa skladala z matky, otca, detí a antropológa. Priekopníci nových humanistických vied pozorovali exotické kmeňové spoločenstvá, usporiadanie rolí v rámci nich, a vzťahy medzi týmito rolami. Antropológovia nám umožnili popísať nové kategórie, aké sme predtým nedokázali vidieť zvnútra európskej civilizácie navzájom podobných kultúr. Tieto na základe vonkajších pohlavných znakov rozoznávajú dve fyzické pohlavia, ku ktorým nekompromisne prislúchajú iba dva rody a k nim samozrejme isté rodové stereotypy ("mužské" oblečenie, gestá, zamestnania, pestované a potláčané črty osobnosti). Časť modernej post-kresťanskej populácie rozoznáva tiež dve rôzne sexuálne orientácie, v závislosti na tom, ktoré pohlavie človeka priťahuje.

V mnohých amerických kmeňoch síce nemali koncept sexuálnej orientácie, ale zato identifikovali viac než dve pohlavia (resp. rody). Tých, ktorých dnes u nás nazývame heterosexuálne ženy a heterosexuálni muži (teda 1. a 2. pohlavie), pomenúvali svojimi jazykovými označeniami tiež ženami a mužmi. Pre nich to však nebola len záležitosť pohlavných orgánov a tela, ale aj povahových predispozíciií, komfortného pocitu v prislúchajúcej rodovej role. Ľudí, ktorí sa narodili v tele muža či ženy, ale vykazovali aj črty správania, záľub, obliekania, gest, či povahy, ktoré sa spájali s opačným pohlavím – rituálne otestovali v rannom veku (keď sa prebúdza sexualita a odlišnosť) – a v prípade istého výsledku ich odvtedy vychovávali ako 3. či 4. pohlavie.Tieto mali rôzne mená ("nadleehi" u Navajo, "lhamana" u Zuni, "winkte" u Lakota, "niizh manidoowag" u Ojibwe, "hemaneh" u Cheyenne, ...).

Tejto identite prislúchal istý súbor vedomostí a zručností, ktoré sa mueli naučiť. Od detstva, keď boli takto identifikovaní, ich komunita vychovávala v príslušnej role – pripravovali sa na úlohy, ktoré v nej mali neskôr plniť. Ich prvou očividnou zvláštnosťou bolo, že sa prezentovali rodovo neurčito, resp. kombinovali prvky obliekania, vizáže a správania oboch početnejších pohlaví. (Pozn.: Na rozdiel napríklad od súčasných gayov, medzi ktorými je neraz hysterický spoločenský tlak na "mužné správanie a výzor" a nenávisť voči "vytočeným, zženštilým, trans" – teda internalizovaná homofóbia.)

Často existovali tabu podobné pre všetky pohlavia. Tak ako sa heterosexuálni muži intímne nestýkali medzi sebou (zjavne k tomu nemali veľa pohnútok ako prirodzene "heterosexuálni muži") a pochopiteľne rovnako tak spolu nežili "heterosexuálne ženy", ani two-spirits sa nepárovali medzi sebou – považovalo by sa to za niečo ako incest ("medzi sestrami"). Two-spirit, ak si časť z nich predstavíme ako náprotivok dnešných gayov, prirodzene nepriťahovali ženy, ani čiastočne ženské atribúty iných two-spirit. Naopak, nebolo nič výnimočné, že žili buď dlhodobo alebo promiskuitne (bez odsudzovania) s "heterosexuálnymi mužmi" – ktorých ku two-spirit priťahovali pravdepodobne skôr ženské atribúty, ale aj "magické schopnosti" ktorými údajne two-spirit oplývali.

Veľmi zaujímavou črtou konceptu two-spirit je ich postavenie v kmeni. Neboli vylúčení, prenasledovaní, ani nežili ako vyvrheli. Naopak, boli ústrednými postavami spoločenstva. Často vynikali zručnosťou v "mužských" aj "ženských" povolaniach. To, čo dnes nazývame "slabosťou" a "precitlivelosťou" využili a uplatnili ako prednosti. Charizmatické a silné two-spirit osobnosti neraz symbolicky viedli svoj kmeň do boja, ako empatickejší ("citlivejší") muži pomáhali raneným, no s ich mužskou fyzickou silou boli veľkou pomocou aj v domácnosti, kuchyni, na poli, s ich technickou zručnosťou excelovali aj v hrnčiarstve, tkaní, či výrobe iných užitočných a dekoratívnych predmetov – v "mužských" aj "ženských" umeniach. Rodinám pomáhali s výchovou detí, neraz hrali úlohu prísnej a dokonca obávanej autority.

Súc medzi rodmi, verilo sa, že two-spirit ľudia majú vhľad do odlišných svetov mužov a žien (porovnaj dnešnu vojnu pohlaví – "racionálna/technická/agresívna" mužskosť verzus "emocionálna/estetická/empatická" ženskosť), do ich uzavretých spoločností, zvykov, rozhovorov, klebiet, nedorozumení – a teda mali talent ich premosťovať a spájať. V rozšírenom poňatí tejto medziľahlej pozície, mali zároveň dar spájať svet ľudí (hmotný) so svetom duchovným. Preto sa tradične ujímali role šamana, udržovateľov obradov, ceremoniárov, rozprávačov mytologických príbehov, udržovateľov pamäti kmeňa, vychovávateľov, opatrovníkov. Boli prominentní a rešpektovaní. Kmeňové spoločenstvá verili, že bez two-spirit by ich kultúra zanikla. To sa aj naozaj čiastočne naplnilo - s prijatím náboženstva, škôl, oblečenia, alkoholu a zbraní bielych okupantov – prijali aj ich videnie sveta, predsudky a homofóbiu. Tak ako zmizli role two-spirit z kmeňového povedomia, mizla aj ich pôvodná kultúra a pamäť – stali sa z nich bezmocní prežívajúci obyvatelia rezervácií zmietaných alkoholizmom, beznádejou, obliekajúci sa, rozprávajúci, aj trpiaci ako bieli.

Nič nie je jednofarebné: Two-spirit boli stále len isté pred-definované úlohy, ktorým sa jednotlivec musel prispôsobiť – nemohol sa úplne slobodne definovať po svojom. Samozrejme, bolo pekné, že tých rolí existovalo viac a mnohí súčasní queer ľudia by sa v 3. a 4. pohlaví našli a cítili pohodlne. No zároveň sa tieto kmene tradicionalisticky držali svojich zvykov a viery - častokrát neoceňovali rebelstvo. To, čo two-spirit znamenali a čo robili, sa v súčasnej (vlastnej histórie vedomej) queer komunite popisuje farbisto a neraz idealizuje. Na druhej strane, aj heterosexuálna väčšina má svoje legendy a mýty – o nič uveriteľnejšie – o hrdinoch, prorokoch, potopách, hovoriacich kríkoch, chodení po vode, nepoškvrnenom panenstve, zmŕtvychvstaní ... Úlohou mýtov je inšpirovať, poskytovať idealizované modely správania, nemusia byť presné a realistické. Súčasná "na kolene" vytvorená LGBT komunita svoje inšpirujúce mýty, svoje historické ukotvenie, pozitívne príklady z minuloti – zúfalo potrebuje.

Two-spirit úlohy však aj reálne korešpondujú s podvedomou skúsenosťou moderných queer ľudí. Hoci esencializmus (viera v "mužské" a "ženské" predispozície) nie je populárny a správne poukazujeme na to že rodové stereotypy sú tým čím sú – stereotypmi – tieto vždy vznikajú na základe nejakej skúsenosti, obvyklosti, priemeru – ktorý je zovšeobecnený a vztiahnutý na všetkých. Môžeme s kľudom svedomia povedať, že heterosexuálni muži sú štatisticky viac agresívni, súťaživí, majú bližšie k boju, násiliu, ale aj k racionálne-technickým záľubám. Môžeme sa prieť, či sú takí prirodzene (predispozíciou), alebo preto, že tieto črty v nich spoločenský tlak pestuje ("buď chlap, vojna robí chlapa, si hlava rodiny, choď ako chlap, povedz to ako chlap") a ostatné ubíja ("nefňukaj", "nebuď citlivka", "chlapi neplačú", "nebuď zbabelý", "toto nie chlapská robota").

Veľká časť súčasných queer ľudí nemá blízko k agresívnym činnostiam. Naopak, tiahnu k empatickým a tvorivým záľubám i povolaniam. Často to v nich možno pozorovať od útleho veku – akékoľvek vychovávanie opačným smerom nie je nič iné len potláčaním ich prirodzenosti. LIečitelia, lekári, kňazi (šamani, mediátori medzi svetmi), umelci (rozprávači príbehov), spisovatelia (udržovatelia pamäti), provokatéri (kritické authority), ošetrovatelia, dekoratéri, kaderníci. Majú bližšie k tomu jemnejšiemu, citlivejšiemu, vnímavejšiemu v človeku. Hoci sú tieto role morálne dôležité pre vzdelanejšiu vrstvu, pre celkovú spoločnosť sú málo prestížne a v súťaživej ekonomike aj slabo ohodnotené. Napriek tomu sú lakmusovým papierikom stavu spoločnosti – militarizované, fašistické či inak zvrátené spoločnosti ich cenzurujú, zosmiešňujú či prenasledujú.

Niektoré kultúry si medzirodé roly podobné two-spirit uchovali dodnes, alebo sa ich aktívne pokúšajú obnoviť po tom čo ich invázne kresťanské misie storočia potláčali. "Fa'afafine" zo Samoy, "Máhu" z Hawajských ostrovov, "Ladyboys" z Thajska, "Muxe" z Mexika. Na Západe vďaka antropologickému poznaniu exotických neheterosexuálnych rôl vznikajú nové vedné obory, a tiež medziľahlé identity voľne nadväzujúce na staré modely, či úplne nové.

Toto je predstavenie témy Two-Spirit v skratke. Ak máš záujme vedieť viac:

Tu nájdeš viac informácií o hnutí Radical Faeries (Radikálne víly), ktoré čerpá inšpiráciu aj v koncepte two-spirit a snaží sa v queer ľuďoch prebudiť povedomie o ich daroch, výnimočnosti a skĺbiť v ich živote potrebu spirituality, sexualitu, ochranu a opateru Zeme (environmentalizmus), vytvoriť komunitu založenú na dôvere, úprimnosti, zdieľaní pocitov, transparentnosti a vzájomnej nehe.

OPENING DOORS
by unknown

Walking through the corridor of life
I opened the door to fear; and found strength
I opened the door to pain; and my wounds are healed
I opened the door to rejection; and love grows like green flowers

I open the door to
My heart;
My life;
My spirit;
And seen what lies therein.