História hystérie - holé rite

1.1.19

Škaredé slová na "N" - nahota, nudizmus, naturizmus

O USA koluje taký "vtip": Mladý muž smie riadiť auto, vraždiť stovky ľudí v počítačových hrách, sledovať popravu na filmovom plátne - ale nesmie sa pozrieť na odhalené poprsie herečky. A aký je náš vzťah k odhaľovaniu a odhaleným vrchom a spodkom, predkom a zadkom?

Keďže je tento článok podrobný a rozsiahly - pre skrátenie čítania ponúkam aj zjednodušenú verziu - s púhymi argumentami a stručnými odpoveďami na ne - pre prípad, že máš záujem pokračovať v postupnom čítaní ďalších tém a pritom stručne poňať tu naznačené myšlienky, alebo ak potrebuješ vo vlastnej diskusii nájsť rýchlo argumenty.

Tento článok poníma obrázky znázorňujúce aj nahé ľudské telo, jeho časti, pohlavné orgány, ich úpravy, alebo medicínske zákroky. Pre niekoho ich zhliadnutie môže byť nepríjemné až traumatizujúce - preto ponúkam verziu bez obrázkov. Avšak ani v úplnej podobe, ktorá nasleduje nižšie na tejto stránke, neuvádzam materiál pornografický (zobrazujúci detaily ztoporeného penisu, alebo pohlavného styku). Obrázky prikladám s úmyslom ilustrácie textu, ktorý je obsahovo určený dospelým (dospievajúcim, sexuálne uvedomelým) osobám. Nahotu a pohlavné orgány nepovažujem v tomto prípade za obscénne, ale za prirodzené.

Dejiny nahoty

Ak sa bojíte, že začnem otrepaným spôsobom, od lovcov mamutov, máte takmer pravdu. Neviem presne kde medzi nich a súčasnú spoločnosť vtesnať Adama a Evu (akosi to časovo nesedí) - ale oni sú prvými ľuďmi, ktorí podľa mytologickej tradície poznali stud, len čo sa zahryzli do ovocia zo stromu poznania. Kresťanská dogma nám vnucuje jedinú interpretáciu - všetci sme zdedili veľký hriech a preto musíme chodiť do kostola platiť… ehm, vykúpiť sa z utrpenia pozemského života a takého či onakého zatratenia.

Je nemiestné a takmer trestné uvažovať napríklad o tom, že táto legenda o hriechu len jednoducho opisuje fakt, že všetci sme omylní a robíme chyby (a možno sa mýlime aj v našom výklade náboženstva), máme sklon k zlobe i k násiliu. A v príbehu o ochutnaní zakázaného ovocia hľadať napríklad mýtické zdôvodnenie, že odkedy sa človek od zvierat (vraj) odlíšil rozumom, nemôže byť šťastný, ako to nemé, neuvažujúce hoviadko - lebo si pamätá smutnú minulosť, predvída neblahú budúcnosť a aj v prítomnosti vidí pekné, ale aj nepríjemné súvislosti. Nebodaj nesúdiť, ale len prijať fakt, že ľudská sexualita spočíva v uvedomení si rozdielov medzi pohlaviami - ktoré biblické slovo nazvalo "studom". O rozdiele studu a hanby by sa dal napísať další odstavec. Ale keďže v rámci politickej korektnosti takto uvažovať nie je prípustné, vôbec takto uvažovať nebudem.

Ako sa stavali k nahote staré kultúry by sme mali vedieť z dejepisu. Hop… ale nevieme? Tak čo nás v tej škole učia? Že Jána Husa upálili 6. 7. 1415 (deň môjho narodenia, inak by som si takú kravinu nepamätal)? Len trocha uvažovania stačí, aby sme prišli na to, že korene obliekania máme hľadať v prispôsobovaní sa klimatickým podmienkam. Ľudí zo severu si predstavujeme zababušených v kožušinách, staré "rímske" veľkofilmy sú plné polonahých atlétov v sukniach a sandáloch. Záhada je objasnená. Menej nás už vie, že v antickom Grécku (už zasa!) bolo nahé mužské telo ideálom krásy. Pre slabo chápajúcich - preto toľko hambatých sôch - gréckych, rímskych aj renesančných.


V antike sa atletické (mužské) telo považovalo za ideál krásy
Na olympijských hrách sa súťažilo v plnej nahote
Zápaseníci si natierali telá olivovým olejom

Vraví sa aj, že Gréci vymysleli sex a Rimania do toho zatiahli ženy. Ale nechajme otázky orientácie na inokedy. Ešte menej nás vie, že také gymnasium je slovo gréckeho pôvodu - vo svojej dobe jazyku a kultúre znamenalo "miesto nahoty" - predchodca dnešnej posilňovne, kde muži ventilovali mentálnu aktivitu fyzickou, cvičeniami, hrami a socializovaním sa - a svet div sa úplne nahí. Predstavte si to na dnešnom gympli. Kde sú teda historické korene dnešnej morálky? Prečo sa tvárime, že nahota je novodobý výmysel? Ešte zopár si nás možno spomenie, že bontón kázal športovať hrdinom na starovekej olympiáde v adamovom rúchu - nanajvýš tak zabalzamovaným v olivovom oleji. Keď ten je dnes tak drahý! Nuž, ale im sa to robilo ľahko, mali tam teplo…

Poďme sa teda pozrieť na sever. O Keltoch sme sa učili ako o udatných bojovníkoch - kto ale vie, že Rimania zostávali šokovaní, keď sa za nimi pri bitke vyrútila svorka úplne neodetých barbarov?! A že sa títo v čase odpočinku na kožušinách neobmedzovali len na jedno pohlavie? Slovanská mládež sa zasa nezapodievala umelými konceptmi vernosti - na jar sa stretávali medzi dedinami a… venovali sa sebe vo svojej živočíšnej prirodzenosti a v duchu "vyššieho cieľa" - prežitia komunity.

Konkvista z vtedajšieho moderného (a extrémne prudérneho) kresťanského sveta urobila medvediu službu mnohým pôvodným kmeňom v Amerike, Afrike, alebo v ďalekej Ázii a Oceánii - keď sa pokúšali vzbudiť v pôvodnom obyvateľstve nepoznanú hanbu. Nahé telá sa najlepšie vysporiadavali s horúcim a vlhkým podnebím, nahé telo najrýchlejšie uschlo po prehánke v dažďovom pralese. Oblečenie malo v mnohých kultúrach skôr dekoračnú a erotickú funkciu (zahaľovanie bolo predmetom nočnej intímnej hry a nie denného spoločenského bontonu) - ak teda penisové násadky, náhrdelníky a palmové sukne pokladáme za oblečenie. Keď ich puritáni donútili obliekať sa do plátna, ktoré rýchlo nasalo vlhkosť a ktoré pridlho schlo ak sa namočilo, alebo zmoklo - podliehali chorobám z podchladnutia a celé kmene vymierali.


Kmeň Jarawa - výjav z dediny

Spolu a bez trápnosti

"Barbari" z Vanuatu na návšteve v civilizácii - bez hanby
"Meet the Natives"

Nahotu za prirodzenú pokladali mnohé pôvodné spoločenstvá… a ako káže súčasné sociologické klišé, trebalo by poznamenať, že potom prišli dve miléniá prudérneho kresťanstva a osvietená moderná doba. No ani v tom stredoveku to nebolo v každej dobe tak tragické (na naše počudovanie, neraz naopak), ako v krátkom jedno až dvojstoročnom období prelomu 19. a 20. storočia.

Viktoriánska, buržoázna a novokapitalistická morálka

Vráťme sa teda ešte na chvíľu do stredoveku. V istom období sa intenzívne písalo sväté písmo (aby tak vyhovovalo kdekomu mocnému), inokedy sa upaľovali bosorky, kacíri a hriešnici. Vďaka posadnutému odporu voči sexualite, telu a materiálnu - a s tým i voči hygiene - sa zasa prehnali Európou morové epidémie. Ale, boli tu i obdobia relatívnej sexuálnej voľnosti a celospoločenské, nazvime ho "funkčné pokrytectvo". Keď sa chcel mladík vykúpať v rybníku, nemal k dispozícii polyamidové plavky a tak sa vrhol do vĺn tak ako ho matka porodila, a keby aj nie, nejako trebalo uschnúť, že áno? Keď mal sedliak chuť vybúriť sa na paholkovi (a nemyslím palicou), tak to urobil a pritom vôbec netušil, že to je hriešna sodomia (ktorú samozrejme odsudzoval). Biblia sa čítala a život sa žil - občas jedno proti druhému.


Thomas Eakins - fotografická predloha

Thomas Eakins - The Swimming Hole

Skutočná prudérnosť je moderným výmyslom, aj keď sa je ťažké uzniesť, kto to všetko začal. Prišla už s reformáciou, viktoriánskou epochou (zahalení od hlavy po päty), alebo so vznikom priemyslu a stredných vrstiev? Na každú dobu jeden príklad. Americkí prisťahovalci - puritáni - ktorí utiekli pred prenasledovaním z Európy, tí pokladali telo za niečo odpornejšie, než katolíci v Európe. A keby len telo - ale celú sexualitu, počnúc masturbáciou a končiac pôžitkom pri sexe. Radikálny typ obriezky aký sa do dnes masovo praktizuje iba v "modernej americkej spoločnosti" (často bez konzultácie s rodičmi, tobôž nie s ohľadom na slobodnú vôľu a telesnú integritu dieťaťa) nemá žiaden hygienický podtext, dôvodom pre jej zavedenie bolo znemožniť onanovanie, pretože to sa pokladalo za pôvodcu takmer všetkých chorôb, počnúc nervozitou a hyperaktivitou, končiac tuberkulózou, alebo slepotou. Riešenie - odrezať, znemožniť, znecitlivieť a spraviť sex čo najmenej dráždivý a príjemný.

Viktoriánska morálka našla zaľúbenie v prísnom zahaľovaní sa, segregovaní, a postihovaní nemravnosti (v absurdnom rozmere, aký si ani pamätníci rôznych izmov nevedia predstaviť) - dokonalý imperiálny gentleman a dáma boli ako bytosti z iného sveta - úplne neerotické, úplne asexuálne.


Viktoriánska móda
William Powell Frith: Súkromná výstava na Kráľovskej akadémii, 1881

A nová stredná vrstva? Nuž, aj chudobná robotnícka trieda, aj aristokrati boli nepríjemne prekvapení, že "prostrední" (čo je dnes v podstate definícia mestského človeka, podnikateľa, manažéra, alebo priemerne zabezpečenej rodiny s bytom) uchopili kresťanstvo v nevídanej doslovnosti a morálku (to čo je normálne) úplne predefinovali po svojom - s absurdnou hystériou. Kým chudoba si žila po svojom, tak nejako prirodzene, veľmi nerozumejúc zhora daným zákonom (zhora od pánov a zhora od Boha), bohatí mali zasa svoje aristokratické neresti (tiež navzdor takým i onakým nariadeniam). Tí noví sa chceli odlíšiť od oboch vrstiev - a tak si vymyseli morálny korzet, etiketu aj bonton, ktoré dosiaľ nepoznala antika, stredovek ani ranný kapitalizmus. I v rámci tejto tuhej zimy pre nahotu a sexualitu nastal v niektorých medziobdobiach odmek, alebo sa objavil neobvyklý paradox. Na začiatku storočia sa v YMCA (Young Men’s Christian Organization), ktorá prevádzkovala verejné kúpaliská, ale aj na školách v Amerike (kupodivu!) v segregovaných bazénoch kúpali všetci muži úplne nahí (prekladaj "bez plaviek"). Naproti tomu šťastné obdobie spotrebného bohatstva a cenzúry v prostriedku storočia zaviedlo nové pravidlá - vidieť celé telo kohokoľvek druhého (odlišného aj rovnakého pohlavia) je čosi strašné a treba tomu všemožne zabrániť. Téme niekdajšieho bezplavkového kúpania na školách, v súvislosti s dnešnou hystériou zo zneužívania mladistvých, sa venuje aj krátky dokument prístupný na Youtube: 1. časť, 2. časť, 3. časť.


Harry Mellon Rhoades - bazén v Hot Springs - okolo r. 1920
(Credits): Galéria Miss Magnolia Thunderpussy Ipernity

YMCA "plavecká nádrž" - Kokomo - propagačná pohľadnica
(Credits): Galéria Miss Magnolia Thunderpussy Ipernity

YMCA Krytý plavecký bazén - Columbus (Ohio), 30. roky (20. stor.)
(Credits): Galéria Miss Magnolia Thunderpussy Ipernity

V priebehu dekád pozorujeme typické spoločenské vlny (a nie mexické) dvadsiateho storočia. Kým anglické viktoriánstvo 19. storočia je medzi strednými a vyššími vrstvami pre telo a sexualitu hotovou pohromou, na vidieku prevláda praktickejší postoj, prinajmenšom k nahote. Avantgarda dvadsiatych a tridsiatych rokov v kozmopolitných mestách kontinentálnej Európy (najmä v Nemecku či Francúzsku), ale aj v Amerike a Austrálii prináša nové sexuálne slobody i prvé nudapláže.


Kanoisti - letný tábor YMCA, koniec 20. rokov (20. stor.)
(Credits): Galéria Miss Magnolia Thunderpussy Ipernity

Romantické naturistické sny

Naturizmus v medzivojnových časoch
(Credits): Galéria Miss Magnolia Thunderpussy Ipernity

V tej dobe sa ešte priemyslene nevyrábali syntetické vlákna a odevy - plavky zatiaľ neexistovali. Bolo úplne bežné, že sa na kúpaliskách plávalo "na Adama", najmä keď platila prísna pohlavná segregácia.


Australian swimming club - plavecký klub Austrálie okolo r. 1917
(Credits): Galéria Miss Magnolia Thunderpussy Ipernity

Fínski vojaci na kúpalisku - 30. roky (20. stor.)
(Credits): Galéria Miss Magnolia Thunderpussy Ipernity

Kúpalisko v predplavkovej ére
(Credits): Galéria Miss Magnolia Thunderpussy Ipernity

Pekne spolu ...
(Credits): Galéria Miss Magnolia Thunderpussy Ipernity

... s plavkami aj bez.
(Credits): Galéria Miss Magnolia Thunderpussy Ipernity

Nemeckí vojaci (2. sv. vojna), vychádzka - na plavárni
(Credits): Galéria Miss Magnolia Thunderpussy Ipernity

Vojnové a povojnové obdobie sa nesie v znamení brancov a veteránov - zvyknutých na bojové podmienky a uvoľnenejší postoj k sexu. Na fronte si buď uľavili vo verejnom dome, alebo medzi sebou - a keď sa po dni pochodu dostali k jazeru, nemali plavky v ktorých by sa vykúpali, ani čas aby si sušili šaty). Mnohí pamätníci, ktorí zaznamenali viac epoch 20. storočia, popisujú časy vojny - hocako tragické - ako zvláštne obdobie spoločenského liberalizmu, "keď sa nikto do ničoho príliš nestaral". Či to bola nahota, alebo sexualita. Extrémne situácie privádzajú človeka k tomu horšiemu i lepšiemu v jeho ľudskosti.


Vojaci pri rieke - východná Európa, 30. roky (20. stor.)
(Credits): Galéria Miss Magnolia Thunderpussy Ipernity

Nemecí vojaci sa umývajú v rieke - východný front, 2. sv. vojna
(Credits): Galéria Miss Magnolia Thunderpussy Ipernity

Vojaci sa umývajú v potoku
(Credits): Galéria Miss Magnolia Thunderpussy Ipernity

Námorníci z USA sa sprchujú na palube, 30. roky (20. stor.)
(Credits): Galéria Miss Magnolia Thunderpussy Ipernity

Sprcha v bojových podmienkach
(Credits): Galéria Miss Magnolia Thunderpussy Ipernity

RAAF - Austrálski letci sa kúpu nahí, 1943
(Credits): Galéria Miss Magnolia Thunderpussy Ipernity

Kúpanie v jazere - Nemecko
(Credits): Galéria Miss Magnolia Thunderpussy Ipernity

Spoločná fotografia - nemeckí vojaci - 2. svetová vojna
(Credits): Galéria Miss Magnolia Thunderpussy Ipernity

Sprcha na stanici - nemeckí vojaci - 2. svetová vojna
(Credits): Galéria Miss Magnolia Thunderpussy Ipernity

Zlaté päťdesiate roky (domček, auto, televízor, chladnička a gumové rukavice pre každú rodinu) priniesli nové moralizujúce excesy predmestskej strednej vrstvy. V šesťdesiatych rokoch, najmä počas kvetinovej revolúcie na ich konci - sa všetci zhúlili a pokúsili sa vytvoriť spoločenstvo voľnej lásky - kto mohol sa vyzliekol a kto mal vtáka alebo akýkoľvek otvor sa vyspal s kýmkoľvek kto mal podobné vybavenie. Sedemdesiate a osemdesiate roky sú ďalším smutne sivým obdobím či už thatcherizmu, normalizácie alebo pokrytectva "dobrých rodín", kde všetci akosi zabudli na to, čo robili v roku 1968. S prelomovými udalosťami na začiatku deväťdesiatych rokov prichádza opulentné sexi obdobie, všetko nové, západné, naligotané, šokujúce, slobodné a demokratické bolo in a takmer bez výhrad vítané. Dnes sme sa zasa prehupli do dekády (dúfajme že nie na dlhšie) spokojných zbohatlíkov, podnikateľov, manažérov, PC expertov a véééľmi moderných urban-types… ktorí nevedia, čo so svojim plochohrudným bruškatým tenkorukým a tenkonohým veľkohlavým telom. Vďaka "šťastnej zhode náhod" sa kolonializmus vydal do sveta práve v puritánsky-viktoriánskom období - a do sveta okrem "civilizácie a pokroku" vyviezol aj morálku, ktorej ozveny nachádzame aj v dnešnej "modernej dobe" v absurdných zákonoch obmedzujúcich slobodu tela.


Hurá pokrok - máme plavky!
(Credits): Galéria Miss Magnolia Thunderpussy Ipernity

Hippies: voľná láska a návrat k prírode
(Credits): Copyright Seven Stories Press, 2008
Osha Neumann: Up Against the Wall Motherf**ker!

Návrat do reality - a normality
(Credits): Blog of David Shankbone

Ani za železnou oponou sme sa nevyhli tomuto vyvažovaniu - prituhnutia a uvoľnenia - aj keď ich odvodzujeme skôr od vzťahu vládnej moci a občana - diali sa takmer synchrónne s celosvetovým taktom. Prísna morálka mladých buržoáznych republík (len si spomeňme na Cestu do hlubín studákovi duše, alebo inú čiernobielu veselohru), pompézne predvojnové obdobie, vojnu a tvrdý ranný komunizmus päťdesiatych rokov striedajú provokujúce šesťdesiate (Pražská jar, drzé umenie, móda, konzum, socializmus s ľudskou tvárou), tie narážajú na normalizáciu sedemdesiatych a agóniu osemdesiatych rokov, ktoré sú kupodivu počiatkom nudizmu vo východnej Európe. Vraví sa, že napríklad v NDR bola nahota jednou z mála slobôd, ktoré sa občanom v prísne organizovanej spoločnosti naskytovala. A chytali sa jej húfne. Kamkoľvek sa pozrieme, morálka a diktát rodinných hodnôt sa zostruje v období blahobytu, vecného dostatku, dravej ekonomickej a pracovnej politiky a silnej strednej vrstvy, ktorá akoby už nevedela čo so sebou a tak sa chytá doslovných a pochabých interpretácií náboženstva (vyvažuje tak svoj vnútorný materializmus) a vymýšľa si čo je normálne a čo nie - a ako to vnútiť všetkým ostatným. Ako sa vraví - nebezpeční nie sú hlúpi ani rozumní, ale polohlúpi a polomúdri. Naopak, nahota je vzdorom, ktorým sa vyjadrujeme a bránime voči tlaku zvonka.


Čínska republika - Poľnohospodárska škola (zač. 20. stor.)

Verejné kúpele v Japonsku - hygiena (dnes)

Telesná výchova - spoločné sprchy (donedávna)

Najhoršie poníženie

Medzi USA (a Britániou) a na druhej strane Európou je často pozorovaný zaujímavý kontrast. Kým ja sa tu sťažujem na umelo zavádzanú moralitu a konformnosť v našej (ako nám s obľubou vnucujú médiá, politici aj kňazi: "veľmi konzervatívnej") republike, spoza oceánu a Lamanškého prielivu počúvam neustále slová záviste. Či už v pozitívnom alebo negatívnom duchu - za starých čias boli európske filmy s obnaženými Švédkami povestné. I dnes sa yankees divia, že sa ešte stále prezliekame a sprchujeme nahí. Sme zaostalí ako opice. Alebo sme takí moderní?

Nedávna štúdia v Británii ukázala, že najväčšiu hrôzu v podobe spoločenského zosmiešnenia, najväčšie tabu predstavuje pre drvivú väčšinu ľudí "byť videný nahý na verejnosti". Z tejto paranoje vznikajú zaujímavé javy. Jedným z fenoménov anglofónnej kultúry (aj keď má máločo do činenia s jazykovou vetvou) je "streaking", teda čosi ako veselý aktívny exhibicionizmus. Je najväčšia hanba, keď priateľ priateľovi stiahne kdesi v krčme gate. A je najväčšia sranda, keď chlapci na intrákoch poskakujú po chodbe nahí. Je najväčší škandál, keď po štadióne počas zápasu prebehne nahý muž (a je jedno v akom veku, s akou dekoráciou a politickým posolstvom). On je nahý! Chápete? Akože celkom holý!

Ja nechápem. Vidieť nahé telo je pre mňa viacmenej fakt, nijak zlý, alebo dobrý, poburujúci, alebo smiešny, nedajbože nebezpečný. Každý máme pod šatami telo. (Aj keď u zopár indivíduí už začínam aj ja pochybovať.) Viem sa zasmiať vtipu - decentne kresťanskému, oplzlo krčmovému, čiernemu i absrudnému. Ale na nahote ozaj nevidím nič smiešne. Skôr vo mne vrie zlosť z trápnosti, keď sa niekto detinsky slintavo rehoce a ukazuje prstom - aha! A čo?!

Amatérsky videoserver YouTube je preplnený scénkami, kde anglicky hovoriaci chlapci majú strašnú psinu z toho, že stiahnu spiacemu kamarátovi trenírky, keď vystrčia holý zadok na kameru, keď sa okúpu bez plaviek na niektorom horúcom prameni kdesi hlboko v horách a pritom sa nezabudnú triasť - čo ak by ich niekto videl (chechtajú sa a vydávajú pritom piskľavé zvuky). Strach "byť videný" je rovnako iracionálny... zbytočne hovoriť. Strach je iracionálny. Ale tento typ strachu je umelo vymyslený a hlúpy. Niekto uvidí môj penis. A čo?! Neodhryzne mi z neho. Tak ako nie je situácia vystavenia intímnych partií smiešna, nie je ani strašidelná, nemorálna, a tobôž nie nebezpečná.


Sme odvážni... hlavne ak sme opití.
(Credits): from OutOfControl2 Blog

My kašleme na spoločnosť... až tak, že ukážeme pol zadnice.
(Credits): from OutOfControl2 Blog

Sme drzí... hlavne po tme.
(Credits): from OutOfControl2 Blog

Kde sa to v nich teda berie? Najľahšie je obviniť spoločenskú výchovu. Nepochybne sa podieľa na formovaní našej osobnosti - i toho, čo raz budeme pokladať za (ne)normálne. Sme takí ako naši rodičia, sme takí ako naši kamaráti. Uvažujeme hromadne, správame sa hromadne, reagujeme hromadne. Davovo. Ako ovce. Pre tých, ktorí stále nerozumejú - vraví sa tomu neprirodzenosť a strata individuality. Prirodzenosť nie je to, "čo robia všetci", ale naopak, to čo objavíme sami za seba, že je nám vlastné. Keď nás naučia že sa máme prihlúplo rehotať keď uvidíme prsia, vagínu, penis, alebo zadok - tak sa budeme smiať - lebo "sa to má". Keď nás naučia povedať fuj keď vidíme dve lesby, alebo buznu - tak budeme agresívni - aby sme nevyzerali "mäkkí", aby o nás nepovedali, že sme buzeranti my sami, aby na nás nenalepili "to slovo".

A ja sa môžem čudovať, že vlny britských turistiov, ktorých Bratislavčania (aj reštauratéri) napriek mastnému potenciálu začali neznášať - sa bavia na tom, že uprostred mesta poodhalia kus ružového zadku, alebo si uľavia vo fontáne. Aj keď sa ja nezasmejem, oni z toho majú nekonečnú radosť - lebo tak prekračujú vlastné tabu. To sa nesmie, to je zlé, to sa nerobí. Zakázané chutí najlepšie. Alebo, vezmúc to za iný koniec cukiny - nezmyselné obmedzenia sú len na to, aby sa porušovali. Ako ukážem neskôr, tam kde je nahota "normálna" a kde ju vídame takpovediac dennodenne, prestáva mať tento náboj, ktorý zapaľuje nálož rôznych frustrácií z potláčanej prirodzenosti - sexuálnych, alebo spoločenských.

"To néni nórmalne"

Toto správanie samčekov a samičiek - v i mimo obdobia ruje nie je len črtou ostrovného, alebo cudzokontinentálneho endemitu. (To je taká rastlinka, alebo zvieratko, ktoré sa vyskytuje len na jednom mieste na Zemi). Rozmýšľal som ako nazvať druh, ktorý vo mne dennodenne pri odpočutom rozhovore na ulici, v autobuse, alebo v kine vyvoláva vzburu mozgových buniek, ktoré sa snažia spáchať hromadnú (samo)vraždu. Úvodný titulok odkazuje na nárečie Petržalčanov - údajne najškaredší dialekt Slovenčiny. Ale kiežby boli internovaní len na pravom brehu Dunaja. A neboli by medzi nimi slušní, mysliaci a aj nekonformní ľudia. Sedláci? To by sa mohlo pliesť so sedliakmi. A pritom jednoduchí čistí ľudkovia z dediny majú v dobrom zvyku nerobiť aféru z každej kraviny, brať veci celkom prirodzene a často vedia prekvapiť väčšou otvorenosťou, než ktovieaký panák z mesta. V bezprostrednom vzťahu k naturizmu - keď taký pastierik prišiel k potoku, stiahol gate a okúpal sa. Podobne ako už zmienený stredoveký sodomita, ani on netuší, že je vlastne nudista. Alebo že by ho mestskí ľudia onálepkovali ako nudistu. A keby aj - čo to slovo znamená? Buržoázia novej doby - to znie tiež zle, toto slovo je po páde totality, ktorá si hovorila komunistická, na čiernej listine. V Rusku majú podobnú vrstvu - zbohatlícku, kariéristickú, dravú a agresívnu, individualistickú, premodernú a vospolok tupú - možno by ich bolo treba nazvať "Noví Slováci".

Opíšme tento živočíšny druh radšej podľa význačných čŕt a správania. Hrubosť, tuposť a primitívnosť myslenia nie sú len duchovné vlastnosti - rovnako sa prejavujú v reči i na fyziologickom výraze tela. Chlap má byť veľký a silný a žena tenká a krásna. Na základe tejto spoločenskej poučky sa vo fitkách generujú sérioví alfa-amci, každý jeden macho, svalnatí, alebo tuční - v každom prípade obrovskí, akoby si kompenzovali svoju vnútornú malosť a chceli ňou zaplniť svet. Ako ich protiklady zasa preštylizované bábiky, ktoré sú v tomto duchu za každú cenu trendy a výzorom aj osobnosťou majú bližšie k výkladovej figuríne než k ľudskej bytosti. Tešiť sa zlomyseľne, že tieto dve nové pohlavia budú spolu navzájom trpieť je predčasné. Trpieť ich musíme všetci.

Fitko, univerzálna zábava s colou v multiplexe, alebo pri filme na dí-ví-dí, neskutočne zábavné párty, tri mobily v rukách, naleštené a čo najväčšie auto - to je v podstate ich celý malý (čítaj obmedzený - myšlienkovo, tematicky, životne) svet. Nad tým všetkým sa vznáša rádioaktívny oblak kvantitatívnosti - celý svoj život a rovnako aj životy druhých súťaživo merajú v porovnávacích veličinách: väčší, dlhší, lepší, silnejší, bohatší, výkonnejší, efektívnejší, rýchlejší, drsnejší, tvrdší, prefíkanejší... Viac než ľudí svojim správaním pripomínajú kobylky - kde zaútočia, tam všetko zožerú a zamoria svojim odpadom. Arogancia je krvou, ktorá im koluje v žilách - hovoríme presne o tých existenciách, ktoré neberú ohľad na druhých ľudí, veď "prečo by mali?!", vyhadzujú smeti z okna auta "no a čo?!", nemajú štipku súcitu, ľútosti, pochopenia pre menej šťastných "čo ma po nich!". Sú to individualisti ktorí myslia výlučne na seba a hrabú pre seba veď "šéci to robia, néni som sprostý, aby som to nérobil aj ja!".

Sú to tí ľudia, ktorí ťa v kine otravujú čo najhlučnejším chrúmaním pukancov, alebo verejným dávaním najavo ako sa im páči alebo nepáči, teda "či je film dobrý, alebo je to taká somarina", nepochybne aj komentujú dej a ak im zazvoní telefón, celé kino musí vedieť, aké nemierne dôležité majú svoje problémy a kde sa majú s Janom stretnúť a o koľkej. To, že vedľa nich sedí sto ďalších spoludivákov, ktorí si zaplatili rovnakú sumu za to, aby mohli nerušene pozerať film a prípadne zdieľať zážitok - je úplne nepodstatné, ich práca je "najdôležitejšia na svete", šéfovi "musíme" zdvihnúť, pretože sme "nenahraditeľní" a keby nie, tak sa zosype celá naša firma a nadôvažok i svet. A svet bez nás ani nemusí byť!

Všetky tieto neduhy sú však v dnešnom svete žiaduce - obetovať sa pre svoju prácu, byť univerzálny kancelársky robot, byť zastihnuteľný 24 hodín denne, byť flexibilný, mobilný (najlepšie po celom svete s odchodom do 5 minút), dravý, rýchly, výkonný a efektívny. Bohužiaľ, toto je vrstva, ktorá si zobrala k srdcu (ak nejaké má), to čo im opakujú neustále strážcovia demokracie - médiá, umelci ktorí porazili zlý komunizmus, politici: "Áno prejavujte svoj názor, vy ste dôležití, vy máte svoj hlas." Tupá masa, ktorá bude poslúchať a voliť tých, ktorí jej budú opakovať aká je úžasná a dôležitá - je vždy užitočná. Dôvod je v samotnej predošlej vete.

Masa otročí v industrial parkoch a business centrách a necháva sa vykrmovať fastfoodom v shopping city, oddychuje v centrách relaxu a pri rovnako konzumnej zábave v cinema palace. A sme doma - pri štandardnej kritike, ktorej je všade toľko, že nemá žiadnu váhu a snáď už ani zmysel. Keby si táto vrstva žila sama pre seba, snáď by sa dalo hovoriť o tichej tolerancii. No započúvajme sa do ich slovníka: "to néni normálne", "ja s tým nésúhlasím, mali by to zakázať", "ty si chorý, choď sa dať liečiť", "úchyláci, mali by ich zavrieť". Politický systém dneška (nebudem ho radšej ani nazývať tak ako sa nazýva sám, lebo by som prispel k pojmovému chaosu) definuje vládu väčšiny - tá vytvára zákony a pravidlá na svoj obraz a sama pre seba. Väčšina vytvára morálku, normu, škatuľky - do ktorých sa, či chce či nechce, musí vpratať celý svet. Normálni a nenormálni, zdraví a chorí, dobrí a zlí, bohatí a chudobní, múdri a sprostí.

Bola by to pekná otázka pre filozofa - akým spôsobom pristupovať k týmto ľuďom. Ako s nimi zápasiť, ako argumentovať, ako ich vzdelávať. Či im trpezlivo odpovedať na tie isté, donekonečna sa opakujúce otázky. Prispievať do každého nového fóra, kde sa snažia prezentovať svoje správne názory, svoju jedinú Pravdu, svoju normalitu. Keby mal na to človek čas a energiu. Alebo ich ignorovať, tváriť sa, že tu nie sú. Keby tak nemali právo voliť sebepodobných volov a diktovať nezmyselné zákony. Alebo ich dať utratiť v nejakej príhodnej svetovej vojne? Keby sa človek nebál, že so sebou znesú zo sveta aj všetko, čo na ňom ešte stojí za to.

Trpezlivo - poporiadku. Normalita je niečo, čo sa mení v každej dobe. Môžeme ju kľudne pokladať za aktuálnu módu. No to, čo je dobré pre jedného, nemusí byť dobré pre iného. To čo sa nepáči nám, na to sa nemusíme pozerať. To čo sa nepáči nám, nemusíme sami robiť. Ale nechajme to robiť druhých, ak sa nás to nijako nedotýka. Pripomína mi to situáciu - "ja nemám rád citrónový koláč, mali by ho zakázať". Možnosti sú predsa o tom, že si môžeme vyberať - zobrať, alebo nechať tak. Nie že vyberieme to čo je dobré pre nás a nanútime to všetkým.

Kto je pre nich chorý? Človek nie je stroj, nemožno ho opravovať, doktori nie sú všemocní a na každú chorobu nie je liek. Samozrejme, pilulková kultúra kráča ruka v ruke s korporátnou kultúrou - kde pokazené zdravie rovná sa útok zlých bacilov, ktoré treba povraždiť antibiotikami a čím skôr nastúpiť späť do pracovného procesu. Každý doktor, ktorý nemá príliš veľké ego (čo je sám o sebe paradox, mnohí doktori sa hrajú na arogantných bohov) to potvrdí. Medicína je experimentovanie, každý vyliečený pacient je prekvapenie. Kto sa hrá na to, že na chorobu A vždy zaberie liek B - žije v peknom technokratickom sne. Čím ďalej ľudstvo pokročilo v poznaní, zistilo, že mnohé z vecí ktoré pokladalo za choroby sú prirodzené a liečiť ich vôbec netreba. Kedysi za zdravú bola pokladaná bledosť a tučnota, za chorú masturbácia, homosexualita aj "prílišná chuť do života".

Argumentovať proti nálepkovaniu úchylkami ani neskúsim. Neviem čo to je úchylnosť ani úchylák. Úchylné sa mi zdá toto označenie. Nerozumiem procesu, na základe ktorého by mal byť človek takto zaradený. Robí to čo ja nerobím? Páči sa mu to čo sa mne nepáči? Pokladá za normálne niečo čo ja nie? Najbližšie v mojom slovníku je chrobák ucholak, ktorý vraj vlezie do ucha. Ba aj to je vraj povera.


Spoločné kúpanie národa v Gange

Naga Sadhu - Indickí nahí mystici
(Credits): Flickr - Allahabad Ardh Kumbhmela

Čínski ťahači člnov na rieke Shennong v provincii Badong
majú nahotu ako pracovný odev. Turisti samozrejme žasnú.

Vox populi - čo má kto v papuli

A ešte raz - tentoraz sa vrátim naspäť k "úchylnému, chorému a nenormálnemu nudizmu". Budem odpovedať priamo na myšlienky ktoré splodili hlávky Nových Slovákov - aj keď, občas sa na tieto výroky rád pozerám s akýmsi úchylným zaujatím poetikou škaredosti...

"Na moju argumentáciu, prečo potom títo vyznavači nudizmu nechodia nahí stále, nedržia svoj "štýl" vždy a všade, t. j. aj na ulici a či v zime, nevedeli dať odpoveď."

Nudizmus ako životný štýl. Mali by sme asi vymyslieť nové slovo pre argument, lebo toto, ktoré sme používali doteraz, sprofanovali média aj ich hviezdičky natoľko, že sa významovo skoro vôbec neodlišuje od slova "výrok". Argument nie je názor, nie je to, že povieme: A mne sa to nepáči! A argument nie je ani precedens, že ak niečo urobíme raz (v istej situácii), musíme to robiť po každý raz (v každej situácii). Ak je niečí životný štýl piť ovocné šťavy, to neznamená, že si v zime nemôže dať čaj. Alebo že by ich mal v lete piť nonstop - až kým sa nimi neutopí. Nudizmus ako životný štýl znamená, že istú časť dňa v príjemnom počasí, ak tak chceme, zvykneme stráviť bez šiat. Prečo by to malo znamenať "vždy a všade"? Odkiaľ sa vôbec tento imperatív berie? Možno niektorí úbožiaci naozaj pokladajú životný štýl za extrémizmus - a ak je ich štýl xxx (doplň renomovanú značku), tak nosia všetko len od xxx, aj keby im v topánkach od xxx opuchli nohy, aj keby u yyy videli niečo stokrát krajšie - lebo xxx je ich štýl!

"Nemám pocit, že by som svoje intímne časti potrebovala odhaľovať na verejnosti a nemám potrebu mať opálené prsia a pod. Vysvetli mi, k čomu to potrebuješ, ak chodíš drvivú väčšinu roka oblečená? Myslím, že ľudstvo osprostieva úplne a snaží sa mnohé veci prezentovať ako normálne."

Nudizmus je nezmyselný. A je normálne rozdeľovať veci na normálne a nenormálne? Ľudia ktorí obľubujú takto všetko hodnotiť a rozdeľovať, obvykle majú aj patent na normalitu, jednoducho vedia čo je pre nich, pre druhých a pre celý svet najlepšie. Nuž milá anonymná pani, a načo sa potom milióny textilákov opaľujú (hoci aj s plavkami), ak musia drvivú časť roka - do zamestnania, do kina, do divadla, do reštaurácie - chodiť oblečení? Načo si opaľujú nohy a ruky a bruchá? Naviac - bronz aj tak cez zimu zlezie. Budem taký drzý a odpoviem: Ak je to už len pre tých pár hodín v posteli - aby vyzerali pekní keď sú nahí (podľa toho, čo si zadefinovali ako krásu), aby nevyzerali ako zle poskladané puzzle. A možno len preto, že sa cítia slobodnejšie, uvoľnene a príjemne bez omíňajúcich šiat. Tak ako si vyzujeme topánky, keď nás po celodennom pochode tlačia, tak si vyzliekame zaparené spodné prádlo.

"Ale aj mne vadí keď vidím na normálnej pláži ženy bez podprseniek. Keď sa chcú byť bez plaviek nech idú na nudapláž a keď sa chcú len opáliť aj na prsiach (ako mi to niektorí zdôvodňujú) nech sa opaľujú doma na dvore... môj názor."

Nudizmus za plot. Popri tom sa mi vybavuje ďalší krásny výrok - staršej pani, ktorá zahriakla nespratnú devu, odhalenú na textiláckej pláži viac než káže normovaná slušnosť: "Oblečte sa, sú tu deti!" Nie, ženy nemajú prsia. A aj muži ich nemajú a preto nenosia podprsenky. Ženy nemajú vagínu, muži nemajú penis ani vajcia a nikto nemá zadok. Pre ochranu našich detí. Zajatí v ďalšej buržoáznej fóbii - z pedofílie - pokladáme deti za asexuálne neviniatka - a nie za stvorenia učiace sa zvedavosťou (ktorá nepozná žiadne umelé spoločenské zábrany), neobvykle kruté, nepoznajúce spoločenskú dohodu "ja neurobím tebe, čo ty neurobiš mne", naviac priame a úprimné. A práve tento nepoškvrnený obraz obávam sa stimuluje pedofíliu - lebo to zakázané je samozrejme najpríťažlivejšie, toho nedotknuteľného sa skoro každý chce dotknúť (len mnohí majú strach). Čo tak zamyslieť sa, či pedofil nejde ani tak po dieťati ako objekte, ale po tej aure, maske nevinnosti a bezbrannosti, spoločenskej úlohe, ktorá je okolo neho vytvorená. I tu funguje staré dobré štiepenie - násilníci vždy potrebujú obete, bezbrannosť si koleduje o napadnutie.

I v období dospievania a dospelosti spoločenská hra na zahaľovanie a zakazovanie plodí množstvo eroticky nesmierne nabitej príťažlivosti, vzrušenia - i násilných sexuálnych aktov. Ako sa môže vyvinúť zdravý človek, keď je mu až do oficiálnej dospelosti v osemnástich odopieraný akýkoľvek pohľad na nahé telo, akékoľvek informácie o sexualite - ktorých skreslenú podobu si musí hľadať pokútne? V pirátskom porne a slintavých rozhovoroch s rovesníkmi, ktoré sú od reality na hony vzdialené. Prečo pokladáme za ideál, keď mláďa čo do najneskoršieho veku verí že deti nosí bocian? Kedy vysvetlíme deťom (slovami inej nudistky), že "ľudské telo je také aké je"? Dievčatám nič nechýba, chlapci nemajú nič naviac.

Obľúbená americká fráza hovorí: "Nevadí mi to, keď to robia za zatvorenými dverami, v súkromí." Buzeranti, nudisti, tí ktorí sa tetujú, veriaci. Ale kto kedy vymyslel, že ľudskú podstatu treba zamknúť do súkromia? Prečo nemôžeme vonku prezentovať kto naozaj sme? Kto si dovolil nariadiť, že na uliciach sa budú nosiť šaty - prečo to nie je naopak? Povinný nudizmus a obliekanie len za zavretými dverami? Je len ďalším výstrelkom strednej vrstvy odkazovať ľudí niekam. Choď sa sťažovať na lampáreň, choď si to nájsť na internet, choď kamsi na nudapláž. To že v každom meste a obci nemajú jedno nudistické a jedno textilácke jazero, ani to, že textiláci postupne vytláčajú nudistov z pláži rozdelených len tichou zaužívanou dohodou - ich nezaujíma. Podľa obľúbenej frázy odvetia: "To je ich problém." Lenže pri tejto fráze sa končia všetky spoločenské dohody. Zastrelím ťa? Tvoj problém? Umrieš? Tvoj problém. Máš rakovinu? Tvoj problém. Niečo nevieš? Tvoj problém. Potrebuješ pomôcť? Tvoj problém. Nevieš kam ísť? Tvoj problém. Načo sa ešte hrať na spoločenstvo?

"Myslím si, že nudizmus by mal byť zakázaný pretože obnažovať vlastné telo... no neviem neviem... niekomu sa to možno páči, ale mne osobne nie."

Zakážte nudizmus! Samozrejme - "to čo sa nepáči mne, nemalo by sa páčiť nikomu" - a malo by sa to zakázať. Na margo spoločenskej dohody - predstavme si svet, kde by bolo zakázané všetko, čo sa niekomu - čo i len jednému človeku na Zemi - nepáči. Obávam sa, že by tu nebolo nič. A nikto.

"Za našich mladých čias sa to nemohlo stať, my sme bojovali a vy sa teraz odhaľujete, no pfuj!"

Nudizmus ako zhýralosť. A teda ešte raz... (aj keď si už nie som istý, či toto niekto myslí vážne, alebo je to vtip. Potom veľmi podarený.)

Záhadné "to"

Nakoniec sa uznesieme, s príslovečnou kapitalistickou ignoranciou, že ten kto sa chce vyzliecť, nech si hľadá a nájde nejaké miesto, kde nebude nikomu vadiť. Na vrchol pyramídy hanby, ako čerešničku na torte, mi zostáva len umiestniť scény z ľudovej komédie Slunce, seno, erotika. Nudistická pláž je po túto značku, ale za tou značkou sa už môžme zasa slobodne obliecť a slobodne sa hanbiť. Manželka kričí: "Táto, ty seš hlavička!" A sused: "Ty seš takovej vůl!" Nuž, ale tento článok nechcem predniesť len ako bitku vo vojne o nejakú fiktívnu nudistickú pláž.

Práve iracionálna povaha veci, strach o nejaké heterosexuálne buržoázne "to", ktoré nesmieme ukázať, ba čo viac, ktoré by sa snáď poškodilo keby ho niekto uvidel - je najdráždivejšia časť problému. To že vôbec nejaký problém je, tam kde by pri všetkom zdravom rozume a oduševnení nemal byť. Čo je to to starostlivo skrývané "to"? "To" ukryté pod plavkami, spodkami a vrstvami šiat? Je to fyzické "to"? Ale veď všetci vieme, že je tam vták - malý, veľký, tmavý, svetlý, obrezaný, neobrezaný, prepichnutý, neprepichnutý, v hniezde, alebo na kameni a obvykle na vajciach. Alebo vagína - ktorú nejdem poeticky opisovať, lebo nerád rozprávam o tom, o čom nič neviem. Nuž ale keď všetci vieme čo sa tam skrýva, tak prečo sa hrať na to, že to nevieme? Aha čo mám v ruke! Svoju dlaň...

Možno je to tajomné "to" nehmotnej povahy. Abstraktné, duchovné, virtuálne "to". Možno je to svätý duch pohlavných orgánov. Intimita sama - par definition. Vidím pantomimickú scénu - dav ľudí nesie čosi na rukách nad hlavami - aj keď divák nič nevidí, všetci tam niečo tušíme - lebo to vyzerá tak, že niečo nesú. Nad povahou tohto kultúrneho fenoménu rozmýšľam každý raz, čo prechádzam okolo ihriska, alebo pláže. Ako hystericky hľadáme prezliekacie kabínky, ako sa ukrývame za siedmimi stromami a siedmimi papraďami, keď sa chceme prezliecť zo spodného prádla do plaviek a naspäť. Ako si chalani na ihrisku pred futbalom naťahujú tričko až pod kolená, aby si nikým rovnakého ani opačného pohlavia nevidení mohli prezliecť slipy. Ako sa na plavárni zababušia do uteráka, aby ani na tri sekundy nikto nezahliadol ich obnažený zadok, alebo nedajbože predok. Ako sa sprchujú od chlórovanej vody v plavkách a potajomky zasunutá ruka nenápadne mydlí intímne partie. Akoby "uvidieť" ich penis bolo horšie, ako keby im ho ktosi odhryzol. Akoby "uvidieť" ich penis bolelo. Akoby "to" tam bolo skazené, nedobré, nepatričné a pozerať sa na to ešte strašnejšie.

S pamäťou upriamenou na tieto neskutočne "živé zážitky" - keď mám pocit, že som ako pozemšťan pozorujúci obyčaje ufónov, alebo nejakých doteraz neobjavených zvieratiek - už len znudene zazerám na štvorčeky v televíznych programoch, čierne obdĺžničky v novinách, alebo figové listy umiestnené strategicky na príliš hambatých sochách. Chránime oči našich detí - hlavne že môžu mať 3 dioptrie od nepretržitého strieľania v počítačových hrách, chránime morálny vývoj mládeže - tak ako v Amerike, kde sa dvanásťročný môže slobodne pozerať na popravu vo filme či v televízii, vystrieľat dedinu vo virtuálnej realite, šestnásťročný môže šoférovať auto, ale až osemnásťročný sa smie pozrieť na nahé prsia herečky...

Schizma "násilie áno, nahota nie" vo virtuálnom (vizuálnom) priestore - si akosi koleduje o paradox - úplne reálny: násilná sexualita a sexuálne násilie. Neučíme sa nežným, láskavým, príjemným dotykom, slovám, ani spôsobom - vyrastáme so zmyslami upriamenými na násilie a je teda jasné, prečo hrubosť, agresivitu a aroganciu opakujeme, zanášame a pečatíme vo všetkých sférach života. Nechcem viac morálne kázať o násilí v televízii - istá miera obrnenia a schopnosti narábať so silou je potrebná (veď o tom práve píšem, nepozerať sa a tváriť sa že nevidíme zlé je horšie než zlé uvidieť, rozpoznať ho a vedieť sa mu postaviť) - ale malo by byť vyvážené schopnosťou pracovať s jemnosťou a prejavovať vrúcne a pozitívne náklonnosť, lásku i priateľstvo.

Prečo je teda sexualita a nahota neustále v putách? Nuž, je to prírodná sila. Podobne ako živly, ktoré vyvracajú stromy, odplavujú domy, spaľujú a trasú - je nepredvídateľná, nevypočítateľná, nekontrolovateľná. A to nijako nesedí do nášho desaťročného plánu na budovanie vyspelej trhovej vykalkulovanej spoločnosti - stroja, ktorý má byť funkčný, ovládateľný a opraviteľný.

Pre zdravie, pohodlie a pôžitok

V rámci správneho slovenského poradia, posťažoval som si, zanadával a teraz k veci - dôvody prečo byť nudistom či naturistom. Ale... prečo by som mal niekomu niečo zdôvodňovať? To už naša spoločnosť dospela tak ďaleko, že pre každý nenormovaný, nezaradený, nevypočítaeľný krok by som mal uvádzať ospravedlnenie? Obvykle, keď sa ma spýtajú prečo sa kúpem bez plaviek, poviem im: "A vy sa prečo kúpete v plavkách?" A prečo sa ma vôbec pýtajú? Nikomu pri tom neubližujem - nemám vo zvyku ľuďom vŕtať koleno keď si stiahnem spodky - ani pri tom nikomu oplzlo nenadávam (pokiaľ si nado mnou nešúcha v plavkách vtáka). Ďalšia odpoveď v príručke mladých svišťov znie: Nedá sa to vysvetliť, kým si to nevyskúšate. Áno, je to príjemné a oslobodzujúce - keď konečne môžem dať zo seba všetky šaty dole - čo sa nedá na ulici, ani doma, kde nebývam sám. Je neskutočne príjemný pocit ktorý si treba jednoducho zažiť - plávať nahý a nechať sa omývať vodou aj tam, kam obvykle nezatečie. Je príjemné nebyť v stiesnených plavkách, slniť sa s nezošnurovaným uvoľneným telom, ležať a hýbať sa aj športovať bez čohosi vlhkého a studeného na mne. Je príjemné keď mi svieti slnko na intímne partie - tak ako je to príjemné na ostatné časti tela. Len o trochu potešenia naviac.

Nepochybne, ten kto si to vyskúša, môže namietať: "Jediné čo som cítil je stres z toho, že som nahý a nemá sa to, že sa na mňa pozerajú (a hodnotia), dosť že som trémista, ešte si budem spôsobovať hanbu naviac?" A tento pocit zatieni všetko príjemné, ktoré by človek mohol zažiť. S takýmto stresom možno urobiť krátky proces - a asi jediný možný: Nemať ho. Buď sa tým človek bude zaoberať a stresovať sa, alebo nie. Nič viac a nič menej.

Popri fyzických pocitoch - je príjemné porušiť zaužívané normy, pravidlá, mravy - a nikomu pri tom neublížiť, neporušiť žiaden zmysluplný zákon. Nevyslobodzujeme len telo z plaviek, ale i ducha a dušu človeka z nezmyslov - hanby, normality, sklieštenosti. Ak sa niekto pýta, či nestačí vyzliecť si šaty, či už ten malý kus plaviek, alebo spodného prádla (v poslednej dobe skutočne malý) urobí taký veľký rozdiel? Urobí. Kým mám rifle a kabát, alebo i slipy - stále sa hrám na civilizáciu, spoločnosť, etiketu, maškarný bál s maskami, vymyslenú moralitu. O jeden kus odevu menej - a som to už naozaj iba ja - taký aký som sa narodil. O nič viac a o nič menej. Ten posledný kus prádla je hranicou, ktorá rozdeľuje to či som XY, občan štátu Z, svoja trieda - a to že som človek, že som tvor aj (nie len) sexuálny, že mám pohlavné orgány, že vnímam svoje telo v úplnosti. V nahote sa skrýva dnes už takmer nezažiteľná rovnosť - bezdomovec i burzový maklér, učiteľ i žiak, kolega i šéf, politik i volič, policajt aj zlodej - všetci vyzerajú rovnako. Starší - mladší, škaredší i krajší - podľa toho, ako to kto vníma a kategorizuje. Je to práve vecou vnímania - či si len vyzlečieme šaty, či si vyzlečieme šaty "exponujeme sa" a budeme odhalení, nahí a videní, alebo sa vyzlečieme a spolu so šatami stiahneme aj pomyselné spoločenské úlohy. Pocit oslobodenia si musíme dopriať sami.

Kým nudizmus predstavuje "bytie nahý", "ukazovanie sa nahý" a "praktikovanie nahoty" - nahota pre nahotu, pre pocit z nahoty, pre zažitie nahoty - naproti tomu, vo svojich počiatkoch sa rozvíjalo hnutie obnažovania sa pod názovom naturizmus. Tento je odvodený od slova príroda - čo symbolizuje návrat človeka k prirodzenosti, k užšiemu spojeniu s prírodou v mnohých oblastiach, životu bez spoločenských masiek, ekologicky, nenásilne a v najprísnejšom poňatí vegetariánsky. Nepochybne ešte žijú ľudia, ktorí vyznávajú tieto pevné princípy, no ozajstná masová nahota má naozaj odôvodnenia a podobu už len čistého nudizmu, ktorý môže byť vzdialený, alebo bližší pôvodnej naturistickej myšlienke. Stále ju však môžeme mať na pamäti.

Popri príjemnosti a oslobodení, prípadne praktických dôvodoch (opáliť sa celý) a svetonázorových ideáloch - pre každého človeka bez výhrad platí, že byť nahý je zdravé. Už len pozorovať, ako väčšina lekárov, ktorí tak strašne dbajú na zdravie celej spoločnosti mlčia v otázke používanie plaviek, ktoré nemajú ochrannú, ani zdravotnú, ani estetickú funkciu - sú len prežitkom premoralizovaných časov strednej triedy. Ležať v suchých plavkách na slnku spôsobuje prehrievanie genitálii, ležať v mokrých plavkách na slnku naviac i zaparenie - prostredie absolútne neprirodzené pre telo (narušujú sa prirodzené termoregulačné procesy, ktoré vyžadujú voľné genitálie) a zároveň prostredie veľmi vyhovujúce baktériám, pliesniam, či pohlavným chorobám. Plavky sú ako sklenník nad zeleninou - aj keď záhradka ktorú si pestujeme, nie je nič pekné a konzumné. A neobstojí tvrdenie, že "keby to bolo škodlivé, tak by to zakázali". A kto prosím pekne? Doktori, ktorí sú rovnako úchylne morálni a kresťanskí, ako ich pacienti? Alebo politici, ktorí splnia čo väčšine na očiach vidia - a radšej sa zoberajú tým či zakázať nemorálny nudizmus? Keď sú všetci zamestnaní brojením proti nahote, kto má skúmať, či je zdravé obliekanie?

Nikto pritom nikoho nenúti vyzliekať sa keď je zima. Ale zbytočne upnuté oblečenie je pre telo stresujúce, spodné prádlo o to viac, že stiesňuje veľmi citlivú časť tela. Telo si dosť vytrpí celodenným nosením spoločensky, módne či korporátne vyhovujúceho odevu - prečo mu nedopriať na oplátku uvoľnenie? A mokré plavky - vyrobené výlučne zo syntetických materiálov - sú zo zdravotného hľadiska nielen úplný nezmysel, ale (ne)pohodlná cesta k impotencii, infekcii, alebo peknému dizajnovanému zápalu. Zahalení od hlavy po päty v premočenej gume sa predsa nepromenádujeme po svete - prečo to robíme svojim "rodinným pokladom"?

Kým kúpaliská, jazerá a lúky sú predsa len dostatočne širokým priestorom pre uskutočnenie svojich vízii o pozemskom raji - s figovým listom, žihľavovým, alebo bez - omnoho mrazivejší konflikt sa odohráva na miestach užšej socializácie - paradoxne práve v rozpálených saunách. Západní turisti ktorí prichádzajú do škandinávskych krajín a Ruska - miest pôvodu sáun a baní (nie takých na zlato, ale skoro ako naša vaňa) - píšu zhrozené cestopisy, kde vykresľujú svoje strašidelné útrapy - ani nie tak v neobvykle rozhorúčených zruboch, kde sa všetci šľahajú brezovými haluzami, ale to, že sú tam všetci pospolu holí - a čuduj sa svete, niekedy i obe pohlavia. Našťastie, to sú krajiny, kde plavkového zakomplexovanca vyženú kadeľahšie - pretože kultúra saunovania vznikla ako spôsob očisty, uvoľnenia - s čím sú akékoľvek gumové odevy v priamom rozpore. Saunovať sa v plavkách je nezmyselné, škodlivé a "nenormálne".


Vo Fínsku či Rusku sa to napriek zime robí takto
(Credits): Wikipedia - Пётр Иванов

Ostrý prechod z horúčavy do mrazu naštartuje imunitu
(Credits): Wikipedia - Flickr - Lauri Väin

A aj u susedov sa začína pestovať otužilosť
(Credits): Wikipedia - Saunista

Tak ako je absurdné niekomu vysvetľovať, prečo sa vyzliecť, tak je týmto ľudkom ťažko vysvetliť, prečo by sa mali spolu hanbiť - keď sa nehanbia. Hanba je pocit, a ten nevysvetlíte. Mužské telá (alebo ženské) sú viacmenej rovnaké (v podobnom veku) a teda nie je dôvod vidieť v ich ukazovaní - celých, alebo o desať štvorcových centrimetrov menej - niečo neobvyklé, strašidelné, alebo hanebné. A telo opačného pohlavia tak či tak človek uvidí v posteli, tak prečo sa tváriť, ako keby nebolo. V tejto kultúre nemajú problém vyzliecť sa, vliezť do búdky, potiť sa spolu (a voňať, či páchnuť) a nahí naskákať do jazera. Či priatelia, kolegovia - často sa takto udejú aj (medzi)firemné rokovania - alebo celá rodina. Áno to znamená mama, oco, deti - všetci spoločne bez šiat. Bez toho, aby čo i len pomysleli na nejakú "úchylnosť", "nenormalitu", alebo sexuálne presahy. Telo je telo, bývame v ňom celý život, prečo si v súvislosti s ním vyvolávať sociálne fóbie. Keď už sme pri tom - parafrázujem jeden slogan: "homosexualita nie je choroba, homofóbia áno". V tomto prípade "gymnos" (nahota) nie je úchylka, ale "gymnofóbia" (strach z nahoty - svojej či cudzej) - je. Prinajmenšom choroba - aj keď spoločensky vybudovaná.

Zaujímavé je ohliadnuť sa naspäť za prvotnou funkciou obliekania - pragmatickou ochranou proti chladu. Sú to práve kultúry studeného severu, veľkú časť roka zamrznutého, ktoré sa vedia v príhodný čas vyzliecť a takto sa socializovať. Nemajú zábrany vybehnúť z rozpáleného domčeka a naskákať cez dieru v ľade do vody - a určite im to nie je na škodu. Nevidia v tom žiaden problém, zvrátenosť - a možno preto je ich postoj k telu, nahote i sexualite omnoho prirodzenejší, menej kŕčovitý a znetvorený do rôznych podôb sexuálneho násilia, než ten prudérne slovenský, či americký. Nezaoberať sa toľko tým, či sme videní, alebo nie, mohli by sme množstvo času venovať užitočnejším a zdravším činnostiam i myšlienkam.


Z horúcej sauny, do ľadovej vody

Pôžitok prirodzenosti a slobody
(Credits): Wikipedia - Flickr - Anna i Adria (diluvi.com)

Liečivá termálna voda a zdravá nahota

Tu nemožno inak, než tvrdo presadzovať svoje a posielať plavkáčov zo sauny preč. Nielen že extrémnym teplom v spojení s premočenou tesnou gumou vyslovene škodia svojim pohlavným orgánom a celému telu, čím dosahujú pravý opak toho na čo sa saunovanie praktizuje - pre zdravie - ale škodia aj druhým ľuďom, ktorí s nimi saunu zdieľajú. V teple a vlhku, pod nepriepustným umelým plášťom sa množia choroboplodné zárodky, ktoré zanechávajú po laviaciach, na stenách a i na podlahe - a obdarúvajú nimi druhých. Keď si chceš ubližovať, spôsobiť si impotenciu, alebo infekciu (sauna v oblečení je ten najjednoduchší spôsob), prosím, ale nevidím dôvod, prečo by si mal nakaziť aj mňa. Kým na kúpalisku môže platiť slobodná voľba, v saune pre oblečenie platí: nikdy. Obzvlášť smutné je pozerať sa na to, že v mnohých moderných aquaparkoch sa táto rodinná plavkosaunovacia kultúra stredných vrstiev rozmohla - a rodičia takto ťahajú do horúceho i vlhkého prostredia malé deti, ktorým tak môžu spôsobiť do ďalšieho života nesmiernu škodu. A že z toho, kto by sa v saune nebodaj vyzliekol - spravia toho "úchylného".


Niekde je spoločná nahota oboch pohlaví úplne prirodzená
(Credits): Wikipedia - Studi85

Kde sa hanbia, použijú uteráky a plachty, nie však plavky
(Credits): Wikipedia - Therme Erding

Alebo sa rozdelia podľa pohlaví, ktoré sú na rovnaké telá zvyknuté
(Credits): Wikipedia - Fotothek: Eugen Nosko

To mi veľmi pripomína opice, ktoré dostali do rúk diaľkový ovládač. Najprv si ho strčia do úst a keď sa nedá zjesť, plesnú ho o zem. Nedokážu v ňom vidieť funkciu ani hodnotu - ba ani cenu - lebo to je niečo, čo nie je z ich sveta a ani tam nepatrí. Tak sa aj súčasná buržoázia chytila starých zvykov - od náboženstva po kultúru tela. Barbarsky, masovo, morálne a teda bez pôvodného zmyslu - často s úplne opačným efektom, než bol ten zamýšľaný. Namiesto plávania, slnenia a saunovania pre zdravie si tak spôsobujú choroby. Hlavne že sme zabránili verejnému pohoršeniu. Tu platí staré osvedčené (čo sa naučíme už v detstve) - ak to nevieš používať, nechytaj sa toho, lebo si môžeš ublížiť. A samozrejme - nezakazuj to ľuďom, ktorí možno vedia ako s tým zachádzať, ktorým to môže byť ku prospechu. Kým sme krpci, nemáme sa k žehličke približovať. Vieme prečo. Ale nezakazujeme mame, aby ju používala sama. Vieme prečo.

Ak chceme niečo zakazovať, tak to, čo sa netýka len osobnej voľby človeka a dôsledkov pre neho samého, ale aj ostatných ľudí - fajčenie (tak, že ním obťažujeme druhých ľudí), produkciu smogu (ktorý musíme dýchať všetci) a oblečené saunovanie - ktorým často škodíme svojim deťom, aj vytvárame aj nehygienické prostredie druhým ľuďom. Na plážach sú to rovnako spravidla textiláci a nie naturisti, ktorí si neodnesnú svoj odpad, ale rozhadzujú ho pre potešenie všetkých okolo seba, znepríjemňujú oddych všetkým tým, že si z auta vytiahnú metrový reproduktor a púšťajú inšpirujúce tuc-tuc do krajiny, alebo že vytláčajú "holých" niekde inde (kam, to je už ich problém), aby sa na nich nemuseli pozerať a aby nekazili ich deti.

Tam chodia len dôchodcovia a buzeranti

Ťažko namietať voči tomuto faktu. Áno, drvivá väčšina obyvateľov nudapláži sú buď dôchodcovia (ak chcete vidieť čo robí váš učiteľ vo voľnom čase, to je to miesto) - lebo sa už nemajú za čo hanbiť, nemajú čo stratiť, nestrácajú čas odkladaním príjemných vecí na inokedy - alebo teplí, lebo tí majú akosi od prírody bližšie k tomu prekračovať nezmyselné normy a objavovať ako robiť veci inak. To neznamená, že sa medzi nimi nikdy neobjaví heterosexuálny párik.

To prečo má väčšina ľudí (ktorí prekonali moralizujúce zábrany) strach vojsť medzi nudistov som si zažil sám. Tie prvotné obavy korenia v predstave, že nudisti sú uzavretá sekta, kde budeme pôsobiť ako rušivé teleso, kde sa všetci po nás budú pozerať a budú spolu komunikovať tajomnými signálmi. Áno budú sa pozerať kto prišiel - niektorí zvedavo, zaujate, iní z čisto živočíšneho popudu - kto sa dostáva do mojej blízkosti a či som pred ním v bezpečí. Nie je lepší liek, ako pozorovať to z opačnej strany. Napríklad prísť na nudpláž ako prvý. Prejsť sa pomedzi záplavu pozerajúcich sa ľudí môže byť frustrujúce - prečo teda neprísť hneď ráno a pozerať sa ako prichádzajú druhí - vymeniť si úlohu. Tak si človek nepríde ani ako votrelec, zistí, že tí ľudia sa rozprávajú, jedia, kúpu sa, alebo len tak ležia - a vôbec, že sa nič nedeje, ba dokonca, že sa každý stará sám o seba - a teda nudisti nie sú žiadna uzavretá komunita, niekedy vôbec žiadna komunita. Ak je to naopak to, čo človek hľadá, určite existujú medzi nimi skupinky, ale dostať sa medzi nich je tak ťažké, ako doprostred hocakej inej komunity. Na začiatku sa vždy treba prihovoriť - alebo nechať sa osloviť.

Ďalšie zábrany pramenia v komplexe zo svojho nedokonalého tela. Áno, ľudské telo je nedokonalé, lebo je ľudské. Každý má nejaké to znamienko, jazvu, bradavicu, prevísajúci vankúšik, alebo priveľké bradavky, primalé prsia, o diverzite mužského prirodzenia sa nejdem ani rozširovať. Každý má svoj komplex a tak ako sa my bojíme, či nás druhí nehodnotia, tak sa druhí boja, či ich nehodnotíme. Ja som zvedavý čo si myslíš ty a ty si zvedavý čo si myslím o tebe ja - to je fakt, o ktorom sa až na výnimky priam nedá pochybovať. Tento všetkým spoločný a pritom individuálne prežívaný strach, i vlastníctvo komplexov - nás spája a istým spôsobom oslobodzuje - stavia nás do rovnosti. Práve staré, zošúverené a kypré telá babiek a dedkov naturistov môžu byť tou prelomovou hranicou, ktorá napomôže tomu-ktorému zanovitému junákovi, alebo ostýchavej pipke, aby sa medzi ostatných svojho druhu odvážili takí akí sú. Naturizmus nie je len (pre niektorých vôbec) "o krásnych telách, o sexe, myslení na sex a vnímaní tela ako sexuálneho objektu" - ale aj oslobodením sa z komplexov, tak ako sa oslobodzujeme zo šiat a morálnych noriem.

Pre pánsku časť populácie môže byť strašiakom medzi nudistickými makovicami práve to najpríjemnejšie - vábne devy, alebo mladíci - nakoľko ich vzrušenie je na rozdiel od povahy ženského tela vonkajšie, exponované a všetkým na očiach. No tak ako je "haha on je holý" spoločenským výmyslom (nahota = smiešne), tak je aj smiešnosť erekcie nezmyslom. Prečo by mala byť erekcia smiešna? Postavený vták je naopak radosťou, čo by zaň tisíce impotentných mužov dali - prečo by mal teda niekto mať komplex z toho, že mu (chvalabohu!) ten jeho funguje tak ako má? Postavený vták je pre niekoho hrozivý, pre iného vzrušujúci, príťažlivý, krásny, úžasný - ale prečo by mal byť smiešny? Je azda smiešne keď ohýbame ruky, kráčame, čúrame, kadíme, jeme, dýchame, alebo vykonávame akýkoľvek iný prirodzený fyziologický proces? Nuž, ak sa postaví, tak sa postaví, majme radosť že stojí. Ak sa niekomu postaví pri nás, potešme sa, že sme príťažliví, žiadúci a sexi (aj keď on nemusí byť príťažlivý pre nás). Tak ako sa postaví, tak sa raz aj uvoľní, prinajhoršom sa obrátime na brucho. Rozlišovať život (to čo je akceptovateľné pohľadom verejnosti i mládeže) na hardcore a softcore, tak ako porno, by bolo jeho znásilňovaním.


Úplne obyčaný život na pláži
(Credits): Blogspot - Diary of a Nudist

Priateľský rozhovor bez zábran a masiek

Spoločná zábava
(Credits): Blogspot - Diary of a Nudist

Smiech pri kontakte s nahotou a pohlavím (len nie našim, tam sú obvyklejšie slzy) je sociálny konštrukt. Zbaviac sa ho, uchránime sa pred jedným zo spôsobov ako na nás zaútočiť. Tu a tam sa zo sveta donesú správy, že niekde niekto niekoho ponižoval tým, že ho vyzliekol do naha. V kultúrach, kde je nahota tabu, je toto nepochybne trestom - pretože človek je naučený, že psychicky trpí, keď je nahý, nebodaj keď je vystavený pohľadom ďalších ľudí. Zdôrazňujem naučený. "Keď sa vyzlečieš, je to hanba, ľudia sa Ti budú smiať, lebo sa majú smiať, keď vidia niekoho vyzlečeného." Samozrejme, keď si jeden vsugeruje že nahota je utrpenie, potom možno človeka nahotou potrestať. Smiech ako reakciu pozorujem u ľudí práve v situáciách, v ktorých sa "máme smiať" - tak ako nás vychovali. Preto sa asi Brit nezasmeje nášmu vtipu a my zasa britskému. Každý má svoju skupinu situácií, na ktoré reaguje smiechom - dovolím si tvrdiť, že táto sa môže podľa jeho slobodnej vôle rozširovať, alebo zužovať. Niekto je naučený na láskavý humor, niekto na grotesku, niekto na absurdný, alebo čierny humor - a inému na vtipoch tohto druhu nemusí byť smiešne nič.

Keď zájdeme hlbšie ku koreňom prirodzenosti, smiech je jedna z možných reakcií (popri plači, hrôze, pocite trápnosti, bytí nesvoj) na nové, neobvyklé situácie. Niekedy dávno som bol divákom veľmi tvrdého filmu, plného krutosti a verne zobrazeného násilia - v miere ktorá bola za hranicou únosnosti mnohých ľudí. Veľká časť obecenstva túto novú situáciu riešila odchodom zo sály, o čosi menšia smiechom. Či je to násilie, erotika, alebo iná situácia, v ktorej sme nikdy neboli a nemáme v nej žiadny recept na použitie - to znamená že by sme sa cítili trápne, ohrozene, neistí si konateľom situácie, sebou a druhými (čo si kto myslí o kom) - smiech je spôsob, ako sa stať útočníkom a z objektu smiechu urobiť obeť. Tak pokútne víťazíme nad situáciou - neohrozujeme sa opačným rozložením síl. V prípade nahoty - ani jeden z nás nemusí byť útočníkom, ani obeťou - navzájom sa neohrozujeme. Samozrejme, je tu naháč, sme tu my - a "ostatní ľuďia" - ktorí sa na nás pozerajú a nevieme čo si myslia o nás, o naháčovi a o tom, že sme vedľa neho, či sme s ním spájaní a v akom duchu. Absurdné uvažovanie - ale v takejto situácii úplne zo života. Trápny smiech je v tomto pohľade asi tak namieste, ako prekrížené prsty, keď stúpime na puklinu v chodníku. Naučená povera, naučená rekacia - bez ohľadu na nezmyselnosť.

Norma, ktorá mňa osobne zaráža, je spoločenská fráza: "ženy sú pekné, slabé a pasívne, muži sú škaredí, silní a aktívni". Ťažko je sa zoberať nezmyslom a dokazovať, prečo nezmysel nie je pravda. Čo je zaujímavejšie, táto schizma vytvára tú povestnú nerovnoprávnosť, ktorú sa spoločenstvo ľudí stále usiluje odstrániť. Ženy chcú svoje práva, ale zároveň chcú isté výhody, ktoré muži nemajú (urob za mňa fyzicky náročnú prácu, otvor mi dvere, podrž mi kabát, uctievaj ma, nakupuj mi drahé darčeky, pekné šaty, šperky) - tým že robia zo seba bezbrannú krehkú kvetinku, o ktorú sa treba starať. Ticho mužmi manipulujú a prelievajú svoju silu na mužskú stranu - niet divu, že sa toľkokrát stávajú slabou, bezbrannou obeťou násilia. Ich utrpenie ma v tomto pohľade necháva chladným: Prestaň sa hrať na slabocha v jednom ohľade, nebudeš obeťou cudzej hrubej sily v druhom. Čo ma zaujíma, je časť tejto frázy hovoriaca o mužoch, ktorí sú vraj na rozdiel od "slabšieho pohlavia" škaredí, neestetickí, smrdia, sú hrubí a drsní - neupravenosť, divokosť a vulgárnosť sa u nich akosi toleruje. Kým v antike bolo ideálom krásy mužské telo, dnes je krása výlučne ženského rodu, tak ako je sila výlučne mužskou črtou.

Nahé mužské telo je smiešne, skomponované mimo ideálne krivky krásy, chlpaté (a preto smiešne a preto škaredé), nemusí byť štíhle - či už je svalnatý alebo tučný je to jedno - chlap nemusí byť pekný, môže mať kopu jaziev, kazov a nedokonalostí - lebo je to chlap. Toto obmedzené vnímanie ma ako príslušníka svoje orientácie zďaleka obchádza - pre všetky tie dôvody, prečo je pre niekoho chlap škaredý, je pre mňa pekný. Dokonca, i jeho kazy a nedokonalosti vnímam ako prídavky k sexappealu. Viem, že heterosexuálni muži majú z homosexuality ešte strašnejšiu a hlúpejšiu fóbiu, než z nahoty - no v podstate je pre nich každý teplý obdivovateľom (a zároveň nepredstavuje konkurenciu v love na opačné pohlavie), čo - či si to priznajú, alebo nie - šteklí ich ego, naštrbené nálepkou "škaredého stvorenia".

Dôvod prečo s tým začínam je, že napriek spoločenskej hre, muži ani zďaleka nevidia seba ako stroj. Sú tak zameraní na svoj vlastný povrch, ako na povrch sexuálnych objektov, ktoré pozorujú a lovia. Na jednej strane sa nesmierne hanbia, tvária sa, že sa na seba nepozerajú, dokonca zakričia povinné "fuj", keď sa pred nimi obnaží druhý chlap. Preto sa tak mnohí boja vstúpiť na nudapláž - musieť vidieť mnoho iných nahých chlapov - pretože sa naučili, že nahota druhých mužov sa im nemá páči, nesmie sa im páčiť, nesmú sa na ňu pozerať a "musia povedať fuj". Lebo muži sú škaredí - a vravia to všetci - ženy aj ostatní chlapi. Na druhej strane, zoberme si takú posilňovňu. Je to smiešny mikrosvet - kde sa tucty chlapov snažia vyzerať krajšie (aj keď to nazývajú drsnými slovami - mužnejšie, nabúchanejšie, svalnatejšie) - všetci sa hrajú že ich zaujíma koľko kíl zdvihnú a koľko centimetrov má v obvode ich biceps - ale pritom sa ustráchane, závistlivo a srkz-naskrz zvedavo pozerajú jeden po druhom, pričom sa tvária, že sa nepozerajú - lebo nie sú buzeranti, aby sa pozerali po druhých chlapoch. No v hĺbke duše nezaprú, že telo ich kamarátov je zdrojom ich vlastnej úzkosti, závisti i obdivu. Mužské telo má svoju vlastnú estetiku - či je to biceps, triceps, kvadriceps, alebo penis. Áno, aj v sprchách sa navzájom nenápadne pozorujú a porovnávajú. Mám primalý? Mám väčší ako on? Chcel by som mať taký veľký. To je ich každodenný márnivý strach i radosť. Keby všetok tento cirkus prestali skrývať a nechali ho otvorene diať sa, ušetrili by si komplexy i čas.

Súčasťou verejnej nahoty, kdekoľvek sa odohráva - je i jej estetická úloha. Chceme sa pozerať po druhých, chceme vidieť a musíme sa zmieriť s tým, že budeme videní. Tak ako sú oni pre nás erotickým objektom, tak my budeme pre nich. Patrí to k nudizmu a patrí to i k životu každého jedného človeka - bez ohľadu na pohlavie a orientáciu - zdrojom nášho sebavedomia, komplexov i zvedavosti je telo každého jedného, kto kedy prejde okolo nás.


Dať nahote dej - plážový zápas rugby - pre radosť.

Verejná nahota ako protest i osveta, spoločenská udalosť a oslava (Credits): Wikipedia - AnemoneProjectors

Byť na fotografii Spencera Tunicka je pre svetoznáme mestá česť.
Kto v záplave tiel rozpozná to svoje? Nahí sme jeden ako druhý.
(Credits): photography by - Spencer Tunick (reused from public domain)

Tajné poklady

Gymnofóbia v týchto rokoch zachvátila Slovensko ako epidémia - súvis vidím v liberálno-konzervatívnych cykloch, ktorými prechádza spoločnosť v podobe reakcie na predošlú generáciu (keď sa rodičia obliekali, ja sa budem vyzliekať a naopak), ale aj v tvorení sa spokojnej strednej vrstvy. Tá od dobroty nevie čo iné, ako vymýšľať si morálku a prudérnosť. No zdroj fóbie bude tiež v záhadných popudoch - ešte pred niekoľkými rokmi sa spoločenstvo zdalo byť na ceste k väčšej otvorenosti, akceptácii svojských záujmov a spôsobov života. Nahý som sa mohoo okúpať takmer na každom druhom jazere v okolí Bratislavy - a nebol som sám.

Nájsť si kdesi za mestom uprostred lesa miesto, kde sa môžem vyzliecť zo spoločenských hábov, objaviť čisté jazierko a okúpať sa nahý - považujem za splnený sen, za vymoženosť rozprávok a radosť takmer z iného sveta. A toto všetko bolo úplne reálne možné - bol to skrytý potenciál môjho mesta - tá pridaná hodnota jedinečnosti, ktorú dáva svojim obyvateľom a ktorú im neponúka žiadne iné miesto na Zemi. Plavárne, akvaparky, nákupné centrá, historické jadro, kiná, divadlá - to všetko možno nájsť (skoro) všade, avšak "skryté poklady", "obľúbené miesta", "výnimočné predispozície" - to sú architektonické prvky, ktoré nikto s diplomom navrhnúť nevie - treba ich hľadať a keď sa už raz objavia, mali by sa chrániť.

Dnes však so smútkom pozorujem, ako sa nudapláže vytesňujú buržoáznymi (čítaj textilnými, morálnymi, normálnymi) rodinami, "úchyláci" sú posielaní "niekde inde", odľahlé jazerá za mestom patriace všetkým sa premieňajú na oplotené súkromné pozemky so sociálnymi zariadeniami (najmä bufetmi s nanukmi a tuctovou tucavou hudbou), tobogánmi a chatkami, ktoré do vody z ktorej žijú vypúšťajú svoj vlastný odpad. Miesta, kde sa človek mohol dostať do kontaktu s prírodou, zažiť nedotknutosť civilizáciou, obnažiť sa zo svojej spoločenskej úlohy - ticho miznú pred veľkou vodou hlučnej, jedovato farebnej a zúfalo normálnej komercie.

Koexistenčný potenciál

Môžu raz nudisti a textiláci uzavrieť mier? Môže rozum uzavrieť mier s hlúposťou? Tak ako existujú agresívni textiláci, ktorí ako neoblomní katecheti šíria svoju predstavu o morálke, rodinné hodnoty a normy "čo je slušné", tak jestvujú aj agresívni nudisti, ktorí vo svojej blízkosti neznesú ani centimeter štvorcový textilu - a ctihodné rodiny so svojimi oplzlosťou dotknutými ratolesťami pošlú kade ľahšie. "Ak budete medzi nami, tak len bez plaviek." To nepredkladám ako výčitku, ale ako odstrašujúci fakt. Nech s ním každý naloží po svojom. Tak v "civilzovanom svete" vznikajú ohradené nudapláže - čo mi pripomína tvorenie hraníc nacionalistami. Odtiaľ-potiaľ Slováci a na druhej strane len tí ostatní. Pred plotom normálni a za plotom (v ohrade, ako v zoo) úchylní. Alebo z opačného pohľadu - pred plotom si nos čo chceš, no za plotom musíš byť povinne holý.

Najzaujímavejší je pre mňa aj tak tolerantný medzipriestor. Tam niekde na druhom brehu sú tí, ktorí chcú byť len oblečení a nevidieť medzi sebou žiadnu nahotu - a na našom si buď ako chceš. Ja sa vyzlečiem a ak nechceš, kľudne ostaň v plavkách (je to tvoje telo, tvoje zdravie, mňa sa to nedotýka) - a naopak - ja ostanem oblečený, ale ty sa vyzleč, ak ti je po vôli, nebudem ti brániť. Mne osobne nevadí pozrieť sa na textiláka. Nech sú okolo mňa - pokiaľ dokážu rešpektovať, že ja v žiadnych plavkách sedieť ani plávať nebudem. Aj keď mám hrču v hrdle z toho, keď si uvedomujem, že je ich okolo mňa čoraz viac... a až ich raz bude priveľa, kritické množstvo - a budú sa cítiť silní (že sú tak rovnakí a morálni) - bude po tolerancii. I bez toho, medzi oblečenou väčšinou sa toľko ľudí neodváži "provokovať" (hoci provokácia nie je úmyslom), ako v situácii, keď sa textilák ocitne vo väčšine vyzlečených. V prvom prípade, ak sú v dave voľajakí nerozhodní, radšej sa priklonia k "normálnym" - aby na nich nik neukazoval prstom, aby ich nik neohováral, nedajbože nezbil. V jednote je sila, vo svorke istota. Potom je snáď lepšia prísna segregácia.

Tak ako v prípade sexuálnych, alebo etnických menšín, aj v prípade naturizmu sa subkultúra z dôvodu neprijatia väčšinou uzatvára sama do seba, do svojho polosveta. Pre mnohých z nás je množstvo naturistických akcií, ktoré sa konajú aspoň v okolitých štátoch požehnaním. Tešíme sa, že sa rozrastajú čo do počtu miest i účastníkov. Ako ich pravidelný účastník sa však niekedy pýtam, čo to je za radosť - čo to je za nahotu - pobiehať holý v nejakej uzatvorenej budove, za vysokým a nepriehľadným múrom? O spojení s prírodou nie je ani reč. Akiste, moderný človek vymyslel úplne nové, často až surreálne spôsoby ako si vychutnávať vodu - a vždy je zdravšie a príjemnejšie kúpať sa bez plaviek. No stále je to akási "súkromná úchylka", skrývaná, ohradená, neverejná. Naturistická akcia - často zakomplexovaný, asexuálny, skoro kresťanský cirkus - kde ľudia pobiehajú s veľavýznamnou nahotou na tvári - nie je úspech. Úspech je, keď sa človek kúpe nahý a nestará sa o to, kto ho vidí a či je "správne byť nahý". Naopak, v nahote (a aj jej erotickom potenciáli) vidí príležitosť zažiť "zaujímavé nové veci", je otvorený tomu, že sa prostredníctvom neobvyklého zážitku aj niečo dozvie - o sebe, alebo o živote.

Ale ako som povedal - mne oblečení ľudia nevadia. Keď sa mi páčia, i tak ich vyzliekam očami - a oni... môžu si ma tými svojimi obliekať, ak ich v nich tak páli pohľad na moje prirodzenie. Alebo si môžu dať slnečné okuliare - všetko pre ich zdravie. Budem ticho rozmýšľať, čo je v ich pohľade na nahé telo - opačného či rovnakého pohlavia - tak nepríjemné, boľavé, strašné, znechucujúce a poburujúce. Budem snívať o tom, že si raz vyjdeme s partiou priateľov na polnočné kúpanie - a keďže nebudeme nikým videní, budeme môcť byť holí a nikomu to nebude vadiť. Plavky vo svojej podstate nemá nikto rád - ani tí, ktorí sa za ne bijú. Nebyť tak hanby a morálky... A keď si vyjdeme na jazero na poludnie, tí ktorí budeme mať plavky a budeme ich chcieť použiť - sa oblečieme, tí ktorí ich nebudeme mať, alebo ich nebudeme chcieť - si ich nedáme. A nič neobvyklé a prevratné sa pritom neudeje. Okúpeme sa.

*

Nasledujú linky na stránky mimo Dúhového mosta...

Na Slovensku sa o (veľmi tichú) obhajobu, osvetu aj aktivizáciu naturizmu pokúša
Asociácia slovenských naturistov,
výrazne živšia je česká naturistická komunita so svojim informačným portálom
Naturista.