7.0.04
Toto je verzia článku s obrázkami. Niektoré zobrazujú explicitné výjavy (NSFW) s historickou a umeleckou hodnotou, obsah niektorých môže mať spoločensky senzitívny charakter. Zobrazenie obrázkov na mobilných zariadeniach môže byť náročnejšie na stiahnuté dáta. Pre čisto textovú verziu klikni prosím sem.
***
Radikálne víly sú mimo-mainstreamová kvír komunita, ktorá má zámer vytvárať bezpečné priestory a prajúcu atmosféru pre plnohodnotné prijatie a sebavyjadrenie všetkých jednotlivcov. Snaží sa ponúknuť alternatívu k individualizmu, súťaživosti, agresivite, arogancii a samozrejme konzumerizmu - ktorými sú často presiaknuté LGBTQIA+ podniky a akcie, ako aj veľká časť gay subkultúry a spôsobov vyžitia. S nadhľadom prekračuje obvyklé "zdôvodnenia" - že "tak to je", "nedá sa to inak", "ľudia sú raz takí". Snaží sa nahradiť chlad, odcudzenosť a vyprázdnenosť uvedomelým praktizovaním nežného a láskavého zaobchádzania so sebou a s druhými, hľadaním pocitu blízkosti, vzájomnosti a sebaprijatia prostredníctvom zdieľania príbehov, skúseností a tiež schopností. Oživuje dnes už neraz ironický pojem "gay komunity" a vracia jej strateného komunitného ducha, pokúša sa ho priviesť na plnohodnotnú úroveň
* Slovo "faerie" sa kedysi v angličtine používalo aj ako označenie/nadávka pre homosexuála ("buzna"), obzvlášť jemného, citlivého, nemužného (podobne ako naše slovo "točka"). Tak ako iné hanlivé termíny (gay, faggot, queer), aj tento si komunita neskôr privlastnila pre seba [tzv. reclaiming], "obliekla" si ho s hrdosťou a vzala tak homofóbom vietor z plachiet.
Víly sa usilujú tvoriť nesektárske spoločenstvo bez ideológie, bez vodcov či guru a bez hierarchie. Individualitu nepotláčajú ale oslavujú - nie však bez ohľadu na druhých či na úkor komunity. Ako minorita v minorite, spoločnosť nekonformných osobností - pracuje s živou, bezprostrednou a viacnásobnou skúsenosťou s útlakom zo strany väčšiny. Preto sa snaží posúvať od demokratického (väčšinového) rozhodovania ku (prakticky náročnejšiemu) konsenzuálnemu [consensus], pomocou rôznych nástrojov - napríklad sociokracie. Častou formou organizácie je kruh – pestujúc tak zmysel pre postupnosť a trpezlivosť (nikoho nevynechať) – pričom každý jednotlivec má príležitosť sa prejaviť, vysloviť svoje pocity a priania bez toho aby musel bojovať o slovo. Paradoxnou črtou tejto identity je, že neexistuje jediná a všeobecne uznávaná definícia toho čo radikálne víly sú. Každý prináša svoju skúsenosť a predstavy, každý nový člen formuje spoločenstvo, pointou je načúvať si.
Víly sa stretávajú v permanentných útočiskách [sanctuaries] (najmä v rurálnych a prírode blízkych prostrediach), ale tiež na dočasných stretnutiach a akciách, niekedy aj v mestách. Útočiská sú vlastnené komunitou, spravované spoločne, každý tvorivo a dobrovoľne prispieva k ich podobe, ako aj k obsahu spoločných akcií. Zdieľanou hodnotou je "nesúdivosť" [non-judgementality], snaha prijať druhých takých akí sú, ako sa práve cítia, ako chcú byť videní, bez nálepiek, bez umelej sebacenzúry ("ako by to malo byť") a spoločenského tlaku na vtesnanie sa do očakávanej role. Mená [faerie name], role a podoby si víly vyberajú a menia tak často ako chcú – či je to nahota, kostýmy, fetiš, stereotypná mužnosť/ženskosť alebo rodová flexibilita. K životu víl patrí romantika i jej opak, sexualita či vzťahy, oboje, a hlavne živý priestor medzi nimi.
Víly prijímajú všetky identity bez súdenia, vrátane civilnej "obyčajnosti", ale zároveň sa navzájom podporujú prekonávať vzorce heteronormativity (vo výzore, komunikácií, spôsobe vzťahov, uchopení sexuality). Žiť bez stresu z toho ako chodíme, rozprávame, aké gestá robíme, ako nás vníma okolie, čo si o nás myslí. Ponúkajú priestor na vydýchnutie si zo stresu sebakontroly ("som dosť mužný?"), póz ("som dosť cool?"), súťaživosti ("som žiadaný?"), pre pochopenie a prijatie seba samých takých akí sme. Je predovšetkým komunitou tých "medzi", tých čo nezapadajú, tých čo sa nechcú definovať ako "normálni", tých čo vraj "robia hanbu", tých čo sa neboja vystúpiť z tieňa a byť videní v plnej svojej kráse. Hra s kostýmami, prevlekmi [drag], neraz absurdnými a vytvorenými z momentálneho popudu, je dobrovoľný ale výrazný prvok života víl. Kabaret [no-talent show] býva jedným z vrcholov programu spoločných akcií - oslavou rôznosti a hravosti kde každý, s čímkoľvek príde, nájde podporu a prijatie s láskou.
Veľmi výraznými témami a prvkami života víl sú vzťah k prírode a ekológia (svojpomocné hospodárenie, udržateľný spôsob života, permakultúra), ktorý sa naviac v podobe eklektických a neraz polovážnych-polohumorných rituálov (voľne inšpirovaných novopohanstvom, čarodejníctvom, šamanstvom) prelína do hravej, tvorivej a živej spirituality, avšak bez aspektov náboženstva, mimo dynamiky guru a nasledovníkov, či ezoterického sektárstva. Víly sa vymaňujú zo škatuľky gaya ako cynického racionalistu, ale aj z tradícií hierarchických a patriarchálnych mainstreamových náboženstiev. Gay nemusí znamenať len "neveriaci" - a spiritualita zasa môže mať zmysel pre humor i realitu. Víly neponúkajú akúsi "asexuálnu spiritualitu", ktorá by potláčala potreby "hriešneho" tela a vôbec zmysluplnosť hmotného sveta. Profánnosť sa snúbi s posvätnosťou.
Skutočná, úplná, citlivá sexualita je viditeľným a plnohodnotne prijímaným aspektom života radikálnych víl. Vychutnávajú si ju bez hanby, moralizovania, či prevzatých vzorcov a bez posudzovania druhých. Mnohé víly majú blízko k polyamorii, otvoreným vzťahom, či vzájomnému spoznávaniu sa mimo prísnych kategórií "na sex" a na "vzťah". Ako komunita sexualitou spoludefinovaných ľudí (homosexuáli) sa snažia túto doménu prijať ako náležitú a neodmysliteľnú súčasť života, s chuťou a radosťou [sex-positivity], znovuobjaviť ju tvorivo vo všetkých podobách, bez bezcitnosti a mechanickosti, s láskou a záujmom, s dôrazom na vzájomný súhlas, rešpekt k hraniciam, aj odvahu ich spytovať.
Popri iných navonok príťažlivých témach je ústrednou prepájajúcou udalosťou spoločných akcií rituál zdieľania emócií [heart-circle]. Sústredí sa na vyjadrenie bezprostredných pocitov [talking from the heart], nie výbušnú výmenu názorov. Pestuje nielen schopnosť rozprávať pred skupinou, ale aj trpezlivo načúvať [listening from the heart] bez súdenia, skákania do reči, reakcií, súperenia o slovo, či ohňostroja taktík ako sa zaskvieť a dominovať v skupine. Napriek zdanlivej náročnosti ho zvládajú aj plachí začiatočníci, napriek konkurencii "zábavnejších" workshopov sa na ňom zúčastňuje väčšina komunity a koná sa niekedy aj každodenne. Heart-circle má zásadný podiel na fungovaní komunity, urovnávaní konfliktov, ako aj budovaní konsenzuálneho nehierarchického spoločenstva zameraného na súcit, vzájomnú podporu, zdieľanie, transparentnosť, úprimnosť a pocitovú pravdivosť pred sebou aj druhými [heart-space] – nie na úspech, víťazstvo a dominanciu.
Kultúra komunity radikálnych víl sa zameriava na návrat queer ľudí do skutočného živého sveta, ozajstných medziľudských interakcií, mimo virtuálne reality. Uvedomiť si svoje prostredie, svoju skutočnosť, svoje pocity, svoju prítomnosť [presence], prítomnosť druhých – ktorých sa netreba báť, súperiť a bojovať s nimi, ba dokonca sa dá na nich s dôverou obrátiť aj s najintímnejšími témami. Spiritualita, sexualita, ľudské dotyky, dôverné rozhovory, bezprostredný kontakt s prírodou, heart-circle, rituály, oslavy, workshopy, každodenná práca, spoločné hostiny a ich príprava - navracajú človeka z hlavy do fyzického sveta tu a teraz, učia ho z neho neutekať, nebáť sa ho a tešiť sa z neho.
Radikálne víly sa stretli prvý krát v roku 1979. Niektorí z ich zakladateľov stáli už aj pri zrode samotnej LGBT identity a takisto aktivizmu. Uvedomili si však, že novonadobudnuté LGBT práva umožnili väčšine komunity utiecť do anonymity, za steny domov, do pohodlia vzťahov, partnerstiev a manželstiev imitujúcich heterosexuálov, do "normality", konzumu, do bezcitne prázdnej sexuality. Napríklad Harry Hay však neveril, že queer ľudia sú "okrem toho čo robia v posteli, takí istí ako všetci ostatní". Provokatívne odpovedal, že to čo robíme v posteli je asi jediné, čo máme s heterosexuálmi spoločné. Inak sme iní ľudia, ktorí majú špecifickú kolektívnu aj individuálnu skúsenosť, špecifické traumy, špecifické potreby, špecifické dary – ktorými môžeme väčšinu obohatiť, ak ich nebudeme ignorovať a potláčať, ale naopak pestovať a využívať. Ľudí "rovnakých ako všetci ostatní" (s rovnakými chybami a slabosťami) je na Zemi dosť - čo iné (obohacujúce) teda vieme svetu ponúknuť?
Tak ako veriaci heterosexuáli majú svoje náboženské mýty, aj víly rozpoznávajú potrebu identifikovať sa s nadčasovými príbehmi. Pripomínajú si vlastnú queer históriu, jej hrdinov, postavy, svojich kvír predkov [queer ancestors], či zdieľanú traumu vylúčenia, prenasledovania, vzdoru. Inšpirujúcou legendou (a faktom) sú pre nich napríklad role "ľudí dvoch-duchov" [two-spirit] známe u mnohých pôvodných severoamerických kmeňov. Tie síce ešte nepoznali koncept sexuálnej orientácie, ale rozpoznávali viac než dve pohlavia. Ľudia od narodenia nezapadajúci len do mužskej (hetero) či ženskej (hetero) typológie prijali a otvorene prejavovali medziľahlé charakteristiky. Kmene verili, že bez týchto výnimočných ľudí nemôžu existovať, priznávali im cenený status, pretože mali moc spájať mužský a ženský svet, a zároveň aj byť prostredníkom medzi ľuďmi a duchovným svetom. Boli šamanmi (dnes kňazi), udržiavateľmi rituálov (dnes ceremoniári, moderátori, performeri), udržiavateľmi pamäti (historici, sociológovia, spisovatelia), udržiavateľmi vedomosti (lekári, vedci), rozprávačmi príbehov (spisovatelia) a tiež prominentnými remeselníkmi (umelci, inovátori), niekedy dokonca viedli kmene do bojov (inšpirátori, nositelia symbolických funkcií), opatrovali ranených (ošetrovatelia), starali sa o deti pracujúcich párov (učitelia, opatrovníci) – čím popisujeme aj súčasnú paletu povolaní príťažlivých pre menej agresívnu a súťaživú queer populáciu. Na každom stereotype je trocha pravdy. K týmto a ďalším historickým roliam (satyrici, potulní umelci, provokatéri, inovátori) vzhliadajú aj radikálne víly.
Hoci slovo radikalita môže mať v modernej histórii a reči negatívny nádych, víly stoja stranou od horkokrvného aktivizmu mnohých mainstreamových politických organizácií. "Radikál" u víl odkazuje na pôvod tohto slova - radix - teda koreň, pátranie po stratených koreňoch - v zmysle znovuobjavovanie svojich predkov, histórie, identity, hodnôt a ľudí s ktorými sme prepojení. Radikalita víl je nenásilná, naopak "útočí" na svet radikálnou inkluzivitou (všetkých odlišností a svojbytností), radikálne odlišným vzťahovaním sa k druhým ľuďom, radikálnou vzájomnou láskavosťou, radikálnym súcitom, radikálnym spôsobom života mimo nenásytný konzum, súperenie, nepriateľsvo, ľahostajnosť a individualizmus.
Inkluzivita zahŕňa aj spočiatku plachých a "normálnych" ľudí, ktorí nájdu priestor na slobodné experiementovanie, vlastným tempom - skúmať, spytovať a možno posúvať svoje hranice. Medzi vílami je priestor na hedonizmus aj praktickosť, pre racionalistov aj spirituálne orientovaných, ľudí ktorým je blízka monogamia aj polyamoria či rôzne iné formy nadväzovania vzťahov, ľudí spoločenských aj zakríknutých, temperamentných aj zdržanlivých, aktivistov aj introvertných umelcov, politckých aj apolitických, ľudí zručných aj "úplne ľavých". Umožňuje im premeniť obraz o sebe samom, vyskúšať si iné úlohy, iné spôsoby ako sa nechať vnímať, iné interakcie. Túto pestrosť odráža i paleta "povolených" pocitov. Radikálne víly sa nesnažia byť dokonalou iluzórnou komunitou, kde sú všetci šťastní a usmiati. Ľudia sem chodia plakať, byť naplno smutní, zažívajú tu vzrušenie, entuziazmus, celobytostnú spokojnosť, ale zároveň majú priestor na sklamanie, úzkosť, strach, hnev, konflikt, frustráciu, presýtenie, stiahnutie sa do úzadia, potrebu súkromia - v bezpečnom rámci "heart-space" - dostávajú možnosť konečne si tieto pocity priznať, neprebíjať ich (liečením, seba-znásilňovaním), vnímať ich, byť s nimi, skúšať s nimi pracovať.
V komunite nespútanej ideológiou a testosterónovým "bojom za svoju pravdu", ktorá hľadá konsenzus, načúva menšinovým názorom, neustále spytuje – môže čas trávený sebaorganizáciou - hľadaním konsenzu - plynúť pomalšie. Je to náročná výzva na trpezlivosť, ale zároveň aj nezakúsený pocit slobody, flexibility programu. Zdieľanie zážitkov na hlboko osobnej úrovni vytvára pocit bezpečia a dôvery, aký v tejto intenzite z bežného gay ani hetero života nepoznáme. Bez toho by nebolo možné citlivé skúmanie sexuality, spirituality, vzťahu k prírode, k druhým ľuďom, k rodovým sterotypom, vlastnej identite, možností jej prejavu, vlastnej tvorivosti, prekvapujúca kreativita no-talent shows aj inšpirujúce rozhovory či každodenná spoločná práca. Alebo by to všetko malo úplne inú kvalitu. Spoločný "priestor víl" [faerie space] ustanovený špecifickým spôsobom ako spolu koexistujú a komunikujú, umožňuje dianie sa toho, čo mysticky nazývajú "kúzlom" [magic]. Hoci to slovo môže znieť pofidérne, v skutočnosti len popisuje stav naladenia sa na rovnakú vlnu, ktorý umožňuje navzájom si plniť priania, zažívať malé medziľudské zázraky. Vo faerie space je možné otvárať staré rany, liečiť ich, uvidieť svoje zábrany inak, prekonať celoživotné strachy, bez mihnutia oka zvládnuť to čo sa dosiaľ nedalo – čo sa na osobnej úrovni môže javiť ako "zázračné".
OPENING DOORS
- by unknown faerie
Walking through the corridor of life
I opened the door to fear; and found strength
I opened the door to pain; and my wounds are healed
I opened the door to rejection; and love grows like green flowers
I open the door to
My heart;
My life;
My spirit;
And seen what lies therein.
Toto je predstavenie (ne)hnutia Radical Faeries v skratke. Ak máš záujme vedieť viac:
Tu nájdeš viac informácií o heart-circle (kruhu srdca)
Tu nájdeš viac informácií o two-spirit (ľuďoch dvoch duchov)
Tu nájdeš podstatne dlhší článok napísaný na základe mojej osobnej skúsenosti s Radikálnymi vílami a porovnanie kvalít, ktoré som tam zakúsil, s realitou akú žijeme tu v gay minorite/subkultúre/"komunite" na Slovensku (teda žiaľ kultúrne stále vo Východnej Európe).
***
Publikácie s témou života Radical Faeries:
Will Roscoe / Harry Hay: Radically Gay - výber esejí jedného z prvých gay aktivistov, zakladateľa Mattachine society a neskôr spoluiniciátora (ne)hnutia Radikálnych víl
Stuart Timmons: The Trouble with Harry Hay - ďalší zaujímavý Harryho Haya
John Burnside: Big Joy - dokument o priekopníckom filmárovi, básnikovi a neskôr sympatizantovi Radikálnych víl, ktorý provokoval svet veľkou dávkou hravosti a radosti zo života
Fire in the Moonlight - výber osobných vyznaní Radikálnych víl napísaných počas niekoľkých dekád na rôznych miestach sveta.
Keri Pickett: Faeries - fotografický dokument o vílach z Kawashaway Sanctuary, s množstvom výstižných postrehov, vnemov a skúseností mnohých členov, ktoré možno aplikovať na hocaké miesto kde sa víly stretávajú
Radical Faerie Digest / Rural Free Delivery - pôvodne magazín pre queer ľudí žijúcich mimo mesta, v súčasnosti štvrťročník písaný vílami pre víly - po celom svete
***
Téma prílišnej verejnej reklamy v podobe filmov a seriálov je dnes pre víly kontroverzná ... no predsa je možno nájsť pár vzácnych krátkych filmov, kde do ich života možno nahliadnúť:
Faerie Tales - Starý, ale stále aktuálny dokument o osobných skúsenostiach medzi Radical Faeries.
Goat Boy and the Potatochip Ritual (1993) - Toto komunitne spáchané dielko je hravou mystifikačnou fraškou, ktorá kombinuje rituál, gýč a absurdno - suverénne a bez hanby za hranicou vkusu. Napriek tomu má aj dokumentárnu hodnotu - odohráva sa v jednom z najstarších sanctuaries nazývanom Wolf Creek - a účinkuje v nej aj Harry Hay - v poslednej dekáde svojho života.
Faeriefilm (1993) - Animovaný dokument o hnutí Radical Faeries.