Ideológia Automobilu

Denis Cheynet

Slovenský preklad textu, vrátane úvodného odstavca, kopírujem zo stránok Paradigma.sk.

Ak zastávame názor, že naše šťastie a naše vzťahy s druhými sú dôležitejšie než akumulácia hmotných vecí potrebných na stimulovanie ekonomického rastu, potom prehodnotenie úlohy automobilu by malo byť jedným z prvých krokov na zvrátenie negatívneho trendu. Pretože automobil je v podstate jedným z hlavných nástrojov súčasného ekonomického modelu sveta.

Hoci škody spôsobené automobilom sú zrejmé, takmer nikde o nich nepočujeme, nikde sa o nich nedočítame, pretože pred očami verejnosti ich skrýva ideológia, ktorá o nich nechce absolútne nič počuť. Vo svete, ktorý sa hlási k racionalite a vyznáva logické myslenie, predstavuje automobil najemocionálnejší a najúchylnejší prostriedok, aký existuje. Nárast počtu automobilov nie je dlhodobo udržateľný a v súčasnosti je ešte uskutočniteľný iba preto, lebo privilegovaná menšina ľudstva z neho spravila nástroj vlastného ekonomického rozvoja. Ak chcem, aby život pokračoval na Zemi aj v najbližších desaťročiach, jediným východiskom je zanechať túto metlu a odhaliť príčiny, ktoré viedli k tomu, že ideológia automobilizmu nadobudla dominantnú pozíciu v priemyselných krajinách. Opustenie automobilovej ideológie by malo za následok zníženie našej spotreby prírodných zdrojov a energie, hustoty dopravných tokov a viedlo by k prehodnoteniu našich cieľov.

Automobil je úchylka a pohroma

Slogan "Autá smrdia, zabíjajú a znečisťujú" ešte zďaleka nedokáže zmobilizovať verejnosť. Človek však nemusí byť vedec ani expert, aby si všimol škody spôsobované automobilom. Prostredníctvom vizuálneho, hlukového, atmosferického či sociálneho znečistenia auto vytvára z našich miest skutočné peklo, špinavé a zapáchajúce. Znečisťovanie ovzdušia je predmetom mnohých diskusií a výrobcovia automobilov sľubujú technologické vylepšenia, ktoré by to mali napraviť (v situácii, v ktorej paradoxne počet terénnych džípov 4x4 a ďalších vozidiel s vysokým objemom valcov ustavične narastá), ostatné zdroje znečistenia sú v politickej diskusii ignorované, pretože sú priveľmi nepríjemné, neznesiteľné a vyžadujú si hlbšiu nápravu než iba púhe technické vylepšenie.

Zriedkakedy sa hovorí o škodách, ktoré automobil spôsobuje krajine, hoci predstavuje značný zdroj degradácie životného prostredia, ktorý akosi zo zvyku prehliadame a nevšímame si ho. Niekedy je potrebné sa na veci pozrieť z väčšieho odstupu, stráviť pár dní v tichej prírode, aby sme si potom uvedomili, do akej miery je tento prepletenec automobilov a vyasfaltovaných ciest neľudský.

Obchodné zóny, ktorých ošklivosť pripomína železobetónové kryty 2. svetovej vojny, sa rozpínajú a prenikajú už aj do tých najmenších miest na vidieku a bránia výhľadu na všetko ostatné, čo by pripomínalo architektúru či zeleň. Je zaujímavé, že vo filme "Fantastický svet Amélie" ukazujúci Paríž ako idylické a príjemné mesto, sa až na jednu výnimku ani raz v zábere neobjavuje automobil. Režisér Jean-Pierre Jeunet by nedokázal vyjadriť atmosféru šťastia v meste s ulicami plnými áut, v priestore prebrázdenom diaľnicami či v obytnej štvrti obklopenej labyrintom nadjazdov, podjazdov a šesťprúdových autostrád.

Automobil zohyzďuje verejný priestor a monopolizuje si ho na úkor chodcov, cyklistov a tých, ktorí používajú verejnú dopravu šetrnejšiu voči životnému prostrediu. Napríklad v Paríži až 60% ulíc zaberajú zaparkované autá. Automobil zaberá 12 krát väčší priestor na jednu dopravenú osobu než autobus a priemerný počet cestujúcich v jednom automobile jazdiacom v Paríži je 1,25 (2) Ulice a verejné priestranstvá miest a dedín ako aj cesty na vidieku boli nútené sa prispôsobiť požiadavkám automobilu. V údolí Maurienne na niektorých miestach niet dosť miesta na koexistenciu rieky Arc, štátnej cesty č. 6, železničnej dráhy vedúcej z Lyonu do Turína a autostrády. Na vyriešenie problému bolo nutné raziť tunely alebo viesť autostrádu doslova nad obytnými domami.

V meste sa deti nemajú kde hrať, opustili ulice a venujú sa radšej videohrám, kde si môžu namýšľať, že sú Schumacherom alebo členmi ozbrojeného komanda. Na zasadnutiach mestskej rady a počas stretnutí a diskusií s primátorom Lyonu je ustavične omieľanou témou problém nedostatku parkovísk. Bez ohľadu na kroky, ktoré podnikneme, nikdy nebude možné zmieriť verejné priestory a parkoviská, potrebu parkovísk a ustavične sa zvyšujúci počet vozidiel, najmä keď ide o centrá veľkých miest či najľudnatejšie obytné štvrte Európy, ako napríklad v Lyone.

Ak chceme žiť v spoločnosti, kde sa počet automobilov každoročne zvyšuje, aby každý si mohol dovoliť parkovať pred dverami svojho domu, dochádzať do práce a za nákupmi autom, potom by sme mali prestavať centrá našich miest a znovu postaviť mestá rozťahujúce sa do šírky desiatok kilometrov podobné mestám v Spojených štátoch.

Európske mestá sú vďaka hustote svojho obyvateľstva nespôsobilé pre hustú automobilovú dopravu, ktorú im vnucujeme, a trpia neprijateľne vysokou hladinou hlukového znečistenia. "Jedna tretina domácností tvrdí, že im hluk z automobilovej dopravy, keď sú doma, strpčuje aspoň niekedy život. 40% respondentov býva na predmiestiach Paríža a 46% v samotnom Paríži. Odhaduje sa, že osobitne postihnutých je 7 miliónov ľudí, či 12,3% populácie. (3) Závažnosť problému uznáva dokonca aj primátor mesta Marseille: "Najlepší spôsob boju proti hluku je obmedzenie automobilovej dopravy". (4) Nemali by sme si robiť ilúzie a navrávať si, že keď tieto autá budú mať tichší motor (elektromotor, motory na stlačený vzduch a pod.), že problémy s hlučnosťou prestanú. Väčšinu hluku je však dôsledkom trenia medzi vzduchom a vozovkou pri rýchlosti 50 km/hod. a vyššie. Keďže obmedzenia rýchlosti a zákon proti zneužívaniu klaxónu nie sú v mestách veľmi dodržiavané, diaľnica plná automobilov s tichými motormi by bola rovnako hlučná ako sú dnešné autostrády. Problém automobilového hluku je možné vyriešiť iba nahrádzaním tohto spôsobu dopravy racionálnejšími spôsobmi (bicyklovanie, chôdza, verejná doprava...).

Sociálne znečistenie

Zatiaľ čo výrobcovia automobilov už nemôžu popierať znečistenie spôsobované automobilom, nikdy som ich však nepočul spomínať o sociálnom znečistení. Spôsob, akým automobil ovplyvňuje štruktúru spoločnosti, vedie k vážnemu úpadku našich miest a dedín. Malé firmy sú drvené multinacionlnymi hypermarketmi. Malí obchodníci (pekári, mäsiari, potraviny a pod.) opúšťajú dediny a mestečká a sú nahrádzané vzdialenými nákupnými centrami, kam sa rodiny vyberajú dvakrát mesačne za účelom naplnenia svojich mrazničiek. V tejto situácii je život bez automobilu čoraz ťažší, ba takmer nemožný. Marginalizácia tých, ktorí nemôžu šoférovať (starí ľudia, ľudia bez vodičského preukazu, ľudia nemajúci peniaze na kúpu auta...) alebo tých, ktorí nechcú šoférovať (spoločnosť ich niekedy vníma ako ekologických radikálov), sa bude zvyšovať. "Jazdi autom alebo zahyň" je mottom automobilovej spoločnosti, ktorá netoleruje, ak by niekto chcel žiť inakšie.

Spomedzi škôd spôsobených automobilom je určite najznámejším a médiami najčastejšie pertraktovaným aspektom znečisťovanie ovzdušia. "Pokiaľ ide o spotrebu energie a znečisťovanie životného prostredia, podiel automobilovej dopravy na celkovom znečistení sektora dopravy predstavuje vyše 90%".(5) Hoci sa automobil vo Francúzsku podieľa 15% na emisiách oxidu siričitého, 60% oxidu dusnatého, 55% oxidu uhoľnatého, 40% prašnosti, predsa sa oddávame ilúziám, že problém vyriešime obnovou automobilového parku a spoliehaním sa na technický pokrok.

Hoci znečisťovanie spôsobované automobilom, je nesporné, merateľné a vypočítateľné, je prechádzané mlčaním či v lepšom prípade akceptované avšak bez prijímania náležitých opatrení. Je to ako keby naša spoločnosť bola sužovaná dokonale identifikovaným zlom, ale radšej sa robí, ako keby sa nič nedialo, pretože liečba by bola priveľmi bolestivá a hlbokým spôsobom by spochybnila náš spôsob života.

Nástroj násilia

Okrem škôd, ktoré spôsobujú samotné automobily, treba brať do úvahy aj škody spôsobené agresívnym správaním vodičov. V roku 2001 na francúzskych cestách zahynulo 8 159 ľudí (21 osôb denne) a 200 tisíc bolo zranených, 45 tisc z nich vážne. (6) V celosvetovom meradle do roku 1994 na cestách vyhaslo 8 miliónov životov (7). A vo Francúzsku až 38% úmrtí mladých ľudí vo vekovej skupine od 15 a 24 rokov spôsobuje automobil, pred samovraždami (17%) (8).

Tieto hrozné štatistické údaje jasne ukazujú, že automobil je fyzicky násilnícky nástroj. Ak človek vezme do úvahy, že asi 10% svetovej populácie sa prepravuje automobilom a že počet automobilov sa vo svete ustavične zvyšuje, môžeme očakávať, že ak by tento trend nerušene pokračoval, počet automobilov by v najbližších rokoch desaťnásobne vzrástol. Ako sa môže ľudská bytosť tak radikálne zmeniť, keď si sadne za volant automobilu, že sa z neho stáva nebezpečný tvor? Od okamihu, kedy si motorista sadne do kovovej krabice svojho auta, zbavuje sa svojho ľudského vzhľadu a identifikuje sa s telom svojho automobilu. Takto poškrabanie karosérie je vnímané ako rana uštedrená priamo vodičovi. Na chvíľu si predstavme, žeby sa aj chodci správali tak ako automobilisti: na chodcov, ktorí by šli priveľmi pomaly, by sa vzniesla spŕška nadávok, pred semaforom pri naskočení zelenej farby by pri najmenšom zaváhaní sa spustilo hlasité trúbenie klaksónov do ucha ponalému nešťastníkovi. Takéto správanie sa, ktoré by v prípade chodcov vyznelo neuveriteľne agresívne a neúctivo, je však typickým javom u mnohých motoristov. Motoristi nespokojní s priestorom, ktorý si doteraz monopolizovali, nezákonným spôsobom si privlastňujú aj to málo miesta, ktoré zostalo chodcom, cyklistom, telesne postihnutým a ostatným používateľom ciest.

Podobne ako ozbrojené sily, automobily zaberajú územia, ktoré im nepatria a na ktoré nemajú nijaké právo, ktorých obyvatelia sú fyzicky slabší. Automobil uprednostňuje útok ma slabšie entity (chodci, cyklisti), ktorých fyzická hotnosť je ničím v porovnaní s tonami ocele, ktorým je automobil. Automobil sa podpisuje pod logiku dominancie a násilia proti tým, ktorí chcú väčšiu časť vozovky.

Potom, ako sa z automobilu stala dominantná sila, ktorá priamo zabila milióny ľudí, automobil naďalej pokračuje vo svojom diele masovej deštrukcie v zavádzaní zákona teroru pustošením populácií s cieľom uspokojnia svojho smädu po rope. Ako to vyjadrila Marie-Hélène Aubertová "Palivo, ktoré tankujeme do svojich áut má niekedy pachuť krvi, sprenevery a podpory diktátorských režimov".(9) V momente, kedy protestujeme proti vojne v Iraku, firma Total profituje z nútenej práce barmského ľudu, Omar Bomgo, prezident Gabunu sa obohacuje na úkor obyvateľstva a Pygmejovia sú vyháňaní a prenasledovaní, pretože majú to nešťastie, že žijú v regióne, cez ktorý prechádza ropovod z Čadu do Kamerunu.

Automobil vedie k násiliu na úrovni individuálnej i kolektívnej, lokálnej i medzinárodnej. Ľudské bytosti sa určite nevyvinuli dostatočne na to, aby zvládli nástroj, ktorý presahuje jeho schopnosti správať sa ako občan sveta. Zbrane sú vo Francúzsku zakázané a často vytýkame Severnej Amerike, že neurobí to isté, prečo nezakážeme automobily, ktoré predstavujú nebezpečenstvo rovnako veľké, ktorého použitie sa nám vymyká z rúk rovnakým spôsobom.

Automobil je iracionálny

Keď racionálne analyzujeme výhody a nevýhody používania automobilu, okamžite by sme zrušili súčasný spôsob dopravy. Nanešťastie užitočnosť prisudzovaná automobilu nezodpovedá skutočnosti a nemá ani svoje ekonomické opodstatnenie. Hoci to vyzerá paradoxné, dôkaz finančnej rentability podporuje názory ekológov, ktorí bojujú proti výstavbe niektorých diaľnic. (10)

Ivan Illich vypočítal skutočnú rýchlosť automobilu tým, že započítal čas venovaný práci potrebnej na pokrytie nákladov na prevádzku automobilu.

Pozrime sa teraz na niekoľko zaujímavých faktov:

- Priemerná vzdialenosť, ktorú prejde každý jeden automobil vo Francúzsku: 14 000 km
- Počet súkromných automobilov vo Francúzsku: 26 800 000
- Rozpočet automobilového sektora: 150 miliárd euro (11)
- Čo stojí zanedbávaná bezpečnosť na cestách: 27,8 miliárd euro (12)
- Priemerná ročná mzda: 19 938 euro aktívnej zamestnanej osoby

To znamená, že priemerný automobil stojí spoločnosť 6 636 euro (150 miliárd euro + 27.8 miliárd / 26,8 miliónov vozidiel)

Zamestnaná osoba pracuje v priemere 1650 hodín ročne, čo znamená, že zarobí zhruba 12 euro za hodinu (19 938 / 1 650). Aby dokázala zaplatiť týchto 6 635 euro, každý človek musí pracovať v priemere 553 hodín. Pokiaľ jazdí priemernou rýchlosťou 50 km/h, vo svojom aute strávi približne 280 hodín (14 000/50). Teda aby sa premiestnila z jedného miesta na druhé, v aute strávi 280 hodín a v práci 553 hodín, spolu 833 hodín.

Preto jeho skutočná rýchlosť je 16,8 km/h (14 000 / 833).

Ak sa usiluje a jazdí rýchlejšie rýchlosťou 100 km/h (čo by z neho spravilo skutočného piráta ciest!), v aute síce strávi iba 140 hodín, ale odpracovať musí aj tak 553 hodín, jeho priemerná rýchlosť by bola iba 20 km/h (14 000 km/140 + 553 hodín). (Pozn. prekladateľa: Tých hodín strávených v práci by bolo v takomto prípade určite viac, pretože pri dvojnásobnej rýchlosti je spotreba pohonných hmôt vyššia, o niečo vyššia je aj nehodovosť i vozidlo sa opotrebúva rýchlejšie.)

Dokonca aj keby vodič jazdil nekonečne vysokou rýchlosťou, nikdy by sa v skutočnosti nepohyboval rýchlejšie než 25,3 km/h. (14 000 km/553 hodín).

Takže toľko vyzdvihovaná rýchlosť automobilu je zrazu ohromne relatívna. Je zaujímavé si všimnúť, že reálna rýchlosť sa zvyšuje v oveľa menšej miere než rýchlosť zobrazovaná na tachometri. Takto akcelerácia z 50 na 100 km/h vedie v konečnom dôsledku k vyššej priemernej rýchlosti o 3 km/hod! Porekadlo, že "nemá význam jazdiť rýchlejšie" nikdy nebolo také platné. Pri priemernej rýchlosti 50 km/h na tachometri je reálna rýchlosť rovnaká ako okamžitá rýchlosť bicykla. Okrem toho toto nie je vyčerpávajúci zoznam celkových nákladov (ako je napríklad cena podporujúcich diktatúr, cena vojny v Iraku...), ktoré s rastom ceny ropy sa pravdepodobne vyšplhajú oveľa vyššie.

Nadmerné používanie automobilu je úplne iracionálne a neušetrí viac času než ho vyplytvá, pretože tona je potrebná na dopravu jednej osoby na rozdiel od 10-15 kg v prípade bicykla. Automobil nám umožňuje vychutnať si čerstvý vzduch na vidieku a uniknúť z nedýchateľnej atmosféry v mestách ... spôsobenej práve týmito autami, ktoré utekajú na vidiek s cieľom uniknúť pred atmosférou znečistenou týmito autami, ktoré utekajú do prírody atď.

Automobile nie je možné globálne rozšíriť

Na Zemi jazdí zhruba 600 miliónov automobilov, čiže jedno auto pripadá na 10 obyvateľov. Napriek tomu je situácia už kritická pokiaľ ide o ekologické škody, globálne otepľovanie spôsobene skleníkovým efektom a decimovaním zásob ropy. Rozšírenie automobilu na celú ľudskú populáciu by bolo jednoducho nemožné. Pri spotrebe 33 ton ropy na obyvateľa Zeme a pri súčasnej spotrebe priemerného Francúza by to znamenalo totálne vyčerpanie ropných zásob za necelých 13 rokov (13). A to neberieme do úvahy ďalšie použitie ropy (petrochemický priemysel, umelé hnojivá, farmaceurické výrobky). Ropa je zdroj, ktorý nepatrí iba nám, ale aj tým, ktorí prídu po nás, pričom nemáme absolútne nijaké právo zaťažiť životy budúcich generácií.

Ekologické problémy sú ako obrovské zotrvačné koleso, ktorého rýchlosť každý deň o niečo zvyšujeme. Toto koleso sa už otáča priveľmi rýchlo a mnoho škôd je už nezvratných. Hoci by sme si mali klásť otázku, ako toto koleso spomaliť, nie sme schopní spomaliť ani jeho akceleráciu a tak namiesto toho otáčame týmto kolesom stále rýchlejšie a rýchlejšie. Aj keď 10% privilegovaných ľudských bytostí, ktoré používajú automobily, už prekročilo kritický prah a nabúralo ekologickú rovnováhu, napriek tomu s nadšením vyhlasujeme, že Čína predstavuje pre automobilový priemysel neuveriteľný trh a vyzdvihujeme jej mimoriadny ekonomický potenciál. Ako môžeme takto mylne a totálne nelogicky uvažovať bez štipky zdravého rozmumu v našej spoločnosti, kde kráľom je vedecká metóda a racionálne uvažovanie? Veď ak by sme na chvíľu odložili nabok naše impulzy a utopické sny, videli by sme, že automobil nie je vôbec kompatibilný s ľudským životom na Zemi.

Automobil je ideológia

Ak napriek všetkým problémom, ktoré vyvoláva, napriek násiliu a rozkladu, ku ktorému vedie, budeme aj naďalej cestovať automobilom, je to preto, lebo náš vzťah k automobilu je oveľa viac emocionálny než racionálny. Je to preto, lebo automobil je dominantnou ideológiou podnecovanou reklamou a väčšinou médií.

Keď sme malí, hrávame sa s autíčkami z umelej hmoty, za ktorého volantom sedí veľký smiešny človiečik. Neskôr v hre pokračujeme s autami, ktoré sú už presnejšie modelované. Potom prichádza miniatúrny model, ktorý je čo najvernejšou reprodukciou auta, ktoré máme v rodinnej garáži. Keď nás tieto stacionárne hračky prestanú baviť, začneme dostávať autíčka na batérie alebo na diaľkové ovládanie, ktoré nám konečne poskytujú pocit rýchlosti a moci ovládania. Pri hre snívame o tom, že raz budeme aj my riadiť takéto reálne auto. Nedele trávime sledovaním Formuly 1, pri ktorej otec so synom môžu spoločne vychutnávať spoločnú vášeň a s nadšením rozprávať o výmene pneumatík a novom 12 valcovom motore.

Celé naše detstvo je preniknuté touto ideológiou, glorifikujeme víťaza Formuly 1 a víťaza poslednej rely. Automobil je štrukturálny prvok nášho života a získanie vodičského preukazu je dôkazom prechodu do dospelosti. S výnimkou tých málo prípadov, kedy súčasťou výchovy je aj určitý kritický duch, odmietnutie dminantnej ideológie automobilu znamená aj odmietnutie významnej časti vlastnej výchovy, oponovanie priateľom a vylúčenie z mnohých rozhovorov, niekedy marginalizáciu zo strany niektorých skupín priateľov.

Televízia, reklama, priatelia, kolegovia, daňová výhodnosť - to všetko je zamerané na to, aby zdôrazňovalo absolútnu potrebu automobilu, bez vlastnenia ktorého človek nemôže byť šťastný. Tvorcovia reklamy, ktorí považujú seba za moderných a originálnych, v skutočnosti pri reklame na automobily používajú techniky, ktoré sú totálne spiatočnícke a sexistické. Istá banka nedávno rozširovala reklamný spot, v ktorom sa dvaja mladí študenti uchádzali sa o pozornosť atraktívnej mladej ženy. Prvý študent sedí za volantom starej kraksne. Druhý ide do banky požičať si peniaze, za ktoré získa nové parádne auto. Ktorému z nich sa podarí zviesť to krásne dievča? Samozrejme, že tomu druhému. Je evidentné, že je ťažké vymaniť sa z osvedčenej rovnice: "pekné auto = pekné dievča”.

Tvorcovia reklamy však spájajú auto aj s mixom moci, dominancie (sexuálnej a sociálnej) a slobody. Automobil sa stáva predmetom, prostredníctvom ktorého sa človek môže presadiť vo svete a oslobodiť sa od materiálnych obmedzení nášho ľudského stavu. Bohužiaľ pseudosloboda, ktorú umožňuje automobil sa často realizuje na úkor slobody dýchať čistý vzduch, žiť v pokojnom prostredí, byť živý či žiť v demokratickom štáte. Nedávno som si všimol v jednom bare starší reklamný plagát zobrazujúci Jeana Gabina (slávneho francúzskeho herca päťdesiatych a šesťdesiatych rokov 20. storočia) sediaceho za volantom kabrioletu s týmto sloganom: "Nech žije sloboda, najmä tá moja!” Táto verzia egoistickej automobilovej slobody je odrazom toho, čo sa skrýva za sľubmi o šťastí tvorcov reklamy.

Potreba vlastniť auto je čoraz viac presadzovaná. Kým ešte pred dvadsiatimi rokmi univerzitní študenti v drvivej väčšine cestovali na bicykli, skútri či verejnou dopravou, dnes prudko stúpa počet študentov vlastniacich automobil. Rodičia si neraz idú ruky zodrať, len aby sa ich ratolesti mohli prepravovať so všetkou dôstojnosťou. Predstava o študentoch jazdiacich autom je tak zakorenená, že keď bol v roku 1996 postavený areál Technologickej univerzity v Troyes v roku 1996, boli v ňom stovky parkovacích miest pre automobily, ale jednoduch sa zabudlo na to, že niektorí študenti sa ešte stále prepravuje na bicykli. Takto asi tridsať cyklistov sa ocitlo bez miesta, kde by mohli zaparkovať svoje bicykle, pričom počet počet miest pre autá na parkoviskách bol predimenzovaný.

Automobil je vnucovaný ľuďom nielen v spoločenskom ale aj v profesionálnom živote. V niektorých profesiách ako je poradenstvo je vlastníctvo vodičského preukazu podmienkou na prijatie do zamestnania. Ten, kto nemôže alebo nechce riadiť automobil, je automaticky vylúčený spomedzi uchádzačov o tieto pozície. Profesionálnu hypermibilitu je možné vysvetliť silnou špecializáciou v jednotlivých odboroch. Čím menej špecialistov je v danej oblasti, tým väčší priestor musia pokrývať. Vývoj smeruje k takej organizácii práce, v ktorej používanie automobilu sa v čoraz väčšej miere stáva povinné.

Ideológia automobilu preniká do všetkých aspektov nášho života, či už ide o náš voľný čas alebo ekonomickú organizáciu našich spoločností. Tento spôsob fungovania nám pripadá nezvratný a prirodzený. Ideológia automobilu je však ideológiou minoritnou, pretože 90% obyvateľov našej planéty automobil nevlastní a my sme iba privilegovaná menšina, ktorá sa nedokáže zaobísť bez neho a nevie si predstaviť iný život.

Opustiť ideológiu automobilu prostredníctvom negatívneho rastu (décroissance)

Zoči-voči problémom vyvolávaných automobilom udatní rytieri technického sveta sľubujú celý arzenál riešení, ktoré nám umožia vedeckým spôsobom napraviť všetky negatíva bez toho, aby sme spochybňovali spôsob života, na ktorom je založený automobil. Automobilové násilie bude znížené vďaka zavedeniu automatických radiacich systémov, väčším počtom airbagov, silnejších a účinnejších bŕzd, bezpečnostných pásov citlivých na tlak. Znečistenie sa zredukuje jednoducho tak, že staré a opotrebené autá budú vyradené (francúzsky zákon) a zavedením drakonických limitov na emisie. Problém zmenšujúcich sa zásob ropy a plynu bude vyriešený nahradením spaľovacieho motora "čistým" eletrickým alebo vodíkovým motorom. Len tak mimochodom poznamenajme, že znečistenie hlukom sa uvádza zriedkakedy, vizuálne ešte menej a sociálne už vôbec nie.

Všetky tieto technické riešenia sú totálne neefektívne, a to z viacerých dôvodov. Počet automobilov rastie rýchlejším tempom než napredovanie technického pokroku. Tieto zlepšenia sú nepostačujúce na to, aby sa z automobilu stal ekologicky udržateľný dopravný prostriedok na globálnej úrovni a sú žalostne nepostačujúce na to, aby každý človek na tejto Zemi mohol niekedy takýto dopravný prostriedok vlastniť. Dokonca aj keby negatívne efekty boli zredukované na polovicu, autá aj naďalej budú zabíjať, znečisťovať, vyčerpávať prírodné zdroje a sťažovať život miliónom ľudí. "Čisté" auto neexistuje a nikdy ani existovať nebude. Dnes neexistuje energetický zdroj, ktorý by neznečisťoval. Elektrina sa vyrába buď z fosílnych palív alebo z jadrovej energie. Elektrina je závislá od zásob ropy, plynu, uhlia či uránu. Elektrina produkuje skleníkové plyny a rádioaktívny odpad. Vodík je produkovaný buď z uhľovodíkov alebo ... z elektrickej energie.

Niektorí vedci argumentujú tým, že "samozrejme, že niečo vynájdeme", veď "človek je obdarený mimoriadnou evolučnou schopnosťou" a že "technický pokrok nám umožní vynájsť zdroje prakticky nevyčerpateľné energie, ktoré vôbec nebudú znečisťovať”. To všetko je síce veľmi pekné, ale je založené skôr na želaniach než vedeckej prenikavosti a racionálnej analýze faktov.

Problémy vytvorené jednotlivými vozidlami by mali byť vyriešené na filozofickej a politickej rovine. Mali by sme ako ľudia prevziať zodpovednosť za svoje činy a večne sa neodvolávať na čarodejnú moc technológie. Vezmime si napríklad používanie bicykla v meste. Môžeme ho podporovať dvomi rozličnými spôsobmi.

Prvé riešenie - technické – spočíva v budovaní početných cyklistických chodníkov bez toho, aby to bolo na úkor priestoru vyhradeného automobilom. Nešťastným dôsledkom tohto riešenia je to, že vodiči si privyknú na to, že sú privilegovanými účastníkmi cestnej premávky a cyklist sa vďaka tomu stávaj ohrozeným druhom, ktorému treba vytvárať prírodnú rezerváciu (cyklistický chodník).

Druhé riešenie je politické, pozostáva vo výraznej redukcii priestoru vyhradeného pre automobily a eliminácii parkovísk pre automobily, takže riadenie auta sa stane neznesiteľné a samotný automobil bude považovaný za votrelca do mestského priestoru. Cesty budú vrátené cylistom a verejnej doprave.

Z týchto dvoch riešení je spravidla stále volené to prvé, aj keď problém v skutočnosti nerieši, ľahko sa presadzuje a vytvára ilúziu, že sa niečo robí pre dobro veci. Druhé riešenie sa takmer nikdy nerealizuje, pretože by vyžadovalo prehodnotiť náš spôsob života, zmeniť náš spôsob myslenia a v konečnom dôsledku by ohrozovalo ten moderný komfort, ktorého sa my, privilegovaní obyvatelia Západu, veru nikdy nevzdáme. Hľadanie riešení problémov spôsobených automobilom je možné iba znižovaním spotreby energie a redukovaním počtu kilometrov absolvovaných v týchto motorizovaných plechových škatuliach. Preto radšej aj naďalej veríme, alebo aspoň predstierame, že veríme, že na pomoc nám príde na svojom hrdom tátošovi technika, vďaka ktorej nikdy nebudeme musieť spochybňovať náš životný štýl. (14).

Redukovanie dopravných tokov

Počet kamiónov na európskych cestách každý rok rastie. Na riešenie tohto problému sa plánuje výstavba čoraz väčšieho počtu diaľnic. Aj tu opäť ide o technické riešenie, ktoré by malo liečiť symptom (priveľa kamiónov na cestách) namiesto toho, aby sa riešila príčina problému (náš spôsob života si vyžaduje, aby na cestách jazdilo stále viac kamiónov). Podobne by sme sa mali zaoberať príčinou problému, ktorým je fakt, že stále viac a viac jázd automobilom sa stáva priam životnou nutnosťou. Prečo študenti zrazu nedokážu žiť bez auta? Prečo niektorí ľudia jazdia vyše 60 kilometrov, aby sa dostali do práce?

Mali by sme nielen čo najskôr nahradiť tieto jazdy iným spôsobmi dopravy šetrnejšími voči životnému prostrediu, ale aj redukovať počet týchto jázd. Naša sloboda je dôležitá, ale má svoje hranice. Tie sa končia tam, kde začína sloboda na slušný život bez ohľadu na to, či tu alebo na druhom konci zemegule, bez ohľadu na to, či dnes, alebo o 15 tisíc rokov. Chôdza a jazda na bicykli sú dva spôsoby dopravy, ktoré môžeme využívať prakticky neobmedzene, presnejšie povedané, obmedzením je naša fyzická sila. Ak by však každý obyvateľ Zeme každodenne absolvoval cestu z Paríža do Lyonu vysokorýchlostným vlakom TGV, výsledok by bol oveľa lepší, než keby rovnakú trať absolvoval automobilom . "Na prepravu jednej osoby z Paríža do Lyonu vlak TGV spotrebuje 12.5 dep (ekvivalent kilogramu ropy), zatiaľ čo automobil spotrebuje 30 dep (15)”. Takto TGV spotrebuje 41% energie používanej automobilom na jednu prepravenú osobu. Ak by sme kamióny naložili na nákladné vlaky, ak by sme namiesto auta jazdili vysokorýchlostným vlakom TGV a zároveň však 2,5 násobne zväčšili precestovanú vzdialenosť, nezískali by sme tým nič.

Aby sme zanechali ideológiu automobilu, mali by sme sa riadiť logikou všeobecného dopravného toku. To znamená relokalizáciu ekonomiky (čiže opätovné rozvíjanie miestnych zdrojov a sústreďovanie sa na potreby miestnej ekonomiky), obmedzovanie veľkosti firiem a demontáž veľkých supermarketov v prospech miestneho obchodu. Vezmime si napríklad štruktúru našich miest. Ich štvrte sú rozdelené na obytné, podnikateľské a nákupné. V dôsledku toho vzdialenosti, ktoré treba absolvovať na vybavenie svojich záležitostí sa ustavične zvyšuje. Podniky sú zakladané na perifériách miest, kde je pôda lacnejšia. Módne butiky sa však sústreďujú do mestských centier, ktoré sa vyľudňujú. Extrémnym výsledkom takéhoto vývoja sú americké mestá ako napríklad Los Angeles, ktoré sa tiahne vyše 200 kilometrov či Detroit, ktorý so svoimi 4,5 miliónmi obyvateľov zaberá vyše 10 000 km2.

Multinacionálne korporácie zamestnávajú stovky špecialistov na jednom mieste, v jednom závode. Relokalizácia eonomiky spočíva v redukovaní maximálnej veľkosti firiem v prospech štruktúr s ľudskými rozmermi, ktoré by rešpektovali rozdelenie kompetencií. V súčasnosti biznis dosahuje zisky buď na úkor národov, z ktorých robíme prakticky otrokov (16), alebo na úkor prírodných zdrojov, ktoré poskytuje Zem (ropa, ktorá umožňuje vysokú mechanizáciu).

Zameranie sa na miestnu ekonomiku, ktorá by rešpektovala životné prostredie, by si vyžadovalo oveľa menej dopravy osôb i tovarov. Toto je však možné iba vtedy, keď odmietneme drancovanie Zeme a akceptujeme zníženie (iba) ekonomickej úrovne života, od ktorej je toto drancovanie závislé. Zároveň zanechanie intenzívneho poľnohospodárstva a chemických hnojív v prospech miestneho biologického poľnohospodárstva a návrat k manuálnej práci by umožnilo menší rozptyl obyvateľov vidieka a v dôsledku toho menšiu potrebu ustavičného premiestňovania sa.

Ak je redukcia dopravy dôležitá, rovnako dôležité je aj znižovanie jej rýchlosti. Najčastejšie používaným argumentom zdôvodňujúcim používanie automobilu je rýchlosť, ktorou sa môžeme presúvať z jedného miesta na druhé. Od automobilu sa môžeme oslobodiť tým, že odmietneme prispôsobovať sa logike stále sa zvyšujúcej rýchlosti v prospech spôsobov dopravy, ktoré sú síce o niečo pomalšie, ale sú ekologicky udržateľné, ako je napríklad bicykel alebo vlak. A keď budeme sedieť v kresle zahĺbení do zaujímavej knihy, budeme môcť s potešením konštatovať, že všetok ten tzv. "stratený" čas strávený čítaním vo vlaku je v skutočnosti bohato kompenzovaný časom, ktorý sme ušetrili tým, že nemusíme pracovať na to, aby sme mohli platiť výdavky spojené s automobilom. (Viď článok Mariána Šumšalu: Aká je vlastne skutočná priemerná rýchlosť automobilistu?)

Vzdať sa automobilu a znižovať množstvo a rýchlosť toku dopravy sú potrebné na zníženie spotreby energie na úroveň, ktorá nám umožní dosiahnuť rovnováhu medzi spotrebovanou a obnoviteľnou energiou. (17).

Nové formulovanie cieľov

Vzdať sa ideológie automobilu znamená spochybniť čosi viac než iba naše dopravné prostriedky. Znamená to totiž prehodnotiť náš spôsob života, štruktúry našej spoločnosti a ciele, ktoré táto štruktúra má. Ekonomický rast a ustavičný rast životnej úrovne nie sú reálne ciele. Skutočné ciele sú dobré medziľudské vzťahy, šťastie, ako zaistiť, aby nikto na svete nehladoval. Na lokálnejšej úrovni zasa cieľ mať čo najväčšie a najvýkonnejšie auto by bolo možné nahradiť cieľom prežiť pekné chvíle na bicyklovej prechádzke po cestách oslobodených od záľahy automobilov.

Ak naším cieľom je negatívny rast (décroissance), redistribúcia zdrojov a ochrana životného prostredia, potom výhra v pretekoch Formula 1 už nebude glorifikovaná ako je tomu dnes, študentom strojárstva nebudú žiariť oči, keď budú hovoriť o najnovšom osemvalcovom motore a ani vlastníctvo silného a rýchleho automobilu už nebude predmetom obdivu. Naopak, automobil bude považovaný za nemoderný, zbytočný a škaredý, pretože ide proti ochrane ľudského života.

Naše správanie je priamo ovplyvnené smerom, ktorý naša spoločnosť si zvolila. Ak chceme nekonečný rast, ak ekonomiku a techniku uprednostňujeme pred ľudským životom, potom budeme mať znečistený svet plný áut, ktorý nemá v úcte človeka. Ak však na prvé miesto kladieme človeka a prírodu, ktorá nás obklopuje, zanecháme tieto hrozné motorizované škatule z plechu, ktoré znečisťujú naše životy a znížime našu ekonomickú životnú úroveň, ale zvýšime našu interpersonálnu, spoločenskú a ľudskú životnú úroveň.

Odmietanie automobilu bez násilia

Nové formulovanie našich cieľov – individuálnych či kolektívnych – taktiež znamená odmietnutie moci, napr. odmietnutie dominancie jedných ľudí druhými. Odmietnutie riadiť SUV terénne automobily označované aj 4x4, znamená aj odmietnuť medzinárodnú moc potrebnú kvôli získavaniu ropy. Démonizovaním Američanov za to, že vyhlásili vojnu Saddamovi Husseinovi sa snažíme uľaviť si svedomie a zabudnúť na to, že my Európania máme rovnaký spôsob života ako Američania. Voči americkej moci kladieme moc európsku a spojené záujmy Ruska, Francúzska a Nemecka. Bohužiaľ, výsledok je rovnaký, bez ohľadu na to, či s irackou ropou obchoduje Exxon-Mobil/Esso alebo TotalElfFina.

Odmietnutie moci znamená odmietnuť vnucovať druhým to, čo nechcú. Vnucovaním automobilu nepriamo vnucujeme vojnu, ale taktiež vnucujeme našim deťom, aby sedeli doma, pretože ulice sa stali priveľmi nebezpečné na to, aby sa mohli na nich hrať. Dosiahnuť túto fázu je azda najťažšie, pretože nás to núti, aby sme v sebe krotili náš zvierací inštinkt a náš hlad po moci v prospech našej ľudskosti.

Preložil Mikuláš Hučko

(1) Ad Busters, Volume 1, November 1999, pp. 56 and 57
(2) https://lil.univ-littoral.fr/~delep/opale_ecologie/site3/en_ville_sans_ma_voiture.htm
(3) https://www.planetecologie.org
(4) https://www.mairie-marseille.fr/vivre/transpor/chasse.htm
(5) Dominique Dron and Michel Cohen de Lara For a Sustainable Transport Policy
(6) V skutočnosti toto číslo obsahuje iba úmrtia do troch po nehode. OMS poskytuje oveľa vyššie čísla: približne 13 000 úmrtí. Znečistenie ovzdušia pridáva ďalších 17 000 úmrtí ročne, takže celkový počet predstavuje iba vo Francúzsku 30 000..
(7) International Road Federation. 10 000 úmrtí na cestách iba v Číne.
(8) Jean-Pascal Assailly, Nonviolent Alternativess No.123, La voiture véhicule de la violence, str. 35.
(9) Marie-Hélène Aubert, Nonviolent Alternatives No.123, La voiture véhicule de la violence, str. 59.
(10) A45 medzi Lyonom a Saint-Etienne.
(11) https://www.route.equipement.gouv.fr
(12) Bezpečnosť na cestách
(13) Svetové rezervy v roku 2001 = 143 miliárd ton podľa British Petroleum. Ceková primárna spotreba Francúzska = 96.5 miliónov ton v roku 2000 podľa francúzskeho ministra priemyslu.
(14) "O našej životnej úrovni nebudeme nikdy rokovať.” George Bush Sr.
(15) Source: Center of Technical and Industrial Scientific Culture, Grenoble, France.
(16) Cf. Naomi Klein, No Logo and Michael Moore, Downsize This!
(17) Energia vetra, slnečná energia a ďalšie zdroje priamo závislé od energie Slnka. .