Neznásilňovať bolesť alebo o terapeutickom účinku BDSM

Maldora

Text prevzatý zo stránok Zlá zelina, jeho autorka vystupuje pod pseudonymom Maldora.

(Toto je pohľad iba z jednej strany - submisívnej/masochistickej. Ako a či to, čo je predmetom tohto článku, liečivo prežíva niekto z dominantov a domín, neviem - mohli by sa k tomu vyjdriť.)

BDSM hrátky sú veľmi intenzívnym spôsobom prežívania, o tom nepochybujú ani tí, ktorí ich milujú, ani tí, ktorí ich zdiaľky s hrôzou považujú za jednu z najväčších úchyliek dobrého človeka.
Kto a prečo sa dobrovoľne podvolí bolesti, poníženiu a strachu? Kto má potrebu vidieť pár kvapiek svojej vlastnej krvi, pečať modrín na svojej koži, červené pruhy po výprasku? A kto je natoľko bezcitný, že kľudne spôsobí bolesť druhému a ponechá ho napospas jeho úbohosti či bezmocnosti?
Prečo to, čo by malo byť nepríjemné, robí dobre? Je to len vzrušenie zo zakázaného? Je to sila, ktorú nám dáva poznanie "temnoty"?

Nie, ani v najmenšom sa nechcem pokúsiť odpovedať na také otázky. No chcem sa pokúsiť naznačiť, že SM či BDSM môže byť opak toho, čo bežní ľudia nazývajú úchylkou - že totiž môže byť terapiou.
A chcem to naozaj len naznačiť, nie to nejako obšírne rozoberať.

V homeopatii sa lieči podľa princípu "rovnaké rovnakým" (na rozdiel od alopatie - klasickej modernej medicíny, kde sa naopak lieči "opačným"). Funguje to zväčša úžasne, na veľmi hlbokej úrovni, až na koreň. V BDSM by uplatnenie tohto princípu pretlmočene znelo: Lieč bolesť bolesťou. Strach strachom, bezmocnosť bezmocnosťou, nedostatok sebaúcty ponížením, prílišnú túžbu po moci ovládaním.

Dá sa to takto brať. Má to potenciál takto fungovať. Sama som, preplnená bolesťou, o ktorej som ani nevedela, nechávala túto bolesť vyplavovať pod údermi remeňom, bičíkom alebo rákoskou. Často som sa iba nemo čudovala, čo všetko zo mňa vlastne vychádza. Plakala som nie tak od fyzickej bolesti, ako od zúfalstva, zúrivosti, poníženia a hnusu. A v tom, ktorý ma bil, som nenávidela čokoľvek, čo sa kedysi stalo a vo mne stále dialo. Bála som sa. Cítila som strašný, pudový, zvierací strach, ktorý ma pripravoval o dych a o tep srdca. Bol to strach z hlbín môjho vnútra, ktorý pramenil v čomsi pradávnom a nepochopenom. Prežívala som rôzne stavy a rôzne pocity - a nebola to rozkoš ani radosť. Nebola to hravosť - bol to boj o život, o seba samú, o útek pred druhým.

Takéto chvíle, takéto zážitky BDSM pre mňa boli veľmi cenným darom: dali mi poznať moju skutočnú bolesť a hrôzu. A jej prežitím ju zo mňa odplavili - kúsok po kúsku. Na niektoré z tých besných stavov, ktoré som zažívala, si ledva pamätám. Ak sa náhodou niekto bojí, že nepominú - pominú, pominú. Len im treba dať čas a rešpekt. Nechať ich tak. A hlavne - nezľaknúť sa ich. Nesnažiť sa ich zmeniť na potešenie. Neznásilňovať bolesť.
Nesmierne vďačím tomu, kto ma v pokoji nechal nariekať, plakať, vzlykať, chvieť sa. Nemusel sa ma ani na nič pýtať; stačilo mlčať a držať, držať ma, držať seba.

Po tomto krehko-subjektívnom náznaku možnosti prežívania BDSM ako čohosi liečivého, terapeutického či katarzného (ktorý si nedovolím rozvádzať viac, lebo je príliš chúlostivý a príliš individuálny pre každého, kto sa s ním stretáva), by som radšej chcela uviesť pár praktických bodov, ktoré by mohli slúžiť v prípade takéhoto prežívania, resp. na jeho usmernenie:

* Ak pri BDSM praktikách a hrátkach, ako sú výprasky, zväzovanie apod. začnete pociťovať nezvyčajnú duševnú bolesť, silné pocity hanby, zlosti apod. (alebo akékoľvek iné zvláštne, výrazne negatívne pocity), snažte sa chvíľku pri nich zotrvať a zistiť, či pochádzajú z toho, že vás partner zneužíva alebo to jednoducho preháňa (viď článok Dr. Glorie Brame o prevencii násilia a zneužívania v BDSM!), alebo či sa jedná o niečo, čo s vaším partnerom/partnerkou nemá nič spoločné a čo pochádza z oveľa hlbšieho, aj keď možno celkom neznámeho zdroja hlboko vo vašej duši. Buďte si istí, že to spoznáte!

* Pokiaľ je pravdou druhá možnosť, pokúste sa ešte trošku v danej situácii vydržať a chvíľku tieto pocity prežívať. Kľudne plačte a kričte. Nechajte vyjsť von všetko, čo je vo vás. Je dôležité, aby to váš partner chápal - ak treba, stručne ho požiadajte, aby vás nechal, ale nezabudnite ho ubezpečiť, že je to v poriadku. Je dosť zlé, ak sa dostanete do takéhoto stavu a kvôli partnerovi namiesto sĺz a vzlykov začnete vydávať zvuky ako v pornofilmoch! Niektorí ľudia si myslia, že dobrovoľné praktizovanie SM znamená, že masochista miluje bolesť a že by teda mal pri bolestivých úkonoch vzdychať od rozkoše. To nie je pravda. Bolesť je bolesť, a masochista nie je voči nej necitlivý. Masochista má jednoducho potrebu často bolesť prežívať - ale nie maskovať ju za rozkoš.

* Ideálne je, ak vás partner drží v náručí, hladká apod. (hoci niektorí ľudia v takejto chvílli možno naopak dotyk neznesú a najradšej by boli sami. Ak sa dá, treba to partnerovi citlivo vysvetliť.) Nie je ale nutné rozprávať sa pri tom a o tom!

* Pokiaľ cítite, že chcete ísť ďalej, neprerušujte to, čo v rámci BDSM práve robíte (teda dokončite výprask, ostaňte zviazaní atď.), a nechajte svoje prežívanie voľne pokračovať. Ak však máte pocit, že viac nevládzete, že toho máte po krk, alebo je vám zle (psychicky či fyzicky), rozhodne patnera požiadajte o zastavenie, a ak náhodou neprestáva, dajte mu najavo, že je to vážne!

* Až neskôr skúste to, čo ste prežívali, preskúmať: máte pocit, že ste objavili niečo dôležité? Vynorili sa vám nejaké škaredé spomienky? Môžete sa o tom porozprávať s partnerom, alebo prípadne s inou osobou, s nejakým blízkym priateľom/priateľkou.

* Ak máte pocit, že je toho na vás moc, že sa začínate psychicky rúcať, alebo upadnete do depresie apod., nebojte sa vyhľadať pomoc terapeuta, psychológa a pod.!!!

Niektorí (samozrejme najmä tí "normálni") ľudia sa boja, že SM umelo podnecuje v úplne zdravých ľuďoch násilné sklony alebo naopak sebadeštruktivitu. Na tomto mieste sa k tomu nemôžem zodpovedne vyjadriť, ale predpokladám, že až na veľké výnimky ide o mýtus a hypotetickú obavu. Druhým mýtom je, že záľubu v SM majú naopak ľudia s už vyvinutými násilnými či sebadeštruktívnymi sklonmi, ktoré si tým len posilňujú a pestujú. Toto je do istej miery pravda. Oveľa pravdepodobnejšie je však čosi "medzi": že BDSM priťahuje ľudí, ktorí s bolestivou/ponižujúcou stránkou rozkoše vo vnútri rezonujú, a slobodné, dobrovoľné venovanie sa takýmto praktikám s inými, rovnako založenými ľuďmi im umožňuje a dovoľuje lepšie tieto stránky svojho vnútra pochopiť, poznať alebo objaviť a preskúmať - a tak (až tak a iba tak) ich dokázať spracovať, prípadne využiť nejakým tvorivým, zmysluplným a pozitívnym spôsobom - a možno sa ich aj zbaviť, "vyliečiť sa z nich" (ako by s úľavou povedali vanilkoví). Nech táto posledná poznámka vyznela akokoľvek uštipačne, rozhodne netreba podceňovať alebo odmietať možnosť, že v niektorých prípadoch naozaj môže potreba spájať si rozkoš s bolesťou a ponížením zmiznúť, rozplynúťsa, "vybiť" sa. Ak sa tak stane, malo by sa to prijať ako súčasť životného rastu - rovnako ako keď sa naopak niekto "normálny" začne cítiť byť priťahovaný bičíkmi, putami a čiernym koženým odevom!

Maldora sa venuje alternatívnej terapii a astrologickému poradenstvu. V prípade potreby ju môžete kontaktovať na e-mailovej adrese: maldora@azet.sk