Rezať či nerezať

1.1.18

Spravil Pán Boh človeka takého akého ho chcel mať, alebo chcel, aby si preň odrezal kus tela?

"A v ôsmy deň bude jeho predkožka obrezaná."

Keďže je tento článok podrobný a rozsiahly - pre skrátenie čítania ponúkam aj zjednodušenú verziu - s púhymi argumentami a stručnými odpoveďami na ne - pre prípad, že máš záujem pokračovať v postupnom čítaní ďalších tém a pritom stručne poňať myšlienku tohto článku, alebo ak potrebuješ vo vlastnej diskusii nájsť rýchlo argumenty.

Tento článok poníma obrázky znázorňujúce aj nahé ľudské telo, jeho časti, pohlavné orgány, ich úpravy, alebo medicínske zákroky. Pre niekoho ich zhliadnutie môže byť nepríjemné až traumatizujúce - preto ponúkam verziu bez obrázkov. Avšak ani v úplnej podobe, ktorá nasleduje nižšie na tejto stránke, neuvádzam materiál pornografický (zobrazujúci detaily ztoporeného penisu, alebo pohlavného styku). Obrázky prikladám s úmyslom ilustrácie textu, ktorý je obsahovo určený dospelým (dospievajúcim, sexuálne uvedomelým) osobám. Nahotu a pohlavné orgány nepovažujem v tomto prípade za obscénne, ale za prirodzené.

*

Tieto riadky venujem znova telu a znova premene. Nie však tej magickej, žiadanej a žiaducej, konanej zo slobodnej vôle - ale premene násilného charakteru, uskutočnenej z vôle ľudí človeku najbližších. Hneď na začiatku môže niekto namietať - no áno, rodičia nás menia tým, že nás vychovávajú svojim vlastným spôsobom, že nás pošlú na istú školu, že nám vštepujú také, alebo onaké zásady, formujú nás náboženstvom do ktorého nás nútia, alebo podľa ktorého nás vedú - spôsobom ako nám ho interpretujú i jeho samotným výberom. Uvažujúc o tom, že formujú naše morálne normy, našu budúcu duchovnú slobodu, alebo naopak obmedzenosť - vytvárajú vlastne celého človeka. Samozrejme, človeka v jeho vývoji ovplyvnia nielen rodičia, ale i ľudia ktorých stretáva v škole, na ulici, vo svojej komunite - a samozrejme oficiálnym vzdelávacim systémom. To všetko spoluurčuje výsledny tvar - nás. Vydýchneme si - človek tak nie je ponechaný napospas jedinej strane, jedinému prostrediu - ale stretne sa s pluralitou rôznych názorov... a svet je krajší. Nie všade.

Výraz tela (vzťah k nemu) znova vyobrazuje spôsob myslenia (duševný svet). Sú kultúry, kde človek nenachádza alternatívne myšlienky, ba dokonca ani len samotnú ideu, že alternatívne názory existujú a môžu byť užitočné, dobré, božské. Nenaučí sa uvažovať inak, nenaučí sa spoznávať odlišné pohľady na vec, nenaučí sa hľadať si medzi nimi stred, nachádzať skutočnosť medzi viacerými "pravdami". Dokonca sa nechá presvedčiť, že všetky ostatné názory sú pomýlené, skazené, diabolské, že uvažovať inak je hriechom - a pochybovať zlom, ktoré treba od seba odohnať. Všetky ostatné verše než tie spísané v oficiálnej svätej knihe väčšiny (davu, priemeru) sú "satanské".

Na príčine nie sú len ideológie, ale aj naučené vzorce myslenia, vypestovaná obmedzenosť, ktorá zabraňuje ideológie prekračovať. Nielen výchova človeka v uzavretom priestore teórie, ale i neschopnosť nájsť z tohto priestoru východisko, ba čo viac, neprítomnosť myšlienky alebo vôle z tohoto väzenia vystúpiť. To platí tak o puritánskych kresťanoch Ameriky, čučche v Severnej Kórei, ako aj o fanatických teokratoch v Iráne - o každej krajne s oficiálnou ideológiou či štátnym náboženstvom. Zakliatou krajinou môže byť kultúra, komunita i rodina sama. Je zvláštne, že toto vnucovanie spôsobu myslenia sa presne v týchto kultúrach zároveň prejavuje v hrubom porušení telesnej integrity dieťaťa, v neovplyvniteľných modifikáciáciách pred ktorými stoji dieťa bez obrany. Je ľahké vidieť prirovnanie, že tam, kde je pocit, že vlastníme niečie myslenie, že máme monopolné právo vytvoriť jeho vnútorný svet, vnútiť mu svoje poňatie dobrého a zlého - stáva sa vyvlastneným majetkom i telo človeka.

Rodič a jeho dieťa

Takýmto povestným aktom vyvlastnenia je obriezka. Slovo "cirkumcízia" pochádza z latinčiny, kde caedere znamená "rezať" a circum naznačuje "dookola". V čisto racionálnom pohľade je to nezvratná modifikácia tela - podobne ako tetovanie, piercing, amputácia - s ktorou človek bude musieť žiť celý svoj život. Telu dieťaťa, alebo mladého človeka, je odňatá jeho integrálna časť. Z pohľadu legálneho, je to jednoducho porušenie telesnej celistvosti človeka. Má na to otec a mama právo? Nuž, v mnohých kultúrach pokladajú rodičia potomka za svoj majetok - čo radi dávajú najavo úsečnými konštatovaniami "je to moje dieťa", "ja si s ním môžem robiť čo chcem", "ja rozhodujem o jeho dobre".

O tom, keď nám niekto cudzí chce to, čo si myslí že je pre nás najlepšie - už vieme svoje. Nenazývame to náhodou porušením slobodnej vôle? Môžeme sa dlho prieť o to, či dieťa má slobodnú vôľu. Ale ako dospelý ju bude mať. Bude si smieť (teoreticky, podľa deklarácie ľudských práv) vybrať to, čo chce v živote robiť, čomu chce veriť, ako vyzerať. No nebude si môcť zvoliť telo iné, ako mu podľa svojej chuti upravili rodičia, alebo náboženská komunita. Ako zvláštne pôsobí, že práve rodičia často prevracajú oči nad tým, keď si dá mladý človek prepichnúť ucho, alebo obočie - čokoľvek - alebo príde domov s novým tetovaním. Vedia naň vtedy spustiť "boží hnev". No taká hrubý zásah, zásadná premena ako obriezka, ktorej sa dopustili oni sami - ich necháva chladnými. Ak majú rodičia právo odrezať dieťaťu kus pohlavného orgánu, prečo ho nedajú už v útlom detstve poprepichovať skrz naskrz, alebo potetovať? Vytrhať mu všetky vlasy, alebo iným spôsobom (de)formovať jeho telo? Jednoducho - spôsobiť mu ďalšie utrpenie?

"Ale obriezka je pre jeho dobro!" - namietajú teraz mnohí rodičia. Opakujú túto frázu, ktorú sa sami naučili (a nikdy nepočuli opačný názor - respektíve naučili sa akceptovať vždy len jediný názor na všetko - a všetko odlišné zavrhovať ako diabolské), nikdy sa nezamýšľajú nad tým, čo tento akt predstavuje, ani načo vlastne slúži. Skrátka je to niečo neznáme, onálepkované ako "dobré" - a preto to musí byť... dobré? Ak niekto výraz "odrežú mu čas tela" pokladá za prisilný - asi si neuvedomuje, že predkožka nie je len "nepotrebný kúsok". Podobne, ako sme si to mysleli o slepom čreve, ktoré sa v minulosti vyberalo "preventívne". Už je to raz v povahe ľudskej malosti, že všetko, čoho význam nepozná, pokladá za nepotrebné. Pripomína mi to správanie opice, ktorá nerozumie, čo je to kreditná karta - a aká môže byť jej hodnota - jednoducho ju rozhryzie a zahodí. Alebo správanie domorodca z filmu, ktorý spáli pre neho bezcenné papierové peniaze - pričom modernému človeku, ktorý im prikladá nesmiernu hodnotu, stoja vlasy dupkom.

Predkožka je časťou kože - a koža je najväčším orgánom tela. "Občas jej má človek nadbytok", tak ako vlasov, nehtov, alebo tuku. Tie je jednoduché odstrániť - a znova človeku dorastú. No takmer nikto si neodstraňuje kožu z kolena, z tváre, alebo z chrbta - pre zábavu, kvoli hygiene, alebo "pre kozmetiku". Ak áno (BME komunita), robia to dospelí a dobrovoľne, z osobného poňatia estetiky. Predkožka je integrálnou súčasťou človeka. Súčasťou dokonalého stvorenia. Mnohí "obrezávači" oháňajúci sa náboženskými dogmami si neuvedomujú, že vlastne prehlasujú "božie stvorenie je nedokonalé, neúplné, musíme ho po Ňom opravovať". Predkožka má svoju ochrannú (imunitnú) funkciu a zároveň je aj zdrojom sexuálneho potešenia, ktoré ťažko pochopí niekto, kto ju od narodenia nemá. Ľudia ju však radšej odrežú, než aby jej význam skúmali. A pri tom, neustále objavujeme dôkazy o užitočnosti každej jeho bunky, o dokonalosti tela ako takého, o neuveriteľnej zložitosti života - kde každý jeho kúsok prispieva k celkovej harmónii i funkčnosti.

Je úplne zrejmé aj bez komentárov, že tí, ktorí obrezávajú, alebo sa len súhlasne prizerajú - nikdy to "čo je to mať predkožku" nezažili, nepocítili a teda nevedia o čo toho druhého bezbranného človeka pripravujú. Nikdy to nezažili, no "vedia" že je to zlé a musia to tomu druhému odobrať. Podvedome pritom často vykonávajú generačnú pomstu. "Ani ja tú radosť nemám, ani ty ju nebudeš mať!" "Aj mne zobrali, aj tebe vezmem!" Prostá otcovská závisť. Alebo náboženský fanatizmus. Samozrejme nie u všetkých, mnohí rodičia len chcú svojim deťom dobre... Svoje vlastné pohnútky si každý musí priznať sám.

Rituál prechodu

A teraz sa pozrime na všakovaké dôvody, ktoré nachádzajú rôzne spoločenstvá na to, aby dieťa bez možnosti slobodného rozhodnutia o kúsok tela pripravili. Prvé zmienky o obriezke nachádzame už v starovekom Egypte - bola to rozšírená, no nie univerzálna tradícia.

Medzi africkými, austrálskymi, oceánskymi a ďalšími kmeňmi je obriezka a iné modifikácie genitálií či tela (narezávanie, prepichovanie, zjazvovanie, bitie, týranie) súčasťou "rituálov prechodu" - mladých mužov i žien - z detstva do do dospelosti. Toto špecifické myslenie je nanajvýš detinské - stavať svoju mužnosť, ženskosť, či dospelosť na vonkajších znakoch (genitálie, oblečenie, ozdoby, pierka, spôsoby, hrané drsné či poddajné vystupovanie). Fyzickými ranami a psychickými traumami predbiehajú prirodzené zjazvenie životom - dosahujú akúsi rýchlovarnú dospelosť. Vytvoria tak neraz iba nafúkané, panovačné deti, mysliace si že práve vďaka prežitej krutosti sú "dospelé". Otázka je, prečo časť týchto bolestí jednoznačne odsudzujeme (niektoré drastické premeny), a časť ktorej sa sami dopúšťame (obriezka), úmyselne prehliadame?

Táto dvojtvárnosť postojov sa znásobuje, keď sa diskutuje o ženskom genitálnom mrzačení (FGM) a jeho mužskej obdobe. Na africkom kontinente stále prežíva barbarská ženská obriezku - hnusné odrezávanie vonkajších častí ženských genitálií, s celoživotnými zdravotnými následkami. Je nad slnko jasné, že nie pozitívnymi. Prečo? Lebo to považujú za krajšie. Lebo je to tradícia. Dokonca si mnohí myslia, že to patrí k náboženstvu. Puritáni dodávajú, že sa tak zabráni, aby žena cítila pri pohlavnom styku nežiaducu rozkoš. Nič také samozrejme islam nekáže. Keď cestujú západní turisti do týchto krajín a pozorujú rituál ženskej obrieky, nešetria výrazmi zhnusenia, apelujú na ľudské a ženské práva - a snažia sa všemožne týmto obludným činom zabrániť. Ale prečo potom nehovoríme o barbarstve aj v prípade nedobrovoľnej obriezky chlapcov? Mnohé moslimské krajiny dnes ženskú obriezku zákonom zakazujú, zatiaľ čo mužská je stále samozrejmou povinnosťou. Nie je to rovnako násilný čin, voči ktorému sa mladý človek - či je dievča, alebo chlapec - nemôže brániť?

Naproti tomuto dúfajme miznúcemu excesu - muž je akosi "predurčený trpieť", bolesť sa ho buď netýka, alebo ju musí byť schopný vystáť - a nad poškodzovaním jeho tela sa nikto nepozastavuje. Obriezka a iné bolesti sú premenou chlapca na muža.

Povrchná mužnosť

Hoci niektoré kultúry považovali krvácajúci penis za spôsob, akým muži napodobňovali menštruáciu a sympatizovali s pôrodnými bolesťami žien, u drvivej väčšiny stále panuje predstava, že muž je živiteľ, bojovník, musí byť tvrdý, odolný - a teda rituálnou bolesťou tieto "mužské" vlastnosti potvrdzuje. Táto spoločenská povera dlhodobo prežíva - muž je ten, kto musí vydržať. I naša kultúra chváli mužov za stoickosť, tvrdosť, necitlivosť - preto niet divu, že muži sa predháňajú v tom kto chlapskejšie ustojí rôzne bolestné rituály a skúšky odvahy. Obrezaný muž sa musí tváriť, že to bola maličkosť. Tento spôsob spoločenského prijímania a machizmu je silnejší než zdravý rozum a skutočné pocity. Je horšie byť mäkký a padavka, než hrubý agresívny macho. Samozrejme v iných časoch a na istých miestach Zeme všetko platí naopak - dokonca i v ríši zvierat nie je vždy samec tým dominantným druhom. Je to skôr ľudská (mužská?) malichernosť, že vždy hľadá toho silnejšieho, lepšieho, krajšieho - súťaží a rozdeľuje na víťazov a porazených. Pritom každé pohlavie je skrátka len iné - každé má svoju jedinečnú funkciu.

Príklad - Yemen. Isté kmene praktikovali (praktikujú?) zvláštnu obriezku - salch, salkh - kde dospelý mladý muž pred svadbou - v predpaženej ruke držiac nôž, obnažený pred celou obcou - musí vydržať doslova stiahnutie penisu z kože - od žaluďa až po ohanbie - bez známky bolesti či sĺz, bez fňukania, bez šklbnutia na tvári. Inak mu hrozí zabitie za zahanbenie rodiny, prinajlepšom určite vyobcovanie. Jeho penis sa hojí takmer rok, s primitívnymi hygienickými opatreniami, s množstvo nežiadúcich poškodení, bez pohyblivej kože na kmeni penisu. A nevesta - nemá inú možnosť než si ho takého vziať a "užívať" si s jeho znecitliveným údom manželské povinnosti.

Tento ideál "silného muža s kamennou tvárou", muža ktorý neplače, muža ktorý vytrpí - poznáme aj tu doma. Pomáhajú ho udržiavať i ženy, ktoré na druhej strane usilovne bojujú za rovnoprávnosť. Pília pod sebou konár - vtedy, keď je to pre ne príhodné, prezentujú sa ako slabšie, nežnejšie a krajšie pohlavie. Muž im má držať dvere, lebo sú slabé, muž im má pomôcť do kabáta, lebo sú slabé, muž ich má ochraňovať, lebo sú slabé, muž ich má živiť, lebo "je to jeho úloha". Muž má byť bojovník, dominantný, odvážny - muž môže byť hrubý, muž musí bez plaču zdolávať bolesť, muž sa môže poškodzovať, muž môže byť škaredý. A potom plačú, keď sa táto drsnosť, dominancia, sila - obracia proti ním - v domácom násilí, majetníckosti alfa-samcov i nerovnoprávnom postavení v spoločnosti. Ženy by sa mali samy spamätať a uvedomiť si, čo vlastne ďalej chcú - inak sú ich kroky chaotickým tancom vpred a vzad. Ak sa podieľajú na pripúšťaní vlastníckych vzťahov naprieč generáciami (rodič vlastní telo dieťaťa), vytvárajú precedens, ktorý umožňuje vlastniť komukoľvek kohokoľvek. Keď sa pociťujú vlastnené - padajú do vlastnej pasce.

Nasledovníci Abraháma

Obriezku priamo vo svojej náboženskej doktríne mali ako jedni z prvých - vzor pre ďalšie abrahamické náboženstvá - židia. V judaizme (Tóra, resp. starý zákon Biblie) je obriezka zmienená ako akt, ktorý nariadil JHVH (Boh) Abrahámovi a jeho ľudu (to znamená mužom, ženy nie sú v patriarchálnom systéme tak nábožensky dôležité). Vo svojej historickej prostote ďalšie z absurdných "božích prikázaní", realizovaných dobre známou metódou - patriarcha prišiel a povedal, že Boh sa zjavil - jemu - a prikázal... Obriezka mala symbolizovať potvrdenie zmluvy izraelitov s Bohom a vyčleniť tak "vyvolený národ" zpomedzi ostatných.

Genezis 17:10-14 :
10 Toto je moja zmluva medzi mnou a vami a medzi tvojím potomstvom po tebe, ktorú zachováte: Nech je obrezaný každý z vás, kto je mužského pohlavia!
11 Obrežete mäso svojej predkožky a bude to znakom zmluvy medzi mnou a vami.
12 Na ôsmy deň nech je obrezaný každý z vás mužského pohlavia z pokolenia na pokolenie, aj (otrok), čo sa ti narodil v dome, i taký, ktorý bol od cudzinca kúpený za peniaze a ktorý nie je tvojím potomstvom.
13 Obrezaný musí byť aj ten, čo sa narodil v tvojom dome, i taký, ktorý bol kúpený za peniaze. Moja zmluva na vašom tele bude zmluvou večnou.
14 Muž, ktorému nebude obrezané mäso predkožky, nech je vylúčený zo svojho ľudu. Porušil moju zmluvu.

Levitikus 12:3 :
3 Na ôsmy deň sa obreže jeho predkožka.

No pre celistvý obraz o Starom zákone, určite neprehliadni ani túto informáciu: Levitikus dnes.

Keby to tak mohli muži vykonať slobodne, z vlastnej vôle, z vlastného náboženského presvedčenia. Židia i moslimovia však praktizujú obriezku na svojich malých deťoch - ktoré zatiaľ netušia nič o všetkých špecifikách vlastného náboženstva, nieto ešte ostatných na svete. O slobodnej voľbe tu nie je žiadna reč. Ateisti a menej fanatickí veriaci v západnom svete dnes na Starý zákon - ak nie na staré sväté písma všeobecne - pozerajú s nadhľadom. Ale predsa, môžeme sa aj nenechavo pýtať - s koľkými z nás komunikuje Boh a nariaďuje nám rôzne veci? Určite so všetkými. Kým však nariaďuje nám, je to naša voľba - keď však nariaďuje aby sme čosi vnútili druhým - je to obvykle prípad pre psychiatriu. Mimochodom... Encyclopedia Judaica potvrdzuje že:

"Každé dieťa, ktoré sa narodilo židovskej matke je židom, obrezané, alebo nie."

V Islame nie je obriezka ("chitán", khitan, ختان‎) zakotvená v Koráne, ale nakoľko moslimovia považujú Abraháma tiež za proroka, dodržiavajú aj zákony judaizmu. Preto i Mohammad vyzýva svojich nasledovníkov k obrezávaniu. Všetko je to len súčasťou hadithu alebo sunny - tradície. Tá je ukotvená v spisoch mimo Koránu, ktorými sa moslimovia v každodennom konaní riadia. Patria sem najmä zbierky imámov - Imám Buchari, Imám Muslim, Imám Abu Dawud, Imám Malik a pre šiítov zbierka Nahjul Balagha. Robilo sa to tak v dobe Mohameda, dnes to musia presne tak - do slova a do bodky - opakovať. Na jednej strane zmysel vzniku tohto rituálu - či v Kanaane, alebo na Arabskom poloostrove - môžeme ľahko pochopiť. V púštnych krajinách povestných ich nedostatkom vody, v staroveku a v stredoveku - tak v beduínskom, ale aj mestskom živote, na dlhých cestách karaván i vojnových ťaženiach - nebolo možné vykonávať očistu penisu tak ako dnes. Obriezka bol praktický hygienický spôsob ako predchádzať zanášaniu a infekcii - na úrovni vtedajšieho poznania a samozrejme s ohľadom na možnosti.

Nemožno však povedať, že všetok ostatný islamský svet, ktorý Arabi dobyli neskôr - od Španielska po Indonéziu - trpel rovnakým nedostatkom vody. A vonkoncom nie dnes... Moslimskí fundamentalisti (toto slovo nepoužívam so zlostným odporom, ale ako priame vyjadrenie "doslovnosti" a "lipnutia na forme" - pretože "fundamenty" znamenajú "základy") ignorujú všetko nové poznanie medicíny, nové hygienické podmienky súčasného sveta i nové, symbolickejšie poňatie náboženstiev. Obrezaných nazývajú "čistí" - tak ako sa to od detstva učia opakovať. Nečistá nie je len predkožka, ale i bravčové, alkohol a pre niektorých (sotva ozajstných moslimov) i žena sama. O surreálnej absurdite týchto poňatí nech si urobí obraz každý sám pre seba. Islam je medzi veľkým náboženstvami najmladšie a priam detské. Mužov príznačne necháva (ak nie núti) zostať deťmi - samozrejme v zmysle sociálnej a emocionálnej inteligencie. Jedným zo špecifických znakov je jeho posadnutosť formou a rôznymi rituálmi, ktoré nedokáže reformovať s ohľadom na modernú dobu. V dobe nesúdne modernizujúcej a progresívnej je pochopiteľné, že vystúpilo ako kozzervatívny protiklad do popredia a pre mnohých vykorenených ľudí sa dnes stáva "pevným bodom vo vesmíre".

Je akosi typickou vlastnosťou praktického (praktizovaného) Islamu - nedať svojmu veriacemu na výber. Keď má rodičov moslimov musí byť moslim. A keď je raz moslimom - pod hrozbou smrti nesmie nikdy túto vieru opustiť. Tak káže už aj samotný Korán. Podobné platí i pre ostatné náboženstvá - možno bez hrozby smrti za odpadlíctvo - no výchova detí v náboženskej otázke je rovnako nedobrovoľná. Porovnajme - aká je to odlišná kvalita, ak niekoho donútime podvoliť sa "božiemu nariadeniu" - a on (napríklad ako dieťa) nemá na výber - alebo ak sa tento náboženský akt rozhodne vykonať ako dospelý, z vlastnej slobodnej vôle? Aký je to dar Bohu - ak sme nútení ho dať, alebo ak ho dáme sami za seba? Môžeme hovoriť o úprimnej viere, ak sa od nás čaká, alebo ak musíme uveriť?

V podaní sunan al-fitrah ("zvyky prirodzenosti", alebo "činy ktoré sú v prospech muža"):
Prorok riekol: "Päť vecí je súčasťou fitrah (prirodzené dispozície muža): obriezka, holenie ohanbia, strihanie brady, strihanie nehtov a depilácia podpazušia."
Je sunnah obrezávať malých chlapcov a nie je to ani ḥarám (zapovedané) ani makrúh (urážlivé) vykonať tak pred siedmim dňom, alebo to odkladať. Nariadenie nie je prísne a záujmy dieťaťa je treba vziať do úvahy.

Korán však (nie priamo o obriezke) hovorí:
al-Baqarah 2:195 : "A nevrhajte sa do (seba)ničenia."
al-Nisa’ 4:29 : "A neničte sa navzájom (ani sami seba)."

Korán síce nadväzuje otvorene na tradíciu judaizmu a kresťanstva:
Qur'án 2:136 : "Vravia, 'Buďte židia alebo kresťania a budete vedení.' Povedzme, radšej príjmite za svoje náboženstvo Abraháma, muža prirodzenej čírej viery. Nebol jedným z modloslužovníkov."

No pravidla koránu stoja nad Tórou i Bibliou:
Qur'án 4:26 : "Alláh vám chce ujasniť cestu tých ktorí ňou šli pred vami a viedli vás po nej, a odpustiť vám - Alláh je vševediaci, premúdry."
Qur'án 95:4 : "Vskutku sme stvorili človeka v najlepšej z foriem."
Qur'án 23:14 : "Potom sme zmenili semeno na zhluk zrazenej krvi; z toho zhluku sme urobili hrčku; potom sme z tej hrčky urobili kosti a odeli kosti mäsom; potom sme z nej vyvinuli človeka. Tak požehnaný buď Alláh, najlepší zo všetkých tvorcov!"
Qur'án 27:88 : "Práca Alláha ktorý priviedol k dokonalosti všetko (čo stvoril)."
Qur'án 32:7 : "Ten Jediný, ktorý priviedol všetko k dokonalosti, stvoril a započal stvorenie ľudskej bytosti z hliny."
Qur'án 40:64 : "Alláh je Ten Jediný ktorý spravil Zem vašim príbytkom a nebo ako stavbu a navrhol vás a priviedol tento dizajn k dokonalosti."
Qur'án 67:3 : "A neuvidíš jedinú chybu v tom, čo Pán Milosti stvoril."

Kresťanstvo (ani Kristus sám, hoci bol obrezaný, pretože sa narodil do židovského prostredia) obriezku nevyžaduje. V kresťanskom svete (s výnimkou puritánskej Ameriky, zčasti post-viktoriánskej Británie, Austrálie a novej vlny obrezávania v niektorých Afrických krajinách) je dnes málo známou, hoci do módy prichádzajúcou záležitosťou.

V ostatných náboženstvách Ázie (hinduisti, sikhovia, budhisti, taoisti, šintoisti) ani u pôvodných obyvateľoch Amerík, napriek iným krvavým rituálom, sa obriezka nepraktikovala. Výnimkou je Južná Kórea a zčasti Japonsko, kde módu obrezávania priniesli americkí vojaci - domorodci chceli byť ako ich obdivovaní hrdinovia.

Puritánska cesta

Dostávame sa k "modernej" Amerike, ktorá viac než náboženstvá, určuje dnešné celosvetové trendy. V Spojených štátoch sa rutinne praktizuje radikálna detská obriezka - odstraňujú čo najväčšiu časť voľnej kože penisu a dokonca i "frenulum" - hrádzu na spodnej strane žaluďu - jedno z najcitlivejších miest pohlavného orgánu. Je to naozaj extenzívna úprava tela, často nemajúca obdoby ani v "body modification" komunite stredného prúdu. Dôvod? Dnes američania veria, že "je to tak dobré, lebo sa to tak vždy robilo". Tí "bystrejší" to potom odôvodňujú hygienou. Znova - obrezaný penis je vraj "čistejší". To možno vziať do úvahy o niekoľko storočí naspäť, keď hygiena medzi ľuďmi bola naozaj úbohá, verejný vodovod, čisté šatstvo, alebo sterilná kancelárska práca neboli samozrejmosťou. Možno nad tým uvažovať v armáde - vojaci v zákope nemajú toľko príležitostí k starostlivej osobnej očiste. Ale pre moderného civilného človeka?

Zaštiťujú sa názorom, že pod predkožkou sa tvorí smegma. Tak ako miliónom iných ľudí a nespočtu cicavcov. Je jednoduché naučiť dieťa umyť si svoj pohlavný orgán. No pre túto kultúru je jednoduchšie vec "odstrániť", než čistiť. Radšej zahodiť plastový kelímok z McMňam, než umývať riad. Krásne to vystihuje spoločnosť ako takú - posadnutú pohodlím na úkor nadmernej spotreby energií a svetového znečistenia a posadnutú liečením tabletkami. Všetkého - od chrípky po depresiu - svet je veľká drogéria. Američania zomierajú v neobvykle vysokej štatistike na predávkovanie rôznymi utišovadlami a stimulantami. Postoj k hygiene je len malým čriepkom z celkovej mozaiky.

Paradoxom je, že dôvod obriezky v Amerike je veľmi dobre známy. Prisťahovaleckí puritáni pokladali pohlavný orgán za nečistý ako taký, človek sa mu mal vyhnúť, nedotýkať sa ho (snáď preto tie zábrany nechať dieťa umývať si ho), svoje sexuálne túžby potláčať - a nemasturbovať. Viktoriáni verili, že sebaukájanie je zdrojom mnohých chorôb: Paralýza, srdcové príhody, ľahostajnosť, zlá pamäť, šialenstvo a samovraždy. Takisto sa nachádzajú zmienky o zapríčinenej tuberkulóze, slepote, hyperaktivite atď. Preto bolo nevyhnutné odrezať všetku voľnú kožu na penise až natoľko, aby sa pri erekcii napínala, zťažovala, znemožňovala, ba dokonca znepríjemňovala onaniu. Odrezaním predkožky a hrádze sa zároveň obnažený žaluď dostane do neustáleho kontaktu so šatstvom a v priebehu dospievania neustálym trením dochádza k jeho obrusovaniu, hrubnutiu jeho kože (keratinizácii) - a tým i k znecitliveniu. Čo eliminuje "nežiaduce potešenie pri pohlavnom styku". Znecitlivením sa zároveň znížilo nutkanie. Potlačiť sexualitu človeka, prinajmenšom radosť z nej, zaujatie ňou, bolo ústredným motívom zavedenia obriezky. Bolesť, ktorú dieťa prežije pri operácii považovali puritáni za dôležitý prostriedok, aby sa v ňom vyvolali pocity viny a trestu za škodlivé správanie - zaoberanie sa genitáliami a sexom. Viktoriáni boli posadnutí "čistotou" a brojením voči všetkému sexuálnemu. Sex je prostriedok na rozmnožovanie, ale má byť čo najmenej príjemný a častý. Dnes sa na toto pozabudlo a absurdné odvôvodnenia sa pohybujú kdesi medzi hygienou a spoločenskou normou, ba i takými názormi, že obrezaný penis je "dlhší".

Citácie hovoria za všetko:

"Okolo roku 1880 jednotlivec... si mohol priať... zviazať, spútať, alebo infibulovať (zneprístupniť orgány) dieťaťa v sexuálne aktívnom veku ... ozdobiť ich grotesknými zariadeniami, zapúzdriť ich do sádry, kože, alebo gumy, vydesiť ich alebo i vykastrovať... šialenstvo okolo masturbácie bolo teraz skutočné - ovplyvňovalo lekársku prax."

"Aby sa dosiahli najlepšie výsledky je treba odrezať čo najviac kože a slizníc aby takpovediac vznikol ťah keď sa neskôr ohlásia erekcie. V koži nesmie byť žiadna vôľa (na hranie) keď sa rana poriadne zahojí, ale musí pevne obopínať penis, pretože ak by tu predsa zostala vôľa, pacient pohotovo obnoví svoj zvyk bez ľútosti vynakladať čas a všetku energiu navyše na dosiahnutie orgazmu... Nemôžeme si byť istí, že sme sa nadobro vysporiadali s možnosťou masturbácie, ale môžeme sa cítiť spokojní, že sme ju obmedzili v hraniciach jej nebezpečnosti."

"Kladie to (sebaukájanie) základy pre vyčerpanie, paralýzu a choroby srdca. Oslabuje pamäť, robí chlapca ľahostajným, nedbalým a apatickým. Dokonca spôsobuje mnohým stratu rozumu; iní, keď dospejú, spáchajú samovraždu... Nemyslite si, že nijako neškodí vášmu chlapcovi, pretože teraz netrpí, účinky tejto neresti prichádzajú pomaly, takže obeť je často veľmi blízko smrti, keď zistíte, že si ublížil. Stojí za to poznamenať, že mnohí emninentní lekári teraz zastávajú zvyk obriezky..."

"Odpomoc od masturbácie, ktorá je takmer vždy úspešná u mladých chlapcov, je obriezka. Operáciu by mal vykonať chirurg bez použitia anestetika, nakoľko krátka bolesť zažitá počas operácie bude mať blahorodý účinok na jeho myseľ, obzvlášť ak sa bude spájať s myšlienkou trestu. U žien autor zistil, že aplikácia čistej kyseliny karbolovej (fenolu) na klitoris je výborný prostriedok na utíšenie abnormálneho vzrušenia."

Druhá vlna podpory obriezky vzišla z takzvanej mikróbovej fóbie. V tej dobe medicína objavila svet mikroorganizmov - vírov a bacilov - ktoré boli považované za príčinu všetkých chorôb. V laickej verejnosti vyvolala hysterický strach, ktorý aj dnes doznieva v typických napomenutiach - "nechytaj sa tej špinavej hliny". Dôsledkom bolo nadmerné používanie mydla a dezinfekčných prostriedkov, DDT, antibiotík. Pod predkožkou sa samozrejme skrývalo príliš veľa nečistoty a baktérií - preto ju trebalo odrezať. Na týchto postojoch postupne vyrástol svet plastikovej sterility - a tento sa stal i dôvodom pre zníženie imunity človeka. Dnešná medicína vie, že bacily a víry sú vždyprítomné a všadeprítomné - na povrchu i v tele človeka. To čo spôsobuje choroby je dočasná strata imunity.
Citácie:

"Teória mikróbov ako pôvodcov chorôb vyvolala obraz ľudského tela v podobe prevozníka pre veľa nebezpečných mikroorganizmov, čím spravila verejnosť mikróbo-fobickou a podozrievavou voči špine i telesným výlučkom. Kvoli jeho funkcii, penis sa stal neodmysliteľne "špinavou vecou" a z tohto východiska sa obriezka stala preventívnym opatrením s univerzálnou praxou. Z pohľadu mnohých vtedajších vykonávateľov, obriezka bola metódou ako sa vysporiadať a predchádzať masturbácii. Vravelo sa, že pomáha predchádzať syfilisu, fimóze, parafimóze, balanitíde a "nadmernému koitu" (o ktorom sa verilo, že spôsobuje orchnutie)."

Na začiatku 20. storočia bolo precento obrezaných mužov v americkej spoločnosti približne 30 percent, neskôr v osemdesiatych rokoch stúplo až na 85 percent. Zvýšený trend zaznamenávame napríklad v období svetovej vojny, keď boli mnohí odvedenci donútení podstúpiť obriezku z praktických dôvodov - v zákopoch nebolo možné dodržiavať potrebnú intímnu hygienu. Dnes, vďaka internetu, výmene informácií a širokej verejnej diskusii má znova klesajúci trend.

Odvaha byť sám sebou

Zaujímavý je aj nový koncept krásy. Netreba opakovať, že tento vždy a všade podliehal móde. Na vrchole obriezkovej hystérie - v 80. a 90. rokoch sa počas výskumu prišlo na to, že rodičia viac než z dôvodov akejsi hygieny volia tento chirurgický zákrok na svojom dieťati z obáv pred postojom rovesníkov a vlastným sebapoňatím mladého človeka v budúcnosti. Keď sa prehrabujem príbehmi ľudí rozprávajúcich o svojej obriezke - či už v jej prospech, alebo s ľútosťou - v drvivej väčšine prípadov je dôvod rovnaký: Aby boli ako ostatní. "Chcem byť ako moji priatelia, chcem byť ako môj starší brat, chcem byť ako otec." Lebo tak ako vyzerajú tí druhí, je to dobré. Či je to obyčajný teenager na americkej škole, alebo beloch prichádzajúci žiť s rodičmi do Afriky - jeho obrezaní rovesníci sa mu v sprchách vysmievajú. Pýtajú sa ako to vyzerá, čo sa mu stalo s penisom? Čo za "korytnačí krk" či "sloní chobot" to tam má? "Fuj, daj si to odrezať!"

Predkožka je pre američanov a američanky, ktoré celý život vidia len obnažené žalude, hnusná. Americkí muži sa vysmievajú svojim (stále vzácnym) neobrezaným kamarátom, mnohí mladíci sú frustrovaní z posmechu svojich spolužiakov, kolegov, športových partnerov - a dávajú si to odstrániť len z dôvodu hanby. Uniformita prevláda nad rôznosťou. Darmo niektorí prezieraví a liberálni rodičia ponechajú rozhodnutie o obriezke na svoje dieťa (v dospelosti) - sociálne prostredie sa postará o "normovanie". Dokonca i v strete s cudzincami odporúčajú týmto "dať si odstrániť tú odpornú vec". Na rovnaký postoj si zvykli i ženy. A nikto z nich netuší, o aký vzácny kus vlastne prišli - nikdy ho nezažili - nepoznajú jeho funkciu, výhody a radosti. No majú tú "morálnu silu" ho a priori odsudzovať.

Mladý človek hľadá prijatie medzi svojich rovesníkov vo forme - vyzerať ako oni. Obliekať sa ako oni, počúvať hudbu ako oni, byť obrezaný ako oni. bez ohľadu na to, či je to lepšie, alebo horšie. Nechce, aby sa mu posmievali. Mladých jednoducho neučíme zdravej sebadôvere - ale arogancii. Neučíme ich byť hrdými na to, kto sú, akí sú - vo svojej jedinečnosti - ale čo majú, na akej úrovni sú, kám patria, koho poznajú. Neučíme ich obhájiť si svoju cestu, svoj vzhľad, svoje spôsoby, svoje názory. Učíme ich prispôsobiť sa. Byť ako ostatní a vzerať tak, ako to práve letí je zároveň otázka módy - voči ktorej sú mladí ľudia najmenej odolní. Byť imúnni na masovú hystériu sa naučia neskôr - vlastne - neskoro. Ak vôbec.

Takáto situácia nastala počas Kórejskej vojny, keď miestni mladí muži odpozorovali, že ich americkí spolubojovníci sú obrezaní. Vo vzdúvajúcej sa módnej vlne chceli zrazu všetci vyzerať ako G. I. Joe, lebo "všetko čo je z Ameriky je dobré". Južná Kórea so svojim 90 percentným podielom obrezaných je výnimočnou krajinou v neobrezanej Ázii. Dôsledok aburdného proamerického trendu. Byť ako Yankee je cool.

Právo na svoje telo

Podobným spôsobom to funguje i z opačného konca. Niektorí rodičia sa rozhodujú pre obrezanie svojho dieťaťa z naozaj primitívnych pohnútok: "Musí vyzerať ako jeho otec." Čo je toto za rodičovstvo? Čo sú to za dôvody? Je azda dieťa majetkom svojich rodičov? Čo je to za rodičovskú ambíciu - urobiť zo svojho potomka svoju vernú kópiu? Neželáme si azda, aby dieťa opakovalo po nás to, čo robíme dobré a vylepšilo to, čo sme my nezvládli? V dnešnej spoločnosti je asi "chlapské" myslieť si, že "ja robím všetko dobre" a preto som hodný absolútneho nasledovania. Nepochybne, nevypovedanou zámienkou je tu prostá ľudská vlastnosť - závisť. "Aj mne vzali predkožku, ani ty ju nebudeš mať!" Jednoducho, generačná pomsta. Neschopnosť dopriať dieťaťu to, čo nebolo doprianené jemu (rodičmi, armádou, kňazmi).

Vždy vo mne zovrie krv, keď počujem "zmätených" váhajúcich rodičov pýtať sa na internetových fórach - "Dám svoje dieťa obrezať, alebo nie?". Akoby sa rozhodovali nad kúpou mačky, prestavbou obývačky, alebo farbou dupačiek. Ten jazykový obrat je veľmi podobný situáciam, keď sa zamýšľame ako naložiť so svojim majetkom. Problémom tu nie je ako sa rozhodnúť - ale arogancia otázky samej - že vôbec majú rodičia pocit, že sa musia, alebo dokonca majú právo rozhodnúť. Odpovedať im možno bez preháňania takto: "A nezvažujete, či svoje dieťa nedať potetovať od hlavy po päty?"

Obriezkou zároveň spôsobujú dieťaťu traumu. Na fyzickú bolesť síce rozum do dospelosti zabudne, no telo má tiež svoju fyziologickú pamäť, a tento akt zostane prinajmenšom zapísaný hlboko v jeho duši. Aký je to príchod na tento svet - keď tí, čo by nás hneď mali vziať do náruče, poláskať a chrániť - dovolia, alebo dajú nám spôsobiť tak strašidelnú bolesť? Táto "drobná kozmetická úprava" sa deje bez narkózy. Nie je to pre dieťa (v rozmeroch jeho vlastného sveta a vnímania) len pichnutím do prsta, či plesk po zadku - je to vážna chirurgická operácia. Stačí sa pozrieť na zábery z nej. Na dôvažok - tu a tam pri nej novorodenci zomierajú. A rodičia sa až potom pýtajú - bolo to nutné? Kto vám k tomu dal dovolenie? Kto vám to nariadil? Odpoveď nehľadajme len v hlúpom zvyku, ale i vo fakte, že za tento "rutinný chirurgický výkon" si doktori účtujú nemalé sumy.

Rodičia tak jednoducho chirurgicky vnucujú svojim deťom svoje vlastné náboženské, kozmetické a sexuálne preferencie. Bez ohľadu na to, že v dospelosti majú deti právo na svoje vlastné preferencie. A majú právo sa pýtať: "Prečo si bez môjho súhlasu zmenil moje telo? Bez toho, že by to bolo bezprostredne nutné pre moje zdravie." V súčasnosti sa v civilizovanom svete (ktorý tentoraz nepomenúvam ironicky - a teda vynímam z neho USA, Izrael a moslimský svet) začalo hovoriť o právach dieťaťa - ktoré sú zakotvené aj v charte ľudských práv. Obriezka mnohé z týchto práv porušuje. V súvislosti s ňou sa zaviedli pojmy "telesná celistvosť dieťaťa" a "genitálna integrita dieťaťa". Nikto nemá právo meniť a poškodzovať mu telo bez jeho súhlasu, vytvoreného na základe prístupu k vyváženým informáciám. Teda netendenčných "pre i proti". Je jasné, že takýto súhlas nemôže poskytnúť skôr, než dospeje a získa istý spoločenský rozhľad a inteligenciu.

Pozitívami a negatívami obriezky - tak ako ich môžu jednotlivci vnímať - sa zaoberám nižšie. Medzi závažnejšie medicínske komplikácie patria rôzne fistuly, zakrivenia, cysty, lymfedémy, vredovatenie žaluďa, nekróza všetkých častí penisu, hypospádie, epispádie, impotencia. Pre názornosť odporúčam nájsť si v literatúre čo tieto problémy znamenajú - i s obrázkami. Bežnou komplikáciou je bolestivá erekcia z dôvodu tesnosti mála zostávajúcej kože, prípadne kvôli napínaniu uzdičky (frenula), ktoré je sa preto pri americkom type obriezky často odstraňuje tiež. Hovoríme pritom o jednej z najdráždivejších častí penisu vôbec. Menej častým prípadom je smrť novorodenca. Rodičia sa až potom pýtajú lekárov, prečo tento zbytočný zákrok na dieťati, rutinne, bez ich vedomia, vykonali? Len preto, že "sa to odjakživa robí všetkým"?

Aj keď je percento vážnych komplikácií nízke (pre niekoho), vždy bude istotou jedno - jedným z prvých zážitkov nášho dieťaťa na svete bude ukrutná bolesť, spôsobená druhými ľuďmi, proti ktorej je bezbranné. Namiesto lásky, objatiam a bozkom, ktoré prídu až potom, čo je "vykonané všetko potrebné". Porovnajme sa so zvieratami? Kto iný sa takto správa k svojim mláďatám? Veľmi zmysluplne znie v tomto ohľade odpoveď Európskych doktorov: Rodičia by mali rozhodnúť, ako čo najlepšie brániť záujmy svojho dieťaťa a je na spoločnosti, aby určila hranice uvalené na rodičovské rozhodnutia. Rodičovské záujmy a záujmy dieťaťa (a budúceho slobodného dospelého človeka) sa občas líšia - a preto sú rodičovské práva obmedzené, nesmú napríklad požadovať lekárske zákroky proti záujmom svojho dieťaťa.

Pílou na svrbenie v palci

Nielen v Európe, ale dokonca už i v Amerike sa zdvíha vlna názorov z radov lekárov, ktoré oponujú vykonávaniu tohto zbytočného - vyzdvihujem chirurgického - zákroku na deťoch i na dospelých. Kým dospelí môžu zvážiť fakty a názory a rozhodnúť sa, deti túto možnosť nemajú. Obriezka sa v minulosti robila i ako prevencia - prípadne riešenie - fimózy (prílišného zúženia predkožky nad koncom penisu). Z pohľadu dnešnej medicíny to nie je jediné riešenie. Nepotrebujeme odrezať celú predkožku, stačí ju mierne narezať, prípadne odstrániť časť, ktorá je zúžená a mohla by spôsobovať komplikácie - pri sexe, hygiene a pri "vlastnení penisu" vôbec. Inou indikáciou je ejaculatio precox - predčasná ejakulácia v dôsledku zvýšenej dráždivosti penisu. Samozrejme jestvuje nespočet iných metód na jej zníženie - fyzických, ale i psychologických. V každom prípade, tento problém objavujú mladí ľudia až v období sexuálnej zrelosti - teda nie novorodenci. Vo veku keď problém nastane sa sami môžu rozhodnúť pre metódu riešenia.

Podporovatelia detských obriezok tvrdia, že je to zdraviu prospešný akt (už nevravia ako), že miera jej neúspešnosti je niekde okolo pol percenta (záleží na tom, ako definujeme neúspešnosť - smrť dieťaťa, vážne poškodenia penisu, kozmetické chyby na penise, jazva po obriezke, znížená citlivosť genitálií, nepohodlie pri mastrubácii?) a že nemá vplyv na sexuálny styk (ak ho chápe ako zasiatie semena, oplodnenie vajíčka a počatie dieťaťa). Odporcovia zasa tvrdia pravý opak - je to zbytočná procedúra, ktorá dieťaťu spôsobuje traumu, nemá žiadne preukázateľné výhody, je nebezpečná (miera neúspešnosti v iných výskumoch vystupuje na 10 či dokonca nad 50 percent) a má nežiadúce vplyvy na sexuálny život človeka i páru. Nie je táto polemika a nejasnosť sama o sebe dôvodom, aby sme toto rodhodnutie nechali na mladého človeka. Na jeho vlastné estetické videnie, na jeho sexuálne preferencie, na jeho rozhodnutie patriť k istej náboženskej obci? Či založí svoju mužnosť na modifikácii genitálií, alebo na osobnom hľadaní toho čo je preň mužské a uvedomení si svojej mužnosti, ktorá sa skrýva skôr v jeho vnútri?

Čo sa týka hygieny - je jednoduché naučiť dieťa (a neskôr mladého človeka) umyť sa tam. Dnes nežijeme v zákopoch a máme prístup k čistej vode. Pravidelné umývanie miest pod predkožkou úplne stačí - dokonca skôr prílišná čistotnosť môže spôsobiť problémy. Samozrejme, rozmaznanosť dnešnej doby nás vedie k tomu, aby sme si vec dali radšej odrezať, než aby sme sa o ňu starali. Radšej žiadne kvety, ako tie, ktoré treba pravidelne zalievať...

Obriezka a prevencia HIV - AIDS

V období úpadku popularity obriezky zaznamenávame paradoxne nový boom. Veľmi dobre načasovaný. Práve keď sme prišli na to, že obriezka je rituálom ktorý vzišiel z povier a predsudkov, neužitočný a pre mnohých škodlivý - zrazu je tu zázračný objav: "Štúdie dokázali, že obriezka znižuje riziko nákazy HIV o 50 percent". Bombastické správy prichádzajú z Afriky, kde je uvedomelosť, miera poznatkov, poverčivosť a dôverčivosť taká aká je. Niektorí "nepochopení" americkí medici si tu spravili svoje malé ideologické Eldorádo - a západné médiá majú zasa radosť z "breaking news". Vlády niektorých afrických krajín (Uganda) nariaďujú povinnú obriezku všetkého mužského obyvateľstva. Za propagandou vedcov a niektorých lekárov však stoja peniaze. V Amerike i mimo nej si totiž za obriezku účtujú nemalé sumy - a v mnohých krajinách privádzajú rodiny za tento "potrebný obrad" skoro na mizinu. Je zaujímavé čo je človek schopný urobiť pre náboženstvo, alebo pre tradíciu... V každom prípade, štátom nariadené obriezky celých krajín predstavujú lukratívny obchod - pre doktorov, aj tých, ktorí ich v tomto šarlatánstve školia.

Mechanika tejto "ochrany", ako ju popisujú doktori je nasledujúca: Následkom obriezky a trenia obnaženého žaluďa a povrchu pokožky o šatstvo deje sa takzvaná "keratinizácia" - teda hrubnutie povrchovej kože. Tým sa údajne mechanicky znemožňuje preniknutie víru cez steny penisu do tela. Neobrezaná predkožka nemá keratínovú vrstvu, ba čo viac, poníma sama o sebe veľa Langerhansových buniek, ktoré sú predpokladaným cieľom HIV víru. Obriezka ako taká by zabraňovala nakazeniu muža pri vaginálnom styku so ženou cez steny penisu. Nič viac a nič menej. Zatiaľ však bez preukázateľného výsledku. Vtip je v tom, že zhrubnutie nastáva v priebehu mesiacov a rokov po obriezke, pri pravidelnom obrusovaní odevom. Naviac - tento mechanický spôsob možno len znižuje riziko nákazy. Lenže pre mnohých prostých mužov obriezka znamená, že odteraz sú "nenakaziteľní" a "vyliečení" a môžu sa oddávať rizikovému konaniu, sexu bez ochrany, striedaniu partnerov. A obriezka sa tak stáva bezpredmetnou. Ak by dodržiavali zásady bezpečného sexu - žiadna obriezka by nebola potrebná.

Druhým bielym diablom v čiernej Afrike, hoci možno "neúmyslene", sú rôzne kresťanské cirkvi - či katolícki, alebo neraz ešte puritánskejší protestantskí misionári. Je zvláštne, že kresťanskí kňazi sú skôr ochotní prijať zavedenie obriezky, než povoliť používanie prezervatívov. Zákazom mechanického zabránenia počatiu (kondómov) sa tak cirkev stáva nástrojom šírenia nákazy. Ich volanie po "sexuálnej zdržanlivosti" je v racionálnom aj v iracionálnom kontexte nezmyslom.

A pritom poznáme frázy "americkí vedci zistili, že...". Rovnako existujú štúdie o tom, že ochrannú funkciu plní práve predkožka. Títo "americkí vedci" patria skôr do ringu teatrálneho wrestlingu, než do serióznych publikácií. Bez pochabých predsudkov - zmienený výskum sa uskutočnil v Afrike - na mieste s jednou z najnižších mier gramotnosti, informovanosti a individuálnych slobôd - a vykonali ho podporovatelia obriezok sami. Výskum sa nerobí tak, že si stanovíme výsledok a potom hľadáme to, čo naše tvrdenie podporí (a ignorujeme to, čo mu nevyhovuje). Vedecký prístup uchopí problém a hľadá nezaujaté riešenie. V prípade tvrdenia sú odpovede dve - áno alebo nie. V Afrike obriezková lobby rozšírila fámu, že obriezka je dobrá, lebo zabraňuje šíreniu HIV a potom začala na obrezaných mužoch robiť výskumy. V období, keď ich testovala - nariadila obrezaným, aby sa vyvarovali sexuálnemu styku. Neobrezaným, ktorých testovala, nič také nepovedala. Nemožno považovať za "objav", ak výskum ukázal práve u nich vyššiu mieru nakazenosti.

Mimochodom, stačí sa pozrieť na smiešne výsledky. Zpomedzi 1000 až 5000 testovaných mužov (so všetkými uvedenými "nefér" taktikami) sa ukázalo, že povedzme 5-25 sa nakazilo medzi obrezanými a 10-20 medzi neobrezanými. Ako absolvent predmetu štatistiky na vysokej škole poznám pojem "rozptyl". V tak drobných číslach je vyslovene vecou náhody, že 5 ľudí sa nakazí takým spôsobom a 10 onakým - a nie práve naopak. Dokonca, keď započítame ľudský faktor - nepravdivé odpovede na otázky ohľadom sexuálneho života v krajine, kde sexualita nie je bežne diskutovanou témou ako tu na severe, či samovyradenie sa z výskumu z dôvodu psychickej traumy po zistení nakazenia - výsledok je absolútna fraška. Stačí však zopakovať frázu "obriezka znižuje riziko nákazy HIV" dostatočne veľa krát - a podľa goebelsovského porekadla sa stane pravdou. Alebo - nádej sa aj stebla chytá?

Treba mať na pamäti základné fakty. Lekári aj vedci potrebujú z niečoho žiť. Sú niekym platení. Z milodarov žije len cirkev. Cirkev odsudzuje sex bez úmyslu splodenia dieťaťa. Cirkev zakazuje používanie prezervatívov. Obriezka nie je prezervatív, spoliehať sa na 50 perecentné zníženie šance nákazy HIV je ako hrať ruskú ruletu - 3 náboje a 3 dierky prázdne. Obriezka bola vymyslená v primitívnych kultúrach ako náhrada hygieny, v puritánskych zasa na zabránenie mastrubácii. Cirkev takisto odsudzuje masturbáciu.

UNAIDS deklaruje: "Mužská obriezka je dobrovoľný chirurgický zákrok a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti musia zabezpečiť, že muži a mladí chlapci dostanú všetky potrebné informácie aby sa mohli slobodne a informovane rozhodnúť dať sa alebo sa nedať obrezať.

Aj pre gay komunitu je dôležité vedieť, že obriezka nie je spôsobom, ako sa vyhnúť používaniu neobľúbených prezervatívov. Slobodne sa oddávať vytúženému fetišu - ktorým je barebacking (sex bez kondómu) - je stále tanec na okraji priepasti. Ak by aj obriezka znižovala riziko nákazy HIV, tak stále len znižovala, nie minimalizovala! Naviac, výskumy sa vzťahujú na vaginálny pohlavný styk - na nákazu muža zo stien pošvy cez kožu penisu - čo je typ súlože, ktorý gayovia vonkoncom nepraktikujú.

Nepotrebný orgán

Posadnutosť módnosťou a modernitou v dnešnej dobe spôsobili mnoho senzácií, ktoré sa ukázali byť falošné, či priam zhubné. Prehnané a neuvážené používanie mydla, ATB, pesticídov, hnojív, chémie vôbec, jadrovej energie - to je len začiatok. Dnes trpíme závislosťou na liekoch a vitamínoch, ktoré nadmerne užívame preventívne i zo zvyku. "Lebo je to dobré." Stali sme sa vyznávačmi kozmetickej chirurgie - neučíme sa namiesto toho prijať vlastné danosti, nájsť krásu v prirodzenom, alebo žiť tak zodpovedne, aby sme "chirurgické opravy" nepotrebovali. Obriezka je len jedným z príznakov našej chirurgicko-pilulkovej kultúry.

Moderný človek by podľa módnych trendov nemal mať žiadne chlpy (a ak je príroda za módou pozadu, mal by sa dať depilovať), nemal by sa potiť, nemal by páchnuť (deodorantov a voňaviek sú plné police). Opravujeme veci po Bohu či po Prírode, pretože si myslíme, že sme múdrejší a vieme to spraviť lepšie. Samozrejme, tak ako to bolo vždy, po čase zisťujeme, že sme sa mýlili. Nie, toľko sebakritiky nemáme... "Tí pred nami sa mýlili". Nakoniec sa vrátime k prirodzenosti. Kedysi si ľudia nechávali vyoperovať slepé črevo len tak, preventívne - aby sa im niekedy v budúcnosti nezapálilo. V škole sme sa učili, že je to nepotrebný orgán. Dnes zisťujeme, že má svoju imunologickú funkciu. Žiaden zbytočný orgán Boh nestvoril - alebo v tele neostal ako dôsledok nedostatočnej evolúcie. Je tam, lebo tam má byť.

Podobne je to aj s predkožkou. Len málo sa citujú výskumy, ktoré oponujú tým pro-obriezkovým. Predkožka sama o sebe vytvára antibakteriálne a víry-zabíjajúce prostredie. Či je to jej bunkami, alebo látkami ktoré produkuje, to už presne nevieme. Stačilo by prispieť na seriózny výskum. Ale kto by z toho čo vytĺkol? V Afrike je ľudský materiál, problém a teda potenciálny trh. Preto radšej skúmame, "prečo je obriezka dobrá".

Sexuálne orgány sa vyvinuli pre život človeka v prostredí, v ktorom ešte nejestvovala názkaza HIV. Z tohto pohľadu je jej prítomnosť opodstatnená. Chráni citlivý žaluď na penise pred zbytočným dráždením pri bežnom živote, zachovávajúc jeho dostatočnú citlivosť pre pohlavný styk (v prírode nie je pri rozmnožovaní dĺžka súlože hodnotou), v ideálnej vlhkosti, chrániac ho pred poškodením a nepríjemnými zraneniami (ktoré by práve na tak citlivom ográne boli veľmi nepríjemné). Predkožka je živý orgán plný ciev, žíl, nervov a 20000 nervových zakončení. Je to najdráždivejší orgán muža, tu zažíva rozkoš, tu vníma príjemné pocity - čo od narodenia obrezaní muži nemôžu vedieť. To čo cítia oni - hoci je to príjemné - je len relatívne voči tomu, čo nikdy nespoznajú. Predkožka je sexuálny orgán. Dokonca zčasti vnútorný - čo americká obriezka (amputácia) stavia naruby.

Ďalšie prospešné funkcie predkožky popisuje nasledujúci citovaný zoznam:

Vráskavý pás (na konci predkožky). Vnútorná predkožka poníma množstvo nervových zakončení, tkanivo sexuálne nesmierne dráždivé. Tieto zakončenia sú súčasťou základných erogénnych zón penisu, dôležité pre zážitok plnosti a intenzity sexuálneho vzrušenia.

Špeciálne senzorické tkanivo. Tisíce skrútených receptorov jemného dotyku (Meissnerove telieska) tvoria najdôležitejší vnemový komponent penisu. Predkožka poníma vetvy dorzálneho nervu a 10000 až 20000 špecializovaných "erotogénnych" nervových zakončení svojho druhu, schopných zaznamenať malý pohyb alebo natiahnutie, nepatrné zmeny teploty a jemné zmeny povrchu (textúry). Najcitlivejšou časťou predkožky je jej špička (prechod medzi jej vonkajšou a vnútornou časťou). Akýkoľvek typ obriezky túto časť odstraňuje.

Ochrana. "Rukáv" tkaniva (predkožky) normálne prekrýva citlivý žaluď a chráni ho pred trením, vysúšaním, zhrubnutím (keratinizáciou), nečistotami prostredia. Vnútorná výstelka predkožky pozostáva z jemnej lubrikovanej vrstvy sliznice, ako zvnútra viečok. Žaluď bol "vymyslený" ako chránený vnútorný orgán, podobne ako ženský klitoris. Obriezkou stráca svoju vysokú citlivosť trením a odieraním v plienkach či spodnom prádle, obzvlášť prvé týždne to môže byť pre dieťa bolestivé - podobne ako priamy dotyk (oder) otvoreného oka o tkaninu. Vysúšanie a keratinizácia znamená tvorbu vrstvy stvrdnutých buniek na povrchu žaluďa ako ochrana pred znečistením zvonku.

Počas bežných činností dospelého života, aj po strate citlivosti abráziou (odieraním), trenie žaluďu o spodné prádlo spôsobuje neustále pocity podráždenia jeho kože a nepohodlie. Ak sa obriezka vykoná v detstve a trenie je od tej chvíle neustále, mozog sa naučí potlačiť tieto pocity. Práca s uvedomením však tieto pocity nepohodlia odhalí u každého dospelého.

Frenulum (uzdička). Úpon predkožky v mieste "rozdelenia" na spodnej strane žaluďu, ktorý zabezpečuje či obmedzuje pohyb pohyblivého orgánu. Podobný úpon nájdeme pod jazykom či perami. Na penise plní funkciu sťahovača opony v nevzrušenom stave aby ho táto chránila. Uzdička je doslova nabitá nervovými zakončeniami a pre mnohých mužov najdráždivejšia časť penisu. Americký typ obriezky ju samozrejme ako "doplnok" odstráňuje.

Správny tok krvi. Predkožka poníma nejaký ten meter ciev, vrátane frenulárnej a vetiev dorzálnej artérie. Ich strata narušuje normálny tok krvi do kmeňa penisu a žaluďa, čím pozmeňuje jeho vývoj a narušuje jeho funkčnosť.

Imunitná obrana. Jemná sliznica vnútornej predkožky vytvára bunky plazmy, ktoré vylučujú imunoglobulínové protilátky aj antibakteriálne a antivírové bielkoviny, napríklad enzým lysozým ničiaci patogény. Všetky ľudské sliznice (výstelky úst, očí, vagíny, penisu, konečníka) sú prvou líniou obrany tela pred chorobami. Toto môže byť vysvetlením pozorovania, že neobrezaní muži majú nižší výskyt chlamýdií a iných SPO (sexuálne prenosných ochorení).

Kĺzanie. Predkožka je jediná pohyblivá časť penisu. Počas sexuálnej aktivity spolupracuje vedno so žaluďom, aby spolu vytvorili sexuálny pôžitok. Kĺzanie žaluďa bez trenia dnu a von z predkožky vo vnútri vagíny umožňuje hladký a príjemný priebeh styku pre oboch partnerov. Zvyšky obrezanej predkožky sú pevne upnuté ku kmeňu - z penisu sa stáva statický orgán. Zvliekanie a navliekanie predkožky sa deje i v ochabnutom stave počas dňa, v závislosti na niektorých telesných hodnotách. Nadbytočná koža sa pri tom zberá za žaluďom. U obrezaného penisu sa iba poťahuje za pevný úpon, bez možnosti stiahnutia, spôsobujúc nepohodlie - prišitá predkožka sa správa ako pružina. Toto poťahovanie za "šev" je neprirodzené - a preto sa s týmto nepríjemným pocitom musí podvedomie vysporiadať - ignorovať ho. Niekedy však aj dospelí obrezaní muži stále pociťujú toto zvláštne pichanie.

Správny tok lymfy. Predkožka obsahuje aj lymfatické cievy, dôležité pre jej správny tok a funkciu imunity.

Langerhanove bunky. Tieto špecializované výstelkové (epiteliálne) bunky sú súčasťou imunitného systému a môžu hrať úlohu v ochrane penisu pred SPO, ako napríklad HIV (AIDS).

Fascia dartos. Tento obal z hladkej svaloviny, citlivý na zmeny teploty, tvorí nielen samotný miešok, ale pokrýva penis a špičku predkožky. Je dôležitý pre správnu reguláciu teploty (scvrkávanie a rozpínanie). Obriezka ničí asi polovicu fascie. Žaluď obrezaného penisu takto jednoducho chladne, bez schopnosti prirodzeného prispôsobenia a možnosti ochrany.

Tukové žľazy. Produkujú oleje, ktoré lubrikujú a zvlhčujú predkožku i žaluď, aby mohli hladko spolupracovať.

Plná dĺžka a hrúbka penisu. Predkožka predlžuje penis vizuálne, najmä ak je výrazne vyvinutá. Dvojitá vrstva predkožky nateká krvou spolu s telom penisu počas erekcie, čím vytvára silnejší vzhľad. Zvlečená predkožka nazberaná za žaluďom môže byť pre sexuálneho partnera výrazne stimulujúca. Obrezaný penis je akosi skrátený a tenší.

Nebezpečný zákrok. Každý rok asi 100 chlapcov v "pokrokovom zdravotníckom systéme" USA zomiera na komplikácie spojené s rutinnou obriezkou. Celostvetovo je toto číslo samozrejme ešte vyššie. "Obriezkový priemysel" (nakoľko sa jedná o platený, pre chirurga výnosný zákrok) tento fakt zastiera.

Oneskorené či zmenšené puto s matkou. Obriezka, hoci s použitím anestézie, spôsobuje traumu z operácie a pooperačné bolesti, ktoré ako sa pozoruje narúšajú väzbu na matku, čo ovplyvňuje prvú vývojovú úlohu človeka - dôveru v ľudský kontakt, pocit osobného bezpečia, atď.

Estrogénové (hormonálne) receptory. Ich prítomnosť v predkožke bola objavená ešte len nedávno a ich zmysel či funkciu zatiaľ nepoznáme.

Neurologická sexuálna komunikácia. Nikdy nebola skúmaná vedecky, súčasné dôkazy naznačujú, že penisu bez predkožky chýba schopnosť jemnej neurologickej "medzi-komunikácie", ktorá nastáva iba medzi dvoma sliznicami a prispieva k zážitku sexuálnej rozkoše. Immerman preto nazýva amputáciu predkožky "jemnou kastráciou", ktorá zmenšuje príjemný pocit nielen pre muža, ale aj pre jeho sexuálnu partnerku či partnera.

Za lepším sexom

Keď sme už pri dospelých, môžme si dovoliť obrátiť vietor. V detstve obrezaný penis podlieha keratinizácii a postupnému znecitlivovaniu. Mladý človek vyrastá celý život bez predkožky a teda nevie, aké by to bolo mať ju. Niektorí sú s týmto stavom spokojní. Niektorí propagujú aby sa dali obrezať všetci - aj keď nemôžu vedieť, či je ich stav lepší. Je to jediné čo kedy videli - a teda sa to pre nich stalo pocitovou aj estetickou normou. Niektorí prirodzene závidia tým, ktorí predkožky majú. To riešia dvoma spôsobmi. Musia tých druhých o predkožky pripraviť. Alebo - chcú svoju naspäť. Najprv vynadajú rodičom, že im zobrali čosi, na čo nemali právo. Neskôr sa pridajú do jedného zo spolkov na obnovu predkožky (restoration, tugging). Na dôvažok, od zástancov obriezky potom prichádzajú nzáory ako: "však keď sa mu to nebude páčiť, môže si ju znova dať obnoviť". Nemôže. Žiadna transplantácia predkožky sa zatiaľ nerobí, možné je len zostávajúcu kožu pracne vyťahať. Trvá to roky, no nikdy to už nebude skutočná predkožka - so svojou špecifickou vonkajšou a vnútornou vrstvou.

Opačná závisť (obrezaným) je rovnako prirodzená - každý máme tendenciu chcieť to čo nemáme, vyskúšať aj to druhé. Proti slobodnej, dobrovoľnej voľbe dať sa obrezať v dospelosti nič nemám. Už roky sa zvedavo pohybujeml vo virtuálnej komunite ľudí posadnutých premenami tela (body modification community, združená okolo portálu ako je BME Zine). Pre niekoho je to tetovanie, pre niekoho piercing uší, bradaviek, penisu, pre niekoho spústy tetovaní, alebo piercingov, pre ďalších obriezka, rozpoľovanie genitálií, amputácie... Proti osobným záľubám dospelých ľudí, ktorými neubližujú iným a nevnucujú sa iným - nič nemám. Dokonca ma fascinujú, podporujem ich - napriek tomu, že sám by som sa na "premenu tela, ktorá je na celý život" neodhodlal. Proti osobnému estetickému cíteniu dospelého človeka nič nemám. Ak sa Ti viac páči obrezaný penis, s večne obnaženým žaluďom - prosím. Môžeme špekulovať, či toto estetické cítenie nebolo vytvorené kultúrou - kde všetky penisy boli obrezané, kde v každom pornomagazíne a pornofilme predvádzali obnažené žalude. Ak naopak dávaš prednosť prirodzenému vzhľadu, prosím. Môžeme špekulovať, či to nie je v dôsledku nadmernej konzervatívnosti. Mne sa vizuálne páčia oba typy penisov. Čo sa mi nepáči je vnucovanie týchto estetických cítení formou módnych imperatívov, nebodaj zákonov.

Pre používateľa penisu môže byť obriezka novým nevyskúšaným zážitkom. Možno je fetišisticky vzrušujúca práve tým, že je nezvratná. Niektorých dokonca vzrušuje, keď donútia druhých, alebo keď sú sami donútení tento nezvratný zákrok podstúpiť. Rôzne zameraných komunít v tomto ohľade nájdeme veľa. Obrezaní mastrubujú inak - nemôžu pohybovať napnutou predkožkou, ukájajú sa púhym trením genitálií, musia pritom používať lubrikačný gel. I pohlavný styk je samozrejme iný. Pre obriezku sa muži rozhodujú i z praktických dôvodov. Pre nich je znecitlivenie penisu veľmi žiaduce. Je to jedno z riešení predčasnej ejakulácie. Menej dráždeným penisom dospeje muž k vrcholu pomalšie. Doslova vydrží dlhšie v posteli. Znova sme pri kvantitatívnom parametri - dlhšie - najmiesto zručnejšie, príjemnejšie, citlivejšie. Je pre nás hodnotou "dlhšie", alebo kvalitnejšie? Slovo "dlhšie" je tu pekným viaczmyslom, veľmi mi pripomína mužský pohľad na svet, večné meranie, porovnávanie a súťaženie.

Tu už musíme do diskusie zapojiť i partnerky a partnerov. Americké ženy, pri diskusii ohľadom obrezaných a neobrezaných partnerov, trpia rovnakými predsudkami a hystériou ako ich partneri. V živote nevideli neobrezaný penis - stále len samé obnažené žalude - a keď sa im prvý krát dostane pod ruky predkožka, nevedia čo s ňou. Táto nemohúcnosť ich zahanbuje. "Daj si to preč!" To že vždy videli len jeden druh penisu znamená, že to je v ich predstave dobré, pekné a žiadúce - ich estetické cítenie bolo vychované (alebo rozmaznané) týmto spôsobom. "Fuj tá škaredá vec!" - zaznieva posmešne i z televíznych seriálov a masovej kultúry vôbec. Svojich partnerov často donútia podstúpiť (pre nich možno nechcenú) operáciu, pretože sami nie sú schopné akceptovať prirodzenosť.

Tie otvorenejšie však vyskúšajú oba typy penisov a posúdia samy. Jedna má ráda fazuľu a druhá hrach. Niektoré si pochvaľujú obrezancov, pretože ich prirodzenia sa im viac páčia, pokladajú ich za viac erotické, ich "žrebci" majú výdrž. Iné zasa vravia, že obrezaní muži majú penisy necitlivé natoľko, že milovať sa s nimi je ako keby do nich búšila zbíjačka. Čosi, čo sa neodbytne dobýja dnu a nemá takú nehu, ako "precitlivelý" penis neobrezaného muža. Teda viac atletika, než umenie. Ten, kto nikdy nezažil skutočné milovanie plné fantázie asi nikdy nepochopí o čo prišiel a tak bude pokladať výkonné prirážanie za to najlepšie čo môže byť. Niektoré ženy obrezaný penis esteticky prirovnávajú ku kýpťu - čomusi poškodenému, zjazvenému, umelému. Tieto porovnania sa nevynímajú ani orálnemu sexu - niekto má zábrany zobrať do úst neobrezaný penis - tie bez predkožky sa im zdajú "čistejšie" a menej "páchnuce" - pre iného je príťažlivý pravý opak. S citlivosťou a citom "štetca lásky" pri análnom sexe je to snáď ešte dôležitejšie. Tak odkazujem aj na popularitu obriezkového fetišu medzi gaymi.

Výskumy na tému spokojnosti sú rôzne - tak ako je zaujatý posun vo výsledkoch daný okolnosťami a kultúrou. Pre niekoho bola obriezka vítanou zmenou, niekto by ju radšej nikdy nepodstúpil. Niekto hodnotí masturbáciu lepšie pred a niekto po, niekto hodnotí súlož ako príjemnejšiu po a niekto pred. Dôležité je uvedomiť si koho sa pýtame. Toho, kto zažil sex s predkožkou i bez nej? Toho kto bol obrezaný v dopelosti? Ten, kto sa rozhodol pre obriezku dobrovoľne - ju pravdepodobne chcel a teda bude s jej výsledkom spokojný.

Vtáka poznáš po perí (alebo po predkožke) a človeka po slove

Tisíc ľudí, tisíc chutí. Dospelý človek sa môže slobodne rozhodnúť - sú muži, ktorí sa nechávajú obrezať v dospelosti (iní robia so svojimi pohlavnmi orgánmi i ďaleko neobvyklejšie veci) a prináša im to uspokojenie. Prosím. No kradnúť túto možnosť vlastným deťom je predsa len iná káva. Dospelý človek si dokáže sám za seba rozhonúť, či obriezku podstúpi - z estetických (viac sa mu (alebo jeho partnerovi) páči stále obnažený žaluď), sexuálnych (chce mať penis necitlivejší a menej rozdrážditeľnejší), praktických (hygienická lenivosť), zdravotných (fimóza), alebo náboženských dôvodov. Vďaka internetu sa môžeme pozrieť na tisícky obrázkov neobrezaných aj obrezaných penisov. Vieme aké sú pocity a problémy ľudí s i bez predkožky. Je na dospelom človeku nech sa rozhodne, čo so svojim penis urobí.

A predsa nie sú tieto diskusie rovnocenné. Všimol som si, že odporcovia obriezok majú tendenciu rozprávať umierneným tónom, poskytovať argumenty pre i proti, zverejňovať dokonca i adresy stránok zástancov tejto procedúry. V ich slovníku sú také pojmy ako "genitálna intergita dieťaťa", "poškodzovanie genitálií", "práva dieťaťa", "práva človeka", "slobodné rozhodnutie", "prirodzenosť", "osobné estetické normy". Samozrejme, na internete nájdeme aj mnoho obriezkových fetišistov, ktorí sa snažia svoje videnie toho čo je krásne a škaredé vpečatiť celému svetu. Prejavy obrezávačov a obrezancov sú o čosi plamennejšie, štekajúce, ideologicky podfrabené, ich prieskumy posunuté k svojej jedinej pravde, a najmä - svoj názor sa snažia vnucovať druhým. Sexuálne sa ukájajú nad historkami o tom, ako doktori/rodičia/rovesníci/partneri donútili iných mužov k obriezke, ako im násilne odrezali ich predkožku a ako sa z nich šibnutím čarovného prútika stali propagátori obriezky všetkym ostatným: "Všetkých by mali povinne obrezať v detstve!"

Charaktristické citácie zástancov obriezky:

"Až tá nechutná vec bude preč." "Až to budeš mať spravené." "Až to tam bude v poriadku." (Nedokážu ani pomenovať to, s čím sa človek prirodzene narodí a čo mu patrí. Dokonca odmietajú priznať si, že odstránenie toho je závažná procedúra. Bolesť, krv, ani všetko čo sa týka "tej špinavej veci" ich nezaujíma - oni chcú to, na čo boli naučení.

Vo Švédsku, keď súd zamietol možnosť obriezky proti vôli dieťaťa židovským rodičom, použili zástanci silné slová: "Prvé zákonné obmedzenie židovskej náboženskej praxe v Európe od dôb Nacizmu." (Avšak, ak je prax chorá a prežitá, prečo by sme ju mali dovoľovať - či ide o židov, kresťanov, moslimov, či kohokoľvek?)

"Som hrdý, že mám krajší a čistejší penis než ostatní." (Nafúkanosť, súťaženie - skrátka chlap. Čistota predsa závisí na hygienických návykoch a krása je individuálny pojem.)

"Byť obrezaný ma nikdy neobťažovalo, nebolo to pre mňa problémom." (Samozrejme, keď si nezažil čo je to byť neobrezaný, nemáš to s čím porovnať.)

Takisto vo Švédsku, v krajine kde je drvivá väčšina penisov nedotknutá, obrezaný muž vraví: "Nikdy som nezažil doberanie si od ostatných vo vzťahu k tomu, že môj penis vyzerá inak." (Aký rozdiel v tolerancii oproti kultúre americkej, kde medzi obrezanými mať "inak vyzerajúci penis" je predmetom neustáleho výsmechu a ponižovania.)

Obriezka je jedným z príznakov módnych tlakov doby, ako sa z človeka prirodzeného stáva ľudský robot, ktorý má byť čo najpraktickejší, najvýjkonnejší, najefektívnejší a podriadený korporátnym estetickým normám a módnym trendom v práci, tak ako i v posteli. Veľmi pekne poeticky to vystihol tento citát:

"Ak by penisy mohli chodiť a hovoriť, obrezaný by bol sako a kravata, hladko oholený a salutujúci s lakťom vo výške ramien. Prirodzený penis by bol pokrčené tričko, mužné strnisko [doplnené autorom], tieň o piatej popoludní a prst dávajúci frčku."

Nenecháme to predsa len radšej na osobnom vkuse informovaných dospelých ľudí?

*

Odporcovia obriezky:

Amerika, ako krajina s dlhoročnou tradíciou radikálneho typu obriezky bez podloženia náboženstvom sa hrdí zástupom najhorilvejších zástancov, ale aj odporcov tohto zákroku - The First Cut Is the Deepest,
Doctors Opposing Circumcision,
Circumstitions,
Circumcision and HIV - the Randomised Controlled Trials,
National Organization to Halt the Abuse and Routine Mutilation of Males,
(Religious) History of Circumcision,
The Circumcision Information and Resource Pages,
National Organization of Circumcision Information Resource Centers,
Intact America: Say No to Circumcision.
Vzácny pohľad zo strany moslimskej obce, oponujúci obriezke ponúka Quranic Path.
Pohľad skúmajúci zmysluplnosť zákonov knihy Leviticus pre dnešnú dobu (tu konkrétne výroky voči homosexualite, ale možno rozšíriť aj na iné nariadenia vrátane obriezky) vtipne komentuje Otvorený list jedného občana Spojených štátov dr. Schlesingerovej .

*

Zástancovia obriezky:

Patria sem odborne sa tváriace združenia, ako - Circinfo, Circumcision Reference Library, Clearinghouse on Male Circumcision for HIV Prevention.
ale aj vyslovene fetišistické portály, napríklad - Circlist, Gallery for Circlist, European Cutting Club.

*

Neutrálne (lekárske) informácie:

The American Family Physician